Bratislava 15. februára (TASR) - Iniciátor referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richard Sulík uvažuje, že by verejnoprávne médiá mali skôr dopĺňať súkromné tým, že by kládli dôraz na žánre, ktoré sú spoločensky potrebné, ale komerčným televíziám sa neoplatia. Komentátor denníka SME Peter Schutz k tomu dodáva, že vo veku digitalizácie, keď bude mať každý vlastník televízora k dispozícii enormné mmnožstvo rôznych kanálov, vrátane monotematických, je otázne, aké žánre vlastne ostanú nepokryté a otázkou je teda aj samotná opodstatnenosť existencie verejnoprávnych médií.
Naopak, podľa bývalého predsedu Rady Slovenskej televízie (STV) Miroslava Kollára by televízia verejnej služby mala byť plnoformátová a problémom nie je ani zábava - napríklad SuperStar. Štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Sečík navyše zdôrazňuje, že jeho ambíciou je vytvoriť širší spoločenský a politický konsenzus na posilnení nezávislých a pluralitných médií verejnej služby na Slovensku.
Zábava v televízii verejnej služby
"Ja si nemyslím, že televízia verejnej služby nemôže zabávať. Od súkromných televízií sa má odlišovať kvalitou a inými kvalitatívnymi parametrami vo všetkých žánroch, a teda aj v žánre zábavy," povedal Kollár pre TASR. Dodal, že osobne nemá problém napríklad s vysielaním SuperStar, STV podľa neho "nebola jediná televízia verejnej služby, ktorá to vysielala". Na otázku TASR, ako by sa dala ilustrovať hranica medzi kultivovanou a skôr bulvárnou zábavou typu Mojsejovci alebo Nevesta pre milionára, Kollár odpovedal, že posledné dve relácie by vzhľadom na vzorce správania, ktoré by mala verejnoprávna televízia propagovať v spoločnosti, do nej zrejme príliš nepasovali. "Ja viem, že súkromným televíziám by sa hodilo zatlačiť verejnoprávnu televíziu do kúta s tým, že ona nemá robiť to, čo oni robia, nemá zabávať, má iba informovať a vzdelávať, ale to je nezmysel, tak to nikde nefunguje," dodal.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva kultúry Ivana Sečíka sa s Kollárom v tejto otázke dá súhlasiť. "Základné heslo používané britskou BBC, ktorá sa považuje za určitý etalón verejnoprávneho vysielania, je Informovať, vzdelávať, zabávať. Zábava, samozrejme, je neoddeliteľnou súčasťou programovej štruktúry, ktorú by mala ponúkať aj verejnoprávna televízia," povedal s dodatkom, že aj podľa neho je dôležitá skôr kvalita zábavy. So samotnou SuperStar Sečík problém nemá. "Vyhľadávanie talentov je tiež súčasťou kultúry," povedal. Dodal však, že v prípade SuperStar bolo problémom skôr prerušovanie programu reklamou, za ktoré dostala STV neskôr sériu pokút od Rady pre vysielanie a retransmisiu, čo do značnej miery tento projekt poznačilo. "Nemala by to byť v prvom rade šou zameraná na naháňanie reklamných príjmov," uzavrel.
Prioritnou je podľa Sečíka informačná úloha televízie verejnej služby, ktorá by mala prinášať vyvážené a objektívne informácie zo všetkých zložiek života spoločnosti, "politikou počínajúc a povedzme rozvojom regiónov končiac". Vzdelávať by mala tak prostredníctvom spravodajstva, ako aj publicistiky, ale aj dokumentárnej tvorby. "Hranicu nevidím ani na tom, že by komerčná televízia svojimi programovými titulmi alebo nápadmi nemohla zachádzať aj do poľa pôsobnosti televízií verejnej služby. Jadro by som videl v tom, že chcem ponúknuť čo najvyššiu kvalitu v danom type tvorby. Na tomto by mala byť založená základná súťaž," povedal Sečík. Uznáva však, že existujú oblasti, do ktorých si súkromné médiá nemôžu dovoliť ísť, ale verejnoprávne médium by ich zaplniť malo. "Pokiaľ STV, čo sa žiaľ stalo, takmer úplne vypustila tvorbu pre deti a mládež, ktorá bola svojho času na veľmi slušnej, európskej úrovni, potom našim deťom neostáva nič iné, len pozerať to, čo ako náhražku ponúkajú komerčné televízie," uzavrel.
