Bratislava 14. februára (TASR) - Od budúceho roka sa rozšíri okruh ľudí, ktorým štát vyplatí odškodné po osobách zomretých v dôsledku úmyselného trestného činu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý dnes schválil parlament.
Po novom majú byť medzi odškodnenými aj tí, voči ktorým mal zomretý vyživovaciu povinnosť alebo jej poskytoval výživné. V súčasnosti má na odškodné nárok osoba, ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví alebo pozostalý manžel, manželka, dieťa, prípadne rodič po zomrelom.
Po nadobudnutí platnosti novely zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi budú môcť o finančnú náhradu požiadať občania štátov, ktoré pristúpili k Európskemu dohovoru o odškodňovaní obetí trestných činov, ako aj všetkých členských štátov Rady Európy.
Dohovor stanovuje minimálne štandardy odškodňovania tým, že ho umožňuje získať za ujmu spôsobenú úmyselným trestným činom, a to aj v prípadoch, ak nie je možné trestne stíhať či potrestať páchateľa. Po podpísaní prezidentom by mala právna norma nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2008.
Poslanec za KDH Pavol Minárik neuspel so svojou novelou, ktorou chcel rozšíriť zoznam pamätných dní o ďalších osem. Novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch presadzoval, aby si Slovensko pripomínalo výročia a pamiatku Štefana I., prvého uhorského kráľa, učenca a polyhistora Mateja Bela, korunováciu Márie Terézie v Bratislave a Chatama Sofera, najvýznamnejšieho židovského rabína 19. storočia, ktorý tiež pôsobil v Bratislave. Rovnako sme si mali pripomínať založenie prvej univerzity na slovenskom území - Academie Istropolitany, Trnavskej univerzity, Prešovského kolégia a Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, ktorá bola dokonca prvou školou svojho druhu na svete.
