Novela antidiskriminačného zákona, ktorú dnes schválila Národná rada SR, výrazne rozširuje okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná.
Podľa schválenej novely dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Novinkou antidiskriminačnej legislatívy je sexuálne obťažovanie, tzv. harašment. Definuje ho ako "verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je, alebo môže byť, narušenie dôstojnosti osoby, a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie". Bude možné sa proti nemu brániť na súde, v Slovenskom stredisku pre ľudské práva alebo u ombudsmana.
Pozitívna diskriminácia
Novela opätovne zavádza vyrovnávacie opatrenia pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, niekedy označované aj ako pozitívna diskriminácia. Podľa prijatého pozmeňujúceho návrhu sa za diskrimináciu nebude považovať prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi štátnej správy, ktoré budú spočívať v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru, zdravotnú starostlivosť a služby. Pôvodný návrh počítal s presnou špecifikáciou znevýhodnených skupín, a to na základe príslušnosti k národnostnej menšine, alebo pre rasový alebo etnický pôvod osôb. Podľa predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva Lászlóa Nagya sa schválením tohto návrhu narušila funkčnosť zákona.
Poslanec za KDH Daniel Lipšic kritizoval zavedenie tzv. pozitívnej diskriminácie. „Každá diskriminácia je zlo,“ vyhlásil Lipšic. Pozitívna diskriminácia podľa neho posilňuje bežné stereotypy, že niektorá skupina nie je schopná bez pomoci sa presadiť. Domnieva sa, že priznávanie výhod na základe farby pleti či etnického pôvodu je nespravodlivé, pretože rozdeľuje spoločnosť a vytvára kasty. Podľa neho prijatie zvýhodnení vytvára potrebu zisťovať rasu či príslušnosť k etniku. „To by sme nemali nikdy pripustiť,“ dodal Lipšic. Myslí si, že pri poskytovaní výhod by sa malo vychádzať zo zlej sociálnej situácie a nie z rasovej či etnickej príslušnosti.
Lipšic chce rómsky problém riešiť internátnymi školami
Riešenie rómskeho problému vidí Lipšic vo vytrhnutí detí zo segregovaných komunít. Realizovať by sa to podľa neho dalo napríklad zriadením internátnych škôl, ktoré by rómskym deťom pomohli získať sociálne návyky a integrovať sa do väčšinovej spoločnosti.
"Asi to bude politicky nekorektné, ale veľká časť strednej a staršej generácie v segregovaných komunitách je už stratená," uviedol dnes na pôde Národnej rady SR v rozprave k návrhu novely antidiskriminačného zákona. Nazdáva sa, že dieťa, ktoré sa zo školy vráti späť do komunity so všetkými jej návykmi, je nimi poznačené a často nedokončí ani základnú školu a po celý život sa nezamestná a nazval to bludným kruhom.
Lipšic priznal, že jeho návrh je problematický a bruselským úradníkom sa zrejme nebude páčiť, ale zatiaľ nevie o žiadnom inom riešení. Rodičov by chcel na zverenie detí do internátnej výchovy finančne motivovať. "Bolo by to finančne náročné, ale inak ten bludný kruh nepretneme," povedal Lipšic a na záver vyzval vládu, aby podnikla kroky v súlade s jeho návrhom.
Prijatá novela, ktorá bude účinná od 1. apríla, tiež zjednodušuje mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozširuje možnosti zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva.
