"Zriadenie ŠS je v rozpore s princípmi právneho štátu... Národná rada SR nemôže zákonom zriadiť akýkoľvek súd... Základným charakteristickým znakom ŠS je pôsobnosť v trestnom súdnictve, ktorá je zúžená v porovnaní so všeobecnými súdmi len na rozhodovanie vo veciach, na ktorých štátu mimoriadne záleží, a základnou charakteristikou ŠS je aj osobitný výber sudcov ŠS výkonnou mocou. ŠS má znaky mimoriadneho súdnictva... Vzhľadom na úzku prepojenosť medzi politickými záujmami výkonnej moci a inštitúciou mimoriadneho súdnictva sú demokratické štáty veľmi zdržanlivé pri ich kreovaní. V snahe zabrániť zneužitiu tohto inštitútu mnohé ústavy demokratických štátov výslovne v ústavách zakazujú zriadenie mimoriadnych špeciálnych súdov, čo osobitne platí pre štáty strednej a východnej Európy, ktoré majú s takýmito súdmi veľmi negatívne skúsenosti z čias totalitného režimu," uvádza sa v dnes doručenom podaní.
Absolútny zákaz možno podľa skupiny poslancov nájsť v ústavách 15 európskych štátov, z nich desať patrí do Európskej únie. Zriadením ŠS došlo podľa znenia podania k výraznej nerovnosti medzi sudcami všeobecných súdov a sudcami ŠS počnúc legitimitou sudcu ŠS, ktorá je odvodená od rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu ako orgánu výkonnej moci, cez šesťnásobok funkčného príplatku sudcu ŠS až po zabezpečenie ochrany.
Podanie iniciovali ešte začiatkom februára poslanci ĽS-HZDS, Smeru-SD a SNS. Pod návrh sa podpísalo 46 poslancov. Podľa informácií poslanca za ĽS-HZDS Tibora Cabaja išlo o dohodu predsedov poslaneckých klubov vládnych strán. Koaličné subjekty Ústavnému súdu zaslali 52-stranové podanie v piatok 8. februára.
Iniciatívu na podanie na ÚS v otázke ústavnosti Špeciálneho súdu prezentoval koncom januára líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Jeho strana sa domnieva, že ŠS je neústavný. Podľa Mečiara nesúdi len špeciálne prípady, ale aj jednoduché, ktoré robia okresné súdy, a preto navrhuje túto inštitúciu zrušiť. Súd by sa mal začleniť do všeobecných súdov.
"Platí naše stanovisko z konca januára," povedala dnes v reakcii pre TASR hovorkyňa ŠS Katarína Kudjáková. "Pokiaľ pán Mečiar je toho názoru, že je potrebné skúmať ústavnosť existencie Špeciálneho súdu a rovnaký názor bude mať aj 30 poslancov parlamentu, je ich legitímnym právom takýto podnet Ústavnému súdu predložiť. Nie sú nám známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali viesť k pochybnostiam ohľadom ústavnosti existencie Špeciálneho súdu. Sme presvedčení o tom, že ani v minulosti, ani v súčasnosti neexistovali a neexistujú žiadne odborné argumenty na jeho zrušenie," uviedla 28. januára pre TASR hovorkyňa Kudjáková. Ako ďalej dodala, otázka existencie Špeciálneho súdu je výsostne otázkou politickej vôle mocenskej politickej reprezentácie.
Zrušenie Špeciálneho súdu pre jeho bezprecedentné postavenie v systéme slovenského súdnictva navrhoval v minulosti aj minister spravodlivosti Štefan Harabin, so svojím návrhom však neuspel.
Návrhom skupiny poslancov sa bude plénum ÚS zaoberať v najbližších dňoch, keď bude podanie pridelené sudcovi spravodajcovi.
