BRATISLAVA 12. februára (SITA) - Zoznam národných kultúrnych pamiatok v Bratislave by sa mohol rozrásť o dve priemyselné stavby. Ministerstvo kultúry (MK) SR začalo konanie na vyhlásenie pamiatok v prípade teplárne na Čulenovej a tzv. Cvernovky na Páričkovej.
Konanie na vyhlásenie za pamiatku sa v prípade turbínovej haly bratislavskej teplárne zo 40. rokov minulého storočia, ktorá leží na Čulenovej ulici v tzv. zóne Chalupkova, začalo prvý januárový týždeň. Ako pre agentúru SITA uviedla Soňa Čermáková Uličná z tlačového referátu MK SR, pamiatkové hodnoty objektu sú “v mimoriadne kvalitnej architektúre, ktorej tvorcom je popredný slovenský architekt Dušan Jurkovič“, okrem iného aj autor Štefánikovej mohyly na Bradle či kúpeľných stavieb v Luhačoviciach. Aj v rámci jeho tvorby ide podľa ministerstva kultúry o jedinečný objekt, ktorý nie je poznačený “národným štýlom“. Ide o ukážku aktuálnej, funkcionalistickej architektúry, ktorá vychádzala z vtedajších svetových trendov. Správne konanie na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky sa v prípade bývalej cvernovej továrne na Páričkovej zo začiatku 20. storočia začalo 30. januára. Posúdia sa v ňom všetky objekty areálu Cvernovky, ktorý je ohraničený ulicami Páričkova, Košická, Mlynské Nivy a Svätoplukova. Areály, na ktorých stoja obe spomínané stavby už na výstavbu kúpili súkromní investori.
Okolie bratislavských Mlynských Nív, kde sa nachádzajú spomínané aj ďalšie priemyselné stavby, bolo centrom priemyslu Bratislavy koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V súčasnosti evidujú na sekcii kultúrneho dedičstva MK SR na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku aj ďalšie priemyselné objekty v hlavnom meste, napríklad výrobnú halu továrne Gumon na Košickej ulici či budovu riaditeľstva Zimného prístavu.
Pamiatky industriálnej architektúry na Slovensku zmapuje tento rok Pamiatkový úrad SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a Slovenským technickým múzeom. Túto úlohu mu zadalo ministerstvo kultúry, ktoré vyberá objekty navrhované za národné kultúrne pamiatky. Chce takto ochrániť množstvo objektov a areálov, ktoré v minulosti nezapísali ako národné kultúrne pamiatky. Zástupcovia MK SR sa tento rok chcú tiež stretnúť s predstaviteľmi jednotlivých bratislavských mestských častí, s ktorými sa chcú podieľal na koordinácii postupu pri ochrane areálov priemyselného dedičstva. "Ústredný zoznam pamiatkového fondu je výberová kategória. Nenahrádza chýbajúce územné plány zóny, alebo iné územnoplánovacie materiály miest,“ upozorňuje ministerstvo. V prípade, že majú objekty svoje opodstatnenie z hľadiska lokálnej histórie, MK SR ich odporúča chrániť v rámci samosprávy formou “pamätihodností obce“.
