Bratislava 6. februára (TASR) - Výhrady Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj Únie miest Slovenska k tomu, že na realizáciu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám v praxi nie je na úrovni verejnej správy zabezpečené a ani reálne vyčíslené finančné krytie, sa podľa ministra spravodlivosti Štefana Harabina už vyriešili.
Podľa neho ide o smiešne sumy, ktoré pokryjú z vlastných rozpočtov. "Nevedia to vyčísliť. Vznášajú určité pripomienky a nevedia ich konkretizovať. Sú to tak smiešne sumy, že ich ani nekonkretizovali, lebo by to bolo trápne," reagoval na otázku TASR, odkiaľ na to obce a samosprávy zoberú financie a aká je predpokladaná výška nákladov.
Niektoré mimovládne organizácie vyzvali vládu, aby zmenu infozákona neschválila, keďže sa obávajú najmä oklieštenia ústavného práva na informácie prostredníctvom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov pri prerokovávaní v parlamente.
Harabin v tejto súvislosti konštatoval, že poslanci nie sú zločinci, ktorí by nemohli realizovať svoje ústavné práva, ktoré ako zákonodarci získali v legitímnych voľbách. "Ja tu nie som sito na to, aby som posudzoval, či ich potenciálne návrhy budú alebo nebudú v súlade s ústavou," zdôraznil. Pripomenul, že na to existujú iné mechanizmy ako napríklad prezident SR a Ústavný súd. "Ja si plním povinnosti ako člen vlády," doplnil s tým, že ak by mal takto rozmýšľať zakaždým, už by nemohol predložiť žiaden legislatívny návrh.
Na margo dostatočnej kvality novely infozákona poznamenal, či chce spoločnosť diskriminovať zdravotne postihnutých občanov. "Veď toto robil Hitler. On urobil z ľudí so zdravotným postihnutím druhú kategóriu občanov. Chceme pokračovať v takejto diskriminácii?", opýtal sa Harabin. Podčiarkol, že samotní zrakovo a sluchovo postihnutí ľudia, ktorých sa zmena týka, sú "superspokojní".
Vláda dnes schválila predmetnú novelu zákona, ktorá upravuje poskytovanie údajov ľuďom so zmyslovým postihnutím vo forme, ktorá je im prístupná. Náklady s tým spojené budú na obciach, verejnej samospráve či ústredných orgánoch štátnej správy.
Na jej základe môže nevidiaca alebo slabozraká osoba napísať žiadosť o sprístupnenie informácií buď Braillovým alebo zväčšeným písmom. Písmená v tomto prípade predstavujú minimálnu veľkosť 14. Pri podaní žiadosti zároveň predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Nedoslýchavé alebo nepočujúce osoby v žiadosti uvedú, aký spôsob sprístupnenia údajov vyžadujú.
