Opoziční politici dosiaľ podľa predsedu ĽS-HZDS neprišli so žiadnymi konkrétnymi návrhmi na revíziu tlačového zákona, a preto im je ťažko vyhovieť. "Oni nehovoria, čo chcú, len že to chcú," povedal dnes Vladimír Mečiar na pôde Národnej rady SR.
Najkonštruktívnejší postoj na rokovaní má podľa neho Pál Csáky, ktorý hlasy SMK údajne podmieňuje súhlasom OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) so schváleným znením tlačového zákona. Politici SDKÚ-DS, naopak, podľa Mečiara trvajú na takom znení, ktoré bude vyhovovať im. Situáciu má komplikovať aj to, že poslanci nemôžu hlasovať na základe vlastného presvedčenia, keďže im to neumožnia stranícke špičky. Ako príklad spomenul bývalého ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana.
Konečným riešením je v prípade nedosiahnutia zhody v parlamente vyhlásenie referenda. "Sme ochotní istú dobu čakať, ak nedôjde k dohode, začneme zbierať 350 tisíc podpisov alebo 76 poslancov a ideme do referenda. Keď poslanci nevedia, čo chcú, tak nech ľud povie, čo chce," opísal Mečiar stanovisko ĽS-HZDS.
Parlament začal o zákone rokovať
Národná rada SR začala rokovať o vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Po schválení parlamentom by mal platiť od mája. Návrh vyvolal kritiku domácich i zahraničných novinárskych organizácií, ako i Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Opozícia sa domáha jeho zmeny tak, aby zodpovedal európskym štandardom. Výslednou podobou tlačového zákona podmieňuje opozícia aj svoj súhlas s Lisabonskou zmluvou.
Z terajšieho zákona preberá návrh právo na opravu, ktorú musia médiá zverejniť do ôsmich dní. Pridáva k nej právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie. Právo na odpoveď znamená, že noviny musia do troch dní uverejniť stanovisko dotknutej osoby na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako bol článok. Bude označené slovom Odpoveď v titulkovom písme spolu s menom alebo názvom žiadateľa. Právo na dodatočné oznámenie ukladá povinnosť uverejniť výsledok právoplatného ukončenia konania v prípade, o ktorom noviny písali.
Zákon má viacero noviniek
Novinkou bude povinnosť chrániť zdroj informácií, ak o to požiada. Výnimkou bude prípad, keď má zdroj poskytnúť svedectvo v závažných trestných činoch so sadzbou nad desať rokov a vo veci korupcie. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) nepresadil požiadavku, aby sa povinnosť mlčanlivosti nevzťahovala na prípady, ak bol poskytnutím alebo zverejnením informácie spáchaný trestný čin alebo ak ide o informáciu týkajúcu sa ohrozenia ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo ochrany utajovaných skutočností. Ustúpilo aj od toho, aby ministerstvo kultúry pokutovalo tlač, ak uverejní utajovanú skutočnosť.
Nový zákon znižuje najvyššie pokuty z dvoch miliónov na 200-tisíc korún. Toľko môže tlač zaplatiť, ak bude propagovať vojnu, ospravedlňovať, schvaľovať alebo zľahčovať kruté a neľudské konanie, informácie, propagovať alebo zľahčovať užívanie drog, propagovať alebo podnecovať násilie, nenávisť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, sexuálnej orientácie, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu, iného postavenia, zdravotného postihnutia alebo veku. Rovnako sa budú trestať informácie v rozpore s volebnými zákonmi.
