ŽIVÝM PRÍKLADOM UDRŽIAVANIA DLHODOBÝCH OSOBITÝCH FAŠIANGOVÝCH TRADÍCIÍ SÚ NAJMÄ DOLNOORAVSKÉ OBCE VYŠNÝ KUBÍN A PÁRNICA

Záver fašiangového obdobia sa v minulosti volal ostatky

DOLNÝ KUBÍN 5. februára (SITA) – Záver fašiangového obdobia volali v minulosti na Orave ostatky. „V tom čase sa konali fašiangové zábavy, ktoré pôvodne organizovala mládež,“ uviedla pre agentúru SITA ...

DOLNÝ KUBÍN 5. februára (SITA) – Záver fašiangového obdobia volali v minulosti na Orave ostatky. „V tom čase sa konali fašiangové zábavy, ktoré pôvodne organizovala mládež,“ uviedla pre agentúru SITA etnografka z Oravského múzea v Dolnom Kubíne Elena Beňušová. Zábavy trvali zvyčajne od nedele do utorka, dňa pred Popolcovou stredou. Po tieto dni vyhrávala muzika v určenej miestnosti od večera, prípadne od popoludnia, až do rána. „Zábavy mal na starosti richtár obce a nedovolil žiadnu roztržku,“ podotkla.

Živým príkladom udržiavania dlhodobých osobitých fašiangových tradícií sú najmä dolnooravské obce Vyšný Kubín a Párnica. Na záver fašiangového obdobia sa ešte v predvojnovom období vo Vyšnom Kubíne organizovali tri muziky. Najchýrnejšia bola zemianska muzika s cigánskou hudbou zloženou zo šiestich muzikantov, hrajúcich na cimbal, basu, klarinet a troje huslí. Na zemiansku muziku smeli výlučne iba zemania. Sedliak na ňu nemal prístup. Ak sa aj stalo, že na takúto zábavu prišlo zemianske dievča s mládencom nižšieho stavu, zemania zábavu zatavili a dotyčný mládenec musel miestnosť opustiť. Aj krčma, v ktorej sa konali zemianske zábavy, patrila zemanom. „Druhú muziku pripravovali sedliaci a tretiu paholci. Tieto dve muziky boli už spoločné a mali na ne prístup všetci,“ spresnila Beňušová.

Fašiangové pochôdzky koledníkov po Vyšnom Kubíne organizovali deň pred Popolcovou stredou, v Párnici v prvej tretine 20. storočia s týždenným predstihom, aby týždeň, ktorým začínalo pôstne obdobie, nebol ničím rušený. Koledu okrem richtára musel povoliť Okresný úrad v Dolnom Kubíne a v Párnici aj miestny evanjelický kňaz. Sprievod koledníkov tvorili mládenci vyobliekaní vo sviatočných krojoch a mládenci preoblečení za rôzne masky sprevádzaní domácimi alebo cudzími muzikantmi. V sprievodoch dominovali masky medveďa, cigánky, smrtky a ženských postáv. V dávnejšej minulosti na Orave chodievali fašiangujúci mládenci s maskou turoňa pripomínajúceho volskú hlavu.

Fašiangové sprievody vždy obišli celú dedinu. Koledníci však pôvodne navštevovali len domácnosti, kde mali dievčatá, aby ich, ale aj ostatné ženy v domácnosti, poriadne vytancovali, za čo boli pohostení a odmenení. Tradičným jedlom bola praženica a pečivom krample (dnešné šišky). Ako odmenu dostávali mládenci do košíka vajcia, na ražeň slaninu a do vriec naturálie (zemiaky, obilie či ľan). Naturálie zvyčajne vymenili v krčme u Žida za peniaze, ktorými vyplatili zábavu, zvyšok prepili. Z vajec a slaniny si pripravili spoločné pohostenie. Vo Vyšnom Kubíne ponúkali dievčatá praženicou aj účastníkom zábavy. „Fašiangy končili v utorok o polnoci pochovávaním basy. Všetci prítomní okolo nej spievali, plakali a smútili ako na pohrebe,“ dodala Beňušová.

Vo Vyšnom Kubíne sa podľa Beňušovej spomína, že hoci bol na druhý deň začiatok pôstu, cigáni, ktorí hrali na muzike pre zemanov, pozvali do krčmy mládencov z dediny a prepili s nimi všetky zarobené peniaze. Tak sa vraj cítili vo Vyšnom Kubíne dobre. Postupom času sa sporadicky objavili a objavujú oživené fašiangové tradície v ďalších oravských lokalitách, v ktorých dominujú záverečné fašiangové zábavy. Aby sa v minulosti mohli mladí na muzikách počas fašiangov zabávať, museli si najprv zarobiť peniaze. V Zuberci mládenci zapriahli do rebrináka koňa a z dolného konca dediny vyberali v domoch, kde mali mládenca alebo dievča, slamu. Ľudia z domov vyniesli otiepku slamy a mládenci takto po dedine navyberali aj dva - tri vozy slamy. Slamu vymenili u krčmára za peniaze a pripravili veselicu. Do tanca hrala hudba zložená z harmoniky, huslí a basy. Tento zvyk pretrval do roku 1925.

Na hornej Orave v oblasti Suchej hory sa večer pred Popolcovou stredou schádzali chlapi v krčme, aby sa dohodli na tzv. sprzonskę, (spriahaní) – dohode o vzájomnej výpomoci pri jarnej orbe. Takáto spolupráca bola zaužívaná v celom oravskom regióne, keď si malí gazdovia počas poľnohospodárskych prác navzájom vypomáhali tým, že spriahali svoj statok do spoločného jarma. Týkalo sa to najmä tých, ktorí mali len po jednej kravke. Ani pri tomto stretnutí nechýbala muzika a tancovačka.


Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 745
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 774
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 053
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 436
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 417
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 381
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 444
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 719
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 342
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 190

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

Neprehliadnite tiež

Analytici: Ficove zajacoviny sú určené ľudu, nie Druckerovi

Reči premiéra o tom, že tvrdo zakročí proti úsporným opatreniam VšZP, sú podľa expertov prejavom Ficovho populizmu, nie nespokojnosti s Druckerom

Janušeka za kontrolu podniku v Žiline aj platia

Exministra, ktorému hrozí dvadsaťročný trest za nástenkový tender, používa magistrát ako prvok verejnej kontroly

Pozrite si, na čom chce šetriť štátna poisťovňa, aby sa dostala zo straty

Denník SME prináša zoznam úsporných opatrení, ako ho navrhla štátna poisťovňa a schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súdna rada vyjadrila znepokojenie nad zámerom poľskej vlády v oblasti justície

Podľa návrhu poľskej vlády by mala byť súdna rada v tejto krajine po novom dvojkomorová.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop