Bratislava 7. februára (TASR) - Jednou z častí konkurzu na prácu v niektorej z inštitúcií Európskej únie (EÚ) je okrem preverovania znalosti dvoch oficiálnych jazykov EÚ aj matematika na úrovni maturity. Počas dnešnej prezentácie publikácie "Slováci v inštitúciách EÚ" si takto na svoj pohovor zaspomínal zástupca vedúcej zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Roman Schoenwiesner.
Matematické testy sú, ako sa pre TASR vyjadril, nevyhnutnou súčasťou výberových konaní až po úroveň stredného manažmentu. "Spôsobujú problém predovšetkým ľuďom, ktorí majú humanitné vzdelanie," vysvetlil. Za možnú komplikáciu považuje aj pomerne krátky čas na vyriešenie jednotlivých príkladov.
Stály predstaviteľ SR pri EÚ Maroš Šefčovič cez telemost pripomenul, že aj keď dnes uchádzačovi stačí slovenčina v kombinácii s angličtinou, respektíve francúzštinou či nemčinou, "bez angličtiny a francúzštiny je tu veľmi ťažký život. Tri reči sa tu pomaly stávajú štandardom," prízvukoval.
Napriek potrebe matematiky na konkurze deklaroval, že Slováci oproti európskemu priemeru zaostávajú v schopnosti napísať esej, na ktorú sa kladie mimoriadny dôraz. V ostatných vedomostiach sme podľa jeho slov priemerní alebo nadpriemerní v porovnaní so zvyškom starého kontinentu.
Schoenwiesner má dnes pocit, že celkový počet záujemcov na Slovensku o prácu v inštitúciách EÚ klesá, "no na druhej strane ako spojená nádoba stúpa kvalita ich pripravenosti." Porovnal, že v roku 2003, keď sa rozbiehali konkurzy, sa na nich prihlásilo veľa takých ľudí, ktorí nemali o danú prácu seriózny záujem.
Samotnú publikáciu považuje za veľký posun smerom vpred, pretože dobre mapuje situáciu, ktorá je v Bruseli. Približuje, čo treba urobiť preto, aby človek výberovým konaním prešiel, aké typy postov sú dispozícii, prípadne čo možno očakávať vo vzťahu k odmeňovaniu.
Potenciálny úspešný uchádzač by sa podľa jeho slov mal pripraviť na prácu v multikultúrnom prostredí, kde dominujú cudzie jazyky. "Brusel a vôbec Belgicko je pre Slovákov cudzou krajinou, kde život beží predsa len inak ako v SR." Konštatoval, že je nutné sa pripraviť nielen na profesijnú, ale aj sociálnu zmenu, keďže sa spolu s novým pracovníkom EÚ sťahuje do Bruselu aj jeho najbližšia rodina.
Myslí si, že spomínaná 54-stranová brožúra, ktorú v rámci grantovej schémy Ministerstva zahraničných vecí SR spracovalo a vydalo Európske právne centrum EUROIURIS, je určená hlavne pre ľudí, ktorí majú záujem o prácu v európskych inštitúciách, aby im pomohla nájsť lepšiu cestu v tomto procese. "No je aj pre tých, ktorí o takomto zamestnaní až tak do detailov neuvažujú, no majú v sebe potenciál," dodal Schoenwiesner.
Z celkového počtu vyše 42 500 zamestnancov pôsobiacich v inštitúciách EÚ mala SR k 30. septembru 2007 na týchto postoch asi 575 občanov, z toho 243 ľudí pôsobilo v Európskej komisii (EK). Slovensko má v súčasnosti spolu s ďalšími novými členskými krajinami únie právo na prednostné obsadzovanie postov v rámci EK počas sedemročného prechodného obdobia, ktoré sa končí v roku 2010.
