Bratislava 13. februára (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil 12. februára rozsudok v prípade František Báňas proti SR. Sťažovateľ žaloval Slovensko pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Báňas pre ESĽP namietal neprimeranú dĺžku konania o žalobe na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jej vypratanie. Konanie sa začalo v decembri 1991 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. ESĽP posudzoval obdobie v trvaní viac ako 15 rokov a 10 mesiacov, počas ktorého konanie prebiehalo na troch stupňoch.
Dĺžkou napadnutého konania sa na základe sťažností trikrát zaoberal aj Ústavný súd SR. Prvú ústavnú sťažnosť proti postupu okresného súdu, krajského súdu aj Najvyššieho súdu SR podal sťažovateľ v roku 2002. Ústavný súd ju odmietol z dôvodu nevyužitia ústavného prostriedku nápravy, ktorý bol dostupný predtým. Druhú ústavnú sťažnosť z roku 2002 ústavný súd prijal na ďalšie konanie v časti smerujúcej proti postupu Najvyššieho súdu. Ústavný súd v tejto sťažnosti rozhodol, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Najvyšší súd porušil. Sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk a prikázal Najvyššiemu súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Tretiu ústavnú sťažnosť z roku 2004 ústavný súd odmietol čiastočne z dôvodu jej neprípustnosti a čiastočne z dôvodu jej zjavnej nepodloženosti.
ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ stratil postavenie obete porušenia Dohovoru v rozsahu, v akom Ústavný súd zistil porušenie jeho práv a priznal mu odškodnenie. V tejto súvislosti ESĽP dospel k záveru, že odškodnenie priznané Ústavným súdom bolo príliš nízke na to, aby zbavilo sťažovateľa postavenia obete porušenia Dohovoru. S poukazom na celkovú dĺžku konania a postup vnútroštátnych súdov ESĽP konštatoval, že došlo k porušeniu namietaného práva.
Báňas požadoval najskôr 350 000 Sk ako náhradu škody a 42 400 Sk ako náhradu nákladov a výdavkov. Sťažovateľ si dodatočne uplatnil ďalších 2000 eur ako náhradu škody a 1500 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. ESĽP bral do úvahy iba prvú časť uplatnených nárokov, nakoľko druhá časť nárokov bola sťažovateľom uplatnená po lehote. ESĽP priznal sťažovateľovi 10 000 eur z titulu utrpenej nemajetkovej ujmy a 1200 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
TASR o tom informovala Jana Revayová z tlačového a informačného odboru Ministerstva spravodlivosti SR.
