ŽIVÝM PRÍKLADOM UDRŽIAVANIA DLHODOBÝCH OSOBITÝCH FAŠIANGOVÝCH TRADÍCIÍ SÚ NAJMÄ DOLNOORAVSKÉ OBCE VYŠNÝ KUBÍN A PÁRNICA

Záver fašiangového obdobia sa v minulosti volal ostatky

DOLNÝ KUBÍN 5. februára (SITA) – Záver fašiangového obdobia volali v minulosti na Orave ostatky. „V tom čase sa konali fašiangové zábavy, ktoré pôvodne organizovala mládež,“ uviedla pre agentúru SITA ...

DOLNÝ KUBÍN 5. februára (SITA) – Záver fašiangového obdobia volali v minulosti na Orave ostatky. „V tom čase sa konali fašiangové zábavy, ktoré pôvodne organizovala mládež,“ uviedla pre agentúru SITA etnografka z Oravského múzea v Dolnom Kubíne Elena Beňušová. Zábavy trvali zvyčajne od nedele do utorka, dňa pred Popolcovou stredou. Po tieto dni vyhrávala muzika v určenej miestnosti od večera, prípadne od popoludnia, až do rána. „Zábavy mal na starosti richtár obce a nedovolil žiadnu roztržku,“ podotkla.

Živým príkladom udržiavania dlhodobých osobitých fašiangových tradícií sú najmä dolnooravské obce Vyšný Kubín a Párnica. Na záver fašiangového obdobia sa ešte v predvojnovom období vo Vyšnom Kubíne organizovali tri muziky. Najchýrnejšia bola zemianska muzika s cigánskou hudbou zloženou zo šiestich muzikantov, hrajúcich na cimbal, basu, klarinet a troje huslí. Na zemiansku muziku smeli výlučne iba zemania. Sedliak na ňu nemal prístup. Ak sa aj stalo, že na takúto zábavu prišlo zemianske dievča s mládencom nižšieho stavu, zemania zábavu zatavili a dotyčný mládenec musel miestnosť opustiť. Aj krčma, v ktorej sa konali zemianske zábavy, patrila zemanom. „Druhú muziku pripravovali sedliaci a tretiu paholci. Tieto dve muziky boli už spoločné a mali na ne prístup všetci,“ spresnila Beňušová.

Fašiangové pochôdzky koledníkov po Vyšnom Kubíne organizovali deň pred Popolcovou stredou, v Párnici v prvej tretine 20. storočia s týždenným predstihom, aby týždeň, ktorým začínalo pôstne obdobie, nebol ničím rušený. Koledu okrem richtára musel povoliť Okresný úrad v Dolnom Kubíne a v Párnici aj miestny evanjelický kňaz. Sprievod koledníkov tvorili mládenci vyobliekaní vo sviatočných krojoch a mládenci preoblečení za rôzne masky sprevádzaní domácimi alebo cudzími muzikantmi. V sprievodoch dominovali masky medveďa, cigánky, smrtky a ženských postáv. V dávnejšej minulosti na Orave chodievali fašiangujúci mládenci s maskou turoňa pripomínajúceho volskú hlavu.

Fašiangové sprievody vždy obišli celú dedinu. Koledníci však pôvodne navštevovali len domácnosti, kde mali dievčatá, aby ich, ale aj ostatné ženy v domácnosti, poriadne vytancovali, za čo boli pohostení a odmenení. Tradičným jedlom bola praženica a pečivom krample (dnešné šišky). Ako odmenu dostávali mládenci do košíka vajcia, na ražeň slaninu a do vriec naturálie (zemiaky, obilie či ľan). Naturálie zvyčajne vymenili v krčme u Žida za peniaze, ktorými vyplatili zábavu, zvyšok prepili. Z vajec a slaniny si pripravili spoločné pohostenie. Vo Vyšnom Kubíne ponúkali dievčatá praženicou aj účastníkom zábavy. „Fašiangy končili v utorok o polnoci pochovávaním basy. Všetci prítomní okolo nej spievali, plakali a smútili ako na pohrebe,“ dodala Beňušová.

Vo Vyšnom Kubíne sa podľa Beňušovej spomína, že hoci bol na druhý deň začiatok pôstu, cigáni, ktorí hrali na muzike pre zemanov, pozvali do krčmy mládencov z dediny a prepili s nimi všetky zarobené peniaze. Tak sa vraj cítili vo Vyšnom Kubíne dobre. Postupom času sa sporadicky objavili a objavujú oživené fašiangové tradície v ďalších oravských lokalitách, v ktorých dominujú záverečné fašiangové zábavy. Aby sa v minulosti mohli mladí na muzikách počas fašiangov zabávať, museli si najprv zarobiť peniaze. V Zuberci mládenci zapriahli do rebrináka koňa a z dolného konca dediny vyberali v domoch, kde mali mládenca alebo dievča, slamu. Ľudia z domov vyniesli otiepku slamy a mládenci takto po dedine navyberali aj dva - tri vozy slamy. Slamu vymenili u krčmára za peniaze a pripravili veselicu. Do tanca hrala hudba zložená z harmoniky, huslí a basy. Tento zvyk pretrval do roku 1925.

Na hornej Orave v oblasti Suchej hory sa večer pred Popolcovou stredou schádzali chlapi v krčme, aby sa dohodli na tzv. sprzonskę, (spriahaní) – dohode o vzájomnej výpomoci pri jarnej orbe. Takáto spolupráca bola zaužívaná v celom oravskom regióne, keď si malí gazdovia počas poľnohospodárskych prác navzájom vypomáhali tým, že spriahali svoj statok do spoločného jarma. Týkalo sa to najmä tých, ktorí mali len po jednej kravke. Ani pri tomto stretnutí nechýbala muzika a tancovačka.


Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 286
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 8 899
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 004
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 468
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 917
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 915
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 751
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 544
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 542
  10. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 537

Téma: Fašiangy


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.

Neprehliadnite tiež

Domov

Prišla učiť angličtinu, pre políciu takmer nedostala víza

Pred cudzineckou políciou ľudia čakajú hodiny, často aj v noci. Ak sa nedostanú na rad, tak musia krajinu opustiť.

Domov

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru. Krajský predseda Tibor Glenda zas hovorí o nátlaku na členov klubu.

Domov

V niektorých okresoch platí výstraha pred vetrom a dažďom

Meteorológovia varujú aj pred silným vetrom v Tatrách.

Domov

Do vedy o 32 miliónov eur menej? Nie je to iba Plavčanovo maslo, vyviňujú sa v SNS

Slovensko môže prísť o približne 32 miliónov eur z eurofondov na vedu. Výzvy sú po kauze exministra školstva Petra Plavčana zablokované.