Poslanci dnes začali rokovať o spornom vládnom návrhu tlačového zákona, pre ktorý opozícia bojkotuje ratifikáciu reformnej zmluvy EÚ. Opozícia trvá na tom, že Lisabonskú zmluvu dôležitú pre ďalšie fungovanie EÚ podporí až vtedy, keď koalícia zapracuje jej požiadavky k tlačovému zákonu. Definitívne rozhodovanie o zákone a prípadné vyriešenie sporu o Lisabonskú zmluvu sa však očakáva až v marci.
"Hrozí, že po prijatí (návrhu tlačového zákona) sa zníži právo občana na informácie, zníži sa právo občana kontrolovať politikov prostredníctvom médií," tvrdil v rozprave poslanec opozičnej SDKÚ-DS Tomáš Galbavý.
Predloženému vládnemu návrhu vyčíta opozícia napríklad zámer zaviesť právo na odpoveď osobám dotknutých článkami aj vtedy, ak budú články pravdivé. To by podľa kritikov mohli zneužívať politici na prezentovanie svojich názorov, čo by podľa nich obmedzilo slobodu vydavateľov a tlačových agentúr. Návrh zákona kritizovali aj viaceré zahraničné novinárske združenia i Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Minister kultúry a podpredseda vládneho Smeru-SD Marek Maďarič dnes predlohu opäť obhajoval. Minister už skôr vyhlásil, že návrh je v súlade so štandardmi Európskej únie, poukazoval pri tom napríklad na francúzsky zákon, ktorý ľuďom vraj priznáva podobné právo na odpoveď.
Nový tlačový zákon je podľa Galbavého vágny
Nový tlačový zákon odráža reálnu politiku súčasnej vlády, ktorá je v rozpore nielen s literou, ale i duchom Lisabonskej zmluvy a princípmi, na ktorých je postavená Európska únia. Konštatoval to v rozprave k tlačovému zákonu poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý.
Nespochybnil však potrebu prijatia novej právnej úpravy. Nový zákon by mal byť prehľadný a vyvážený, vládna predloha však tieto ambície nespĺňa, dodal Galbavý. „Je vágny a zahmlieva,“ zdôraznil s tým, že po jeho prijatí sa nezvýši, ale naopak zníži právo občana na informácie či právo občana kontrolovať verejných činiteľov prostredníctvom médií.
Gumové paragrafy, ktoré podľa Galbavého návrh obsahuje, vytvárajú priestor pre zastrašovanie, zneužitie a v krajnom prípade i trestanie. „Ide o jednoznačný zámer, o akýsi akt pomsty exekutívy voči médiám,“ poznamenal. Pripomenul minuloročné uznesenie vlády, v ktorom konštatovala nespokojnosť s veľkým nárastom nepravdivých, skresľujúcich a neobjektívnych informácií a vyjadrenie predsedu vlády, že tento problém sa rieši. Návrh rieši podľa Galbavého právo na odpoveď aj v prípade, keď médiá prinesú pravdivú informáciu. „Cieľom nie je ochraňovať občana, ale urazených, frustrovaných politikov, pretože sa nedokážu pozerať na svoje obrázky, prečítať a akceptovať kritiku, ktorá sa na nich vrhá,“ dodal Galbavý.
Podmienka pre Lisabonskú zmluvu
Diskusia o tlačovom zákone vzbudzuje pozornosť najmä preto, že opozícia zapracovaním jej požiadaviek do vládnej predlohy podmieňuje svoju podporu Lisabonskej zmluvy. Koaličná väčšina totiž nemá v parlamente ústavnú trojpätinovú väčšinu potrebnú na ratifikáciu dokumentu, chýba jej najmenej päť hlasov.
O zmluve a tlačovom zákone dnes bezvýsledne rokovali šéfovia parlamentných strán, podľa šéfa parlamentu Pavla Pašku sa však na podpore Lisabonskej zmluvy nedohodli. Pokus o hlasovanie o reformnej zmluve naplánovaný na štvrtok preto s najväčšou pravdepodobnosťou opäť stroskotá.
Poslanci môžu o tlačovom zákone definitívne hlasovať najskôr na marcovej schôdzi. Na prebiehajúcej schôdzi majú na programe iba prvé čítanie návrhu zákona, pri ktorom rozhodujú o tom, či ho posunú na prerokovanie parlamentným výborom. Hlasovanie v prvom čítaní bude najskôr vo štvrtok, keďže do rozpravy sa prihlásil vyše tucet poslancov, ďalší sa okrem toho môžu ešte prihlásiť ústne.
Slovenské tlačoviny podľa Rafaja do spravodajstva vkladajú názory
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj dnes v parlamentnej diskusii k tlačovému zákonu upozornil na odborné nedostatky v slovenskej žurnalistike. Pozornosť počas parlamentnej rozpravy upriamil najmä na žánrovú nevyprofilovanosť článkov uverejňovaných v tlači. V tejto súvislosti mu prekáža najmä vkladanie publicistických prvkov do spravodajstva.
