BRATISLAVA. Najbližšie sčítanie obyvateľov, domov a bytov by malo byť v máji 2011. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý Štatistický úrad (ŠÚ) SR predložil do pripomienkového konania.
Dobu sčítania, počas ktorej budú sčítací komisári navštevovať domácnosti, ustanoví vláda najneskôr štyri mesiace pred jeho vykonaním. Trvať by malo približne tri týždne.
Získajú sa ním informácie o obyvateľoch - demografickej, kultúrnej, vzdelanostnej, sociálnej a ekonomickej situácii, taktiež o rodinách a domácnostiach, ako aj o úrovni bývania a technickom vybavení bytového fondu. Požadované údaje vyplní za seba každý obyvateľ Slovenska okrem cudzincov s diplomatickou imunitou. Ostatní cudzinci, ktorí sa zdržiavajú na území Slovenska menej ako 90 dní, poskytnú iba informácie, týkajúce sa ich pohlavia, dátumu narodenia a štátnej príslušnosti.
Sčítacím komisárom sa môže stať každý občan SR starší ako 18 rokov, ktorého vymenuje po predchádzajúcom súhlase starosta obce. Predpokladá sa, že ich bude okolo 20.000. Obce budú na základe počtu obyvateľov a bytov rozdelené na sčítacie obvody.
Návrh zákona predpokladá dočasné zvýšenie počtu pracovných miest na ŠÚ SR. "Títo zamestnanci sa prijmú na dobu určitú, pričom budú realizovať vlastnú prípravu sčítania, jeho uskutočnenie a spracovanie získaných údajov. Najviac ich bude od júla 2010 do júna 2012," konštatuje ŠÚ. Celkové výdavky za roky 2008 až 2014, súvisiace so zabezpečením sčítania, presiahnu 922 miliónov korún.
Štatistický úrad navrhuje, aby z dôvodu zabezpečenia potrebných úloh zákon nadobudol účinnosť už 1. októbra tohto roka. Na rokovanie vlády by mal byť predložený do konca marca.
Prvé moderné sčítanie ľudu na území Slovenska sa uskutočnilo v roku 1869
Prvé moderné sčítanie ľudu (cenzus) sa na území Slovenska uskutočnilo v roku 1869. Práve ním sa začalo nové obdobie populačných cenzov na našom území. Zákon o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 určil, že sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou a to (s výnimkou roku 1869) v roku 1880, 1890, 1900 a 1910.
Podľa oficiálnej stránky Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa sčítanie ľudu na našom území pravdepodobne vykonávalo už v stredoveku a možno ho teda oprávnene považovať za najstarší druh štatistiky. "S rozvojom spoločnosti sa síce menil cieľ, účel, rozsah a metódy zisťovania a spracovania výsledkov, ale cenzy stále zostávali nenahraditeľným prameňom údajov o obyvateľstve na danom území a o jeho vývoji v danom období," konštatuje úrad.
Napríklad časy veľkých povojnových zmien v počte a v štruktúre obyvateľstva vyvolali potrebu stručných súpisov obyvateľstva ešte pred všeobecným sčítaním ľudu, plánovaným na rok 1950. Tieto sa uskutočnili k 4. októbru 1946 na Slovensku a k 22. máju 1947 v českých krajinách. V tomto prípade však nešlo o sčítanie v chápaní všeobecného cenzu. "Cieľom súpisov na Slovensku bolo predovšetkým získať podklady o pracovných silách a spresniť informácie pre zásobovanie obyvateľstva, v Čechách išlo najmä o získanie podkladov pre potreby národného poistenia."
Míľnikom bol aj rok 1961, keď sa začala nová etapa československých populačných cenzov. Podľa údajov ŠÚ SR sa sčítanie uskutočnilo k 1. marcu 1961 a jeho výsledky po prvý raz v histórii predstavujú integrovaný cenzus so vzájomným prepojením údajov o obyvateľstve, domácnostiach, bytoch a domoch. "Toto spojenie prinieslo celkom novú kvalitu údajov a výrazne rozšírilo možnosti ich využitia. Aj keď ďalšie sčítania ľudu, ktoré boli k 1. decembru 1970 a k 1. novembru 1980, priniesli niektoré ďalšie aspekty a prístupy (najmä v oblasti spracovania údajov), základom a východiskom dodnes zostáva kvalitatívne nové chápanie sčítaní z roku 1961," uvádza úrad.
Sčítanie ľudu, domov a bytov v roku 1991 bolo zase posledné v rade československých. Pri jeho organizovaní a pri spracovaní a publikovaní výsledkov bola použitá moderná výpočtová technika. "Jeho obsah bol obohatený o zisťovanie náboženského vyznania a bola rozšírená škála zisťovaných národností (po prvý raz bola osobitne sledovaná rómska národnosť)," uzatvára historický prehľad ŠÚ SR.
