"S nástupom teplých jarných dní ožívajú po zimnom spánku kliešte a znepríjemňujú nám pobyt v prírode. Málokto však vie, že na Slovensku máme aj kliešte, ktoré sú aktívne v zimných mesiacoch," informoval dnes riaditeľ PÚ Branislav Peťko. Spresnil, že dospelé samičky kliešťa lesostepného (Haemaphysalis inermis) číhajú na svojich hostiteľov aj v zimných mesiacoch, od októbra do júna, kým ich potomstvo - larvy a nymfy sa vyvíjajú od jari do jesene. Samček číha na hostiteľov, aby našiel cicajúcu samičku a počas jej hodovania ju oplodnil. Kliešť lesostepný je o niečo menší a svetlejší ako kliešť obyčajný, od ktorého sa na prvý pohľad líši okrúhlejším bruškom.
Už názov kliešť lesostepný prezrádza, kde sa s ním možno stretnúť. Podľa parazitológov sú to suchšie lesostepné biotopy na juhu Slovenska, pričom jednou z atraktívnych a turisticky známych oblastí, kde sa kliešť lesostepný vyskytuje, je aj Slovenský kras. Patrí medzi miestne rarity Zádielskej doliny, kde spestruje pomerne bohatý zoznam vzácnych až endemických druhov živočíchov i rastlín.
Ako informovali ďalej výskumníci, kliešť lesostepný nie je jediný, s ktorým sa môžeme v Slovenskom krase počas roka stretnúť. Je ich tu celé kvarteto. Žije tu aj jeho blízky príbuzný kliešť stepný (Haemaphysalis punctata), ktorý uprednostňuje ešte suchšie stepné biotopy, lúky s rozptýleným krovím. V Slovenskom krase sa vyskytuje ďalšia kliešťová zvláštnosť - pijak stepný, náš najväčší kliešť, priam obor medzi kliešťami, patriaci do rodu Dermacentor. Jeho hnedo-biele sfarbenie chrbtového štítka mu vyslúžilo prezývku maskáčový kliešť. Podobne ako kliešť lesostepný uprednostňuje suchšie stepné oblasti s rozptýlenou krovitou vegetáciou. Slovenský kras je jeho najznámejšou lokalitou na Slovensku. Kliešťové kvarteto dopĺňa dobre známy kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý má radšej listnaté lesy, no nepohrdne ani tienistými pásmi krovia Slovenského krasu.