Záujmy minoritných skupín a verejnoprávne médiá
"Médiá verejnej služby by mali napĺňať práve tú službu, aby sa naplnili aj záujmy menších, minoritných skupín," uvažuje právnik z mimovládneho združenia Memo'98, ktoré sa špecializuje na monitoring médií, Ivan Godársky. "Médium tohto typu by sa malo snažiť čo najrealistickejšie pokrývať všetky záujmy všetkých segmentov spoločnosti," dodal. Súkromné médiá, orientované na dosahovanie zisku, podľa Godárskeho potreby všetkých zložiek spoločnosti za každú cenu reflektovať nemusia.
Politológ Ivan Štefunko si myslí, že verejnoprávne médiá by mali dávať dôraz na minoritné žánre, ako aj programy edukatívneho a politického charakteru, a to zvlášť v prípade, ak sú pre komerčné médiá nezaujímavé. "Čo však neznamená, že verejnoprávne médiá majú byť nudné. Preto by mali pokrývať aj populárne a komerčné témy, ktorými by si pritiahli divákov," povedal s dodatkom, že vyslovene "lacné masové žánre" typu telenoviel na obrazovku verejnoprávnej televízie podľa neho nepatria.
Podľa iniciátora referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richarda Sulíka by médiá verejnej služby mali dopĺňať spektrum súkromných médií. "Mali by poskytovať také služby, ktoré nefungujú na komerčnej báze, či už menšinové žánre, alebo pôvodnú tvorbu, kde skrátka komerčné financovanie je veľmi sťažené, alebo nie je vôbec možné," uviedol s dodatkom, že ide o žánre, kde nie je dostatočne veľký dopyt. Zároveň ale upozornil, že on je skôr ekonomickým odborníkom ako špecialistom na programovú službu.
Komentátor denníka SME Peter Schutz považuje zotrvávanie pri modeli verejnoprávnych médií skôr za vec zvyku a tradície. "Neviem celkom presne definovať, čo by mala byť programová skladba verejnej služby, keďže časy, keď tento typ televízie vznikal, to boli časy, keď aj vo väčších štátoch, ako je Slovensko, bola jedna alebo dve televízie. Neexistoval výber dvesto programov na satelite alebo päťdesiat na kábli. Dnes to ešte každý nemá, ale keď vypukne digitalizácia, čo bude na základe usmernenia Európskej komisie najneskôr v roku 2012, tak fakticky každá domácnosť bude mať taký široký výber rôznych, aj monotematických programov, že vôbec hovoriť tri roky predtým, čo by mala vysielať verejnoprávna televízia, je problematické," povedal. Dodal, že za pätnásť rokov existencie STV podľa neho nebol možno ani deň, keď by si plnila na sto percent poslanie, ktoré od nej vyžadujú "tí, ktorí neustále presadzujú nové a nové začiatky" a nové financovanie televízie. "Je to vecou systému. Pozrite sa na iné verejnoprávne televízie. Pozrite sa na Českú televíziu (ČT), ktorá sa na Slovensku dáva za vzor, ale v Čechách s ňou je tiež veľká nespokojnosť a všetci intelektuáli kritizujú, že by mala robiť to a tamto," upozornil Schutz, že ČT kritizujú práve tí, ktorým je určená. Pritom Slovensko má o polovicu menej koncesionárov ako Česko a šestnásťkrát menej ako Nemecko, britská BBC má päťstonásobne vyšší rozpočet. Ak by sme teda chceli mať verejnoprávnu televíziu na úrovni nemeckej, potrebovali by sme šestnásťkrát zvýšiť koncesionársky poplatok. Schutz upozorňuje, že diskutovať by sa dalo aj o vzore európskych verejnoprávnych televízií, BBC, ktorú britské médiá otvorene označujú za ľavicovú a s labouristickou stranou sa po dlhej dobe dostala do otvoreného konfliktu až kvôli vojne v Iraku.
