Bratislava 19. apríla (TASR) - Predseda senátu bratislavského krajského súdu Štefan Gašparovič, ktorý mal konať vo veci vraždy medičky Ľudmily Cervanovej, odmieta obvinenia, že mal ešte počas súdneho procesu v roku 1982 v uvedenom prípade svojim vystupovaním prekročiť kompetencie člena senátu. Podľa neho je to zrejmé aj z niekoľko sto stranovej zápisnice o hlavnom pojednávaní, aj z 27 hodín trvajúceho zvukového záznamu. Ako dodal, jedným z dôvodov zrušenia termínu hlavného pojednávania, ktorý pôvodne vytýčil na 17. apríla tohto roku, bola aj "neprimeraná a jednostranná medializácia celej kauzy v prospech obžalovaných".
V rozhovore pre TASR dnes Gašparovič ďalej pripomenul, že o zrušení termínu hlavného pojednávania nerozhodol z dôvodu námietky zaujatosti obžalovaných, ale na základe vlastného rozhodnutia a uváženia. Urobil tak v dôsledku "nepravdivého a osočujúceho obsahu" námietky obžalovaných, s ktorou sa oboznámil až 9. apríla tohto roku.
"Obžalovaní v nej nepravdivo uviedli, že som počas procesu v roku 1982 neprípustným spôsobom zasahoval do vedenia súdneho konania, pričom okrem iného som im vtedy údajne nedovolil klásť otázky svedkom a znalcom", povedal Gašparovič a upozornil na skutočnosť, že hlavné pojednávanie v roku 1982 neviedol on, ale dnes už nebohý sudca Jozef Biľčík. Námietku zo zaujatosti voči vlastnej osobe podal Gašparovič na Najvyšší súd SR 11. apríla.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa predseda senátu cíti byť vo veci zaujatý, je neprípustná medializácia uvedeného prípadu na verejnosti ešte pred rozhodnutím súdu. Podľa Gašparoviča je zameraná jednostranne v prospech obžalovaných a je "neprípustným ovplyvňovaním nielen verejnej mienky, ale i osôb, ktoré sa v rôznom procesnom postavení dostanú s vecou do styku počas hlavného pojednávania," spresnil.
Študentku medicíny Ľudmilu Cervanovú našli pred takmer 25 rokmi - 14. júla 1976 - v potoku Čierna Voda neďaleko obce Kráľová pri Senci. Obžalovaných Miloša K. (1954), Milana A. (1951), Romana B. (1954), Stanislava D. (1954), Františka Č. (1950), Pavla B. (1954) a Juraja L. (1953) Krajský súd v Bratislave po niekoľkomesačnom súdnom procese uznal dňa 22. septembra 1982 z vraždy vinnými a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov. Po siedmich mesiacoch potvrdil tento rozsudok aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 podal vtedajší federálny prokurátor Tibor Böhm na Najvyšší súd ČSFR, ktorého predsedom bol v tom čase jeden z obhajcov obžalovaných Otakar Motejl, proti rozsudku sťažnosť v prospech odsúdených. Ten v októbri 1990 sťažnosť akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. To sa však do dnešného dňa nestalo.
