BRATISLAVA 14. februára (SITA) - Na pretrvávajúcu diskrimináciu Rómov poukázal dnes na rokovaní so zástupcami vlády v Bratislave významný aktivista proti porušovaniu ľudských práv, riaditeľ Európskej multikultúrnej nadácie (European multicultural foundation - EMF) so sídlom v Londýne Tara Mukherjee. Vyzval vládu, aby ako prvý krok k zlepšeniu situácie rómskej komunity urobila presnú štatistiku o rómskej nezamestnanosti, vzdelávaní a bývaní. Ďalším krokom by mala byť zmena politiky tak, aby podporovala integráciu, nie asimiláciu Rómov. Tretím opatrením by malo byť podmienenie sociálnych dávok prácou a zabezpečenie pracovných príležitostí.
Mukherjee poukázal na najnovšiu správu Európskej únie o rasizme a xenofóbii v členských štátoch. "Povedal som slovenskej vláde, že to nie je veľmi príjemné čítanie," uviedol na tlačovej besede. Upozornil, že SR síce má antidiskriminačný zákon, ale nikto za diskrimináciu zatiaľ nebol potrestaný. Po prvom stretnutí s vládnou splnomocnenkyňou pre Rómov Aninou Botošovou a predstaviteľmi ministerstva školstva povedal, že jeho návšteva nie je ojedinelou aktivitou a bude v nej pokračovať.
Mukherjee odmietol argumenty, že štatistiky sa nedajú urobiť, pretože nie je možné zaznamenávať etnickú príslušnosť. Takéto zákony platili v 90-tych rokoch aj v starých krajinách únie, už dávno sa však zmenili. Slovensko je tak jedna z mála krajín, ktorá nevie, aká je situácia rómskej komunity a nemôže preto pripraviť účinné programy. Apeloval preto na politickú vôľu. "Slovensko je mladá krajina, ktorá prišla z komunistickej minulosti a to, že vláda je spojená so Slovenskou národnou stranou, sa tiež odráža v hodnotení Slovenska v zahraničí," dodal. Napriek tomu verí v zlepšenie. Slováci podľa neho nie sú ešte veľmi politicky uvedomelí a tak sa ani minority nedožadujú naplnenia občianskych práv, napríklad práva zamestnať sa. "V niektorých oblastiach je stopercentná nezamestnanosť Rómov a nevidím, že by proti tomu vláda robila nejaké kroky," povedal.
Kritizoval tiež úroveň bývania mnohých Rómov. Hoci nenavštívil osady, ale len sídlisko v Košiciach, vyhlásil, že žijú horšie ako v slumoch v Kalkate, odkiaľ pochádza. "Nemohol som uveriť, že v Európe môže nejaká komunita takto existovať." Pretrváva aj segregácia vo vzdelávaní. Je mnoho škôl, kde je sto percent rómskych žiakov.
Jolana Nátherová z občianskeho združenia Nádej deťom, ktoré je členom EMF, poukázala na pôvodne úspešný, štátom podporovaný projekt Združenia mladých Rómov na Slovensku - rómskych asistentov. Pôvodne ich bolo 194, pomáhali nielen žiakom, ale aj rómskym rodinám. Školy s nimi však neobnovili zmluvy, zamestnali nerómskych asistentov, ktorí nevedia jazyk, nepoznajú rómsku kultúru a nechodia do rodín. Ako upozornila psychologička Viera Šimkovičová z Centra na podporu a rozvoj ľudského potenciálu, tiež člena EMF, ľudia z rôznych kultúr prikladajú jednotlivým slovám iný význam. Aj preto si asistenti nerozumejú s deťmi a projekt krachuje, aj keď naň štát prispieva.
Rozdielnosť kultúr a neznalosť jazyka vedú tiež k zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl. Podľa Šimkovičovej sú problém aj zlé testy a rozdielna úroveň psychológov, ktorí o dieťati rozhodujú. Stretla sa s prípadom nadaného rómskeho dieťaťa, ktoré dvaja psychológovia ohodnotili s rozdielom celého inteligenčného pásma. Priemerne inteligentné dieťa by tak skončilo ako retardované v špeciálnej škole. Pri testoch treba počítať s tým, že dieťa nevie dobre jazyk, inak vníma významy, ale aj s tendenciou podceňovať Rómov. Problémom je, že ak sa zistí, že dieťa bolo zle diagnostikované, alebo sa dostalo do špeciálnej triedy bez akejkoľvek diagnostiky, nikto za to nenesie zodpovednosť. Vláda podľa mimovládnych organizácií priveľmi argumentuje odbornosťou svojich expertov a málo počúva hlasy zdola.
Tara Mukherjee dúfa, že tak ako sa mu to podarilo napríklad vo Francúzsku, aj Slovensko zmení zákony, získa presné štatistiky a urobí účinné kroky proti diskriminácii, asimilácii a segregácii rómskej komunity. "Ak sa môže zmeniť celá Európska únia, tak sa môže zmeniť aj Slovensko, aby vyhovovalo požiadavkám EÚ," konštatoval. Zároveň pripomenul, že EÚ žiada od členských štátov pozitívne aktivity, nie pozitívnu diskrimináciu.
Doktor filozofie T. Mukherjee sa narodil v Kalkate, do Veľkej Británie sa dostal pred 40 rokmi ako hráč kriketu. Založil národné kriketové družstvo, na podnet bývalého indického premiéra Nehrúa založil strešnú organizáciu indických organizácií v Británii. V 90-tych rokoch bol prezidentom Fóra migrantov, združujúceho európske organizácie, zaoberajúce sa migráciou. V roku 1996 podľa austrálskeho vzoru založil Európsku multikultúrnu nadáciu ako reakciu na pretrvávajúce nepriateľstvo voči menšinám a prisťahovalcom v Európe.
V nedávnej diskusii britských médií o slovenských prisťahovalcoch protestoval proti tvrdeniam, že Slováci sú pre Britániu príťažou, pretože len využívajú sociálny systém a zaberajú bývanie. Postavil sa tiež proti vyhláseniu premiéra, že britské pracovné miesta sú len pre Britov. "Hovoril som s ním a vláda súhlasila, že podľa európskych zákonov musia byť aj pracovníci bez kvalifikácie najskôr hľadaní v EÚ, až potom v krajinách mimo nej. Slováci nie sú príťažou pre britskú ekonomiku, lebo ide väčšinou o mladých ľudí. Britská vláda tento fakt akceptovala," povedal dnes v Bratislave.
