Bratislava 11. februára (TASR) - Národniari by návrh v prípade, že tak neurobí ministerstvo vnútra, chceli predložiť na marcovú schôdzu NR SR.
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj pre TASR uviedol, že zo zákona by mal v tomto smere konať práve rezort vnútra. Vysvetlil tiež, že strana sa pri tejto iniciatíve opiera o nové údaje Štatistického úradu, ako aj o "iné zdroje". Na rok 2011, kedy bude najbližšie sčítanie ľudu a vydá sa aj aktuálny zoznam dvojjazyčných obcí, čakať SNS nechce, pretože jeho výsledky, ako konštatoval Rafaj, by mohli byť známe až v roku 2012.
Šéf SNS Ján Slota ešte minulý rok poukázal na to, že podiel obyvateľstva maďarskej národnosti stúpol nad 20 percent (hranica, od ktorej obec používa dvojjazyčný názov, pozn. TASR) od posledného sčítania ľudu v roku 2001 asi v troch alebo piatich obciach. Na druhej strane odhadol, že pod dvadsaťpercentnú hranicu klesol asi v tridsiatich. Tie by v prípade schválenia novely niesli už len názov v slovenčine.
Expredseda SMK Béla Bugár sa po zverejnení tejto snahy národniarov pýtal, čo je cieľom SNS. "Ak chcú napätie, tak je to dobrá forma. Ak ho nechcú, tak treba rozmýšľať, ako to riešiť," dodal. Ak sa už má v takejto citlivej otázke meniť zákon, bolo by podľa neho vhodné postupovať opatrne a zvažovať aj iné možnosti, než len vyradenie obcí zo zoznamu. Pripustil, že v obciach, kde už je dvojjazyčný zákon zaužívaný, by sa napríklad mohla percentuálna klauzula znížiť.
Dnes je na Slovensku v 37 okresoch 654 obcí, ktoré majú dvojjazyčný názov. Z toho väčšina - 510 má druhý názov v maďarskom jazyku. Nasledujú obce s rusínskou menšinou (je ich 68), rómskou (57) a ukrajinskou (18). Dedina Kunešov ako jediná v SR má druhý názov v nemčine.