"Dnes v tom máte guláš, odborná terminológia nepozná názov pre u nás najčastejšie používaný žáner," zhodnotil Rafaj, ktorý chce spoločne s mediálnou obcou hľadať prienik. Stav slobody tlače na Slovensku je podľa jeho slov dobrý, keďže v rebríčku, ktorý ju hodnotí, sa umiestnilo na siedmom mieste, Česko na 22. a USA sa v prvej dvadsiatke nenachádzajú. Ako zdôraznil, poradie krajín sa líši v závislosti od autora rebríčka.
Novelu zákona z dielne ministra kultúry Mareka Maďariča považuje za systémový, vyvážený, prehľadný a celkovo hodnotný, lebo garantuje verejnosti právo na informácie. Navrhnutú výšku pokuty za šírenie nenávisti či propagáciu vojny za likvidačnú nepovažuje. Dvestotisíc korún? Pre úspešný bulvárny magazín je to jedna inzertná strana a takých tam má dvadsať," odmietol opozičné argumenty s tým, že doterajšie dva milióny obavy nevzbudzujú.
Poslancom KDH Rafaj pripomenul, že práve europoslankyňa z radov kresťanských demokratov Anna Záborská zažalovala francúzske noviny Libération a L'Humanité pre údajné skreslenie jej výrokov na adresu homosexuálov.
Médiá sa podľa ministra Maďariča nemusia báť práva na odpoveď
Médiá sa podľa ministra kultúry Mareka Maďariča nemusia obávať ustanovenia nového tlačového zákona o práve na odpoveď v kontexte množstva reakcií politikov, respektíve vlády, ktoré by zaplavili ich redakcie po schválení zákona v predloženej podobe.
"Samotná vláda a Národná rada SR ako najvyššie výkonné a zákonné orgány si nemôžu podľa návrhu zákona uplatniť opravné prostriedky, lebo nemajú štatút právnických osôb. Len pre zaujímavosť, v Nemecku a Francúzsku majú právo na odpoveď aj úrady, vláda a politické strany, konštatoval v parlamente Maďarič.
Minister kultúry zdôraznil, že právo na odpoveď si možno uplatniť len voči skutkovým tvrdeniam, ktoré sa dotknú cti, dôstojnosti či súkromia fyzickej osoby, respektíve názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Podľa jeho slov ide o nemecký model na rozdiel od francúzskeho, ktorý umožňuje uplatnenie práva na odpoveď aj voči hodnotiacim úsudkom.
Tieto pojmy, vychádzajúce z terminológie Európskeho súdu pre ľudské práva treba odlišovať, pretože pravdivosť skutkového tvrdenia, čiže faktov, možno dokázať. Na rozdiel od hodnotiaceho úsudku, názoru, komentára, ktorý nepodlieha dôkazu pravdy. Táto skutočnosť má principiálny význam pre posudzovanie nároku na uplatnenie práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, uviedol Maďarič. "Uvedená podmienka skutkového tvrdenia sa často obchádza a zámerne sa vytvára predstava, že na kritický komentár či hocijaký názor na činnosť vlády či politikov budú musieť noviny publikovať ich obsiahle traktáty nie je to pravda," povedal minister.
Zároveň pripomenul, že ani odpoveď nemôže okrem skutkových tvrdení uvádzajúcich na pravú mieru napadnuté skutkové tvrdenia obsahovať hodnotiace úsudky, respektíve urážky či skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s právnym poriadkom SR.
Maďarič rovnako podotkol, že tlačový zákon nespadá pod smernice Európskej únie, je teda vecou Slovenska, ako si ho upraví. "Návrh zákona, to zdôrazňujem, je v súlade s odporúčaniami Rady Európy, výboru ministrov a je kompatibilný s právom EÚ a nie je v rozpore s právom SR," uzavrel svoje vystúpenie Maďarič.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Magda Vášáryová konštatovala, že nemecký tlačový zákon na samom začiatku definuje tlač ako slobodnú, cenzúra sa nepripúšťa a médiá podľa neho plnia verejnú úlohu, zaujímajú stanoviská, kritizujú a prispievajú k tvorbe verejnej mienky. Nič také však podľa nej v Maďaričom navrhovanom zákone nie je.
Tlačový zákon podľa Jarjabka urobí poriadok s anarchiou v tlači
Socialistickým zákonodarcom pri tvorbe platného tlačového zákona nenapadlo, že vydávanie tlače by niekedy mohlo byť predmetom súkromného podnikania, vydavateľom teda nevyplývajú žiadne obmedzenia. Počas parlamentnej rozpravy k predloženému zneniu tlačového zákona to dnes uviedol podpredseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá za Smer-SD Dušan Jarjabek.
"Je to citlivý pokus jemne korigovať doterajšiu anarchiu v printových médiách," popísal podstatu novely zákona. Dodal, že predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Miklós Haraszti formuloval výhrady k predmetnému dokumentu na základe amatérskeho prekladu zákona. Jarjabek to dokumentoval tým, že pri kritike práva na odpoveď sa Haraszti odvolával na jedenásty paragraf. Právo na odpoveď pritom tlačový zákon rozoberá v paragrafe ôsmom. Vzápätí sa Jarjabek pozastavil nad tým, kto mal záujem Harasztimu takýto preklad poskytnúť.
Napokon Jarjabek uviedol, že zákon bude v parlamente podrobený zmenám. "Ale stane sa to na základe odbornej debaty, nie politikárčenia," zakončil svoje vystúpenie.