"Nevidím dôvod na to, aby tu bola jedna vysielačka financovaná štátom," uzavrel Schutz s dodatkom, že si uvedomuje, že vzhľadom na aktuálne politické prostredie je myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií utópiou. Schutz sa preto prikláňa aspoň k myšlienke SDKÚ-DS zrušiť koncesionárske poplatky a financovať verejnoprávne médiá podielom z rozpočtu. "De facto by išlo o zníženie daní," dodal.
STV a verejná služba
Slovenská televízia si aj podľa Kollára dlhodobo plní svoju verejnoprávnu funkciu len čiastočne, čo podľa neho do istej miery súvisí s finančnou poddimenzovanosťou, ale počas pätnástich rokov jej existencie aj s neustálymi pokusmi politických a finančných skupín ovplyvňovať vysielanie STV. "Pre mňa sú médiá verejnej služby faktorom sociálnej kohézie, faktorom, ktorý vytvára nejakú náladu v spoločnosti a nemyslím si, že Slovenská televízia (STV) dnes je médiom liberálnej demokracie členskej krajiny Európskej únie začiatkom 21. storočia," povedal. Podľa Kollára by verejnoprávne médium by malo mať takú povesť, ktorá by do neho automaticky lákala najkvalitnejších odborníkov, a to aj za podmienok, že by v súkromných médiách vedeli získať vyššie platy - čo sa na Slovensku nedeje. Podotkol, že formálne pravidlá typu kreovania mediálnych rád či ich kontrolných právomocí sú stanovené štandardným spôsobom a dávajú šancu na kvalitné fungovanie televízie. Dodáva, že problémom sú neformálne pravidlá a politická kultúra.
Podľa Sečíka však aj STV potrebuje dostať šancu, aby nebola posudzovaná politickými okuliarmi. "Verejnoprávne médiá by nemali byť predmetom politického boja. Ja verejnoprávne médiá chápem ako náš spoločný výdobytok, ktorý tu bude, či bude jedna, alebo druhá vláda. Bol by som preto rád, keby sa vytvoril širší spoločenský a politický konsenzus na tom, že chceme mať kvalitné pluralitné verejnoprávne médiá," povedal. Na otázku TASR, či nie je zámer vybudovať silné a objektívne médiá verejnej služby v rozpore napríklad s vyjadrením prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý naznačil, že by na Slovensku mali existovať vládne médiá, prípadne s medializovanou ambíciou koalície mať v mediálnych radách názorovo blízkych ľudí, Sečík odpovedal: "Politické vyjadrenia komentovať nebudem. Moje hlboké presvedčenie spočíva v tom, čo vám hovorím - celý svoj profesionálny život sa venujem médiám a médiá verejnej služby vidím ako nezávislé. Preto sa aj snažíme poskytnúť týmto médiám nezávislé zdroje financovania, aby sa zúžil priestor pre akýchkoľvek politikov, ktorí by chceli zasahovať do riadenia a programových služieb verejnoprávnych médií."
Všetky štáty Európskej únie majú verejnoprávne médium
Hoci existujú náznaky, že európske verejnoprávne médiá prežívajú určitú krízu identity, každý zo štátov Európskej únie (EÚ) verejnoprávne, respektíve národné médium má. "Všetky krajiny EÚ majú verejnoprávne médiá. V Rade Európy je množstvo krajín a tie tiež ratifikovali Európsky dohovor o cezhraničnej televízii a tam sú tiež ohraničenia, ktoré sa týkajú verejnoprávnych médií," povedal pre TASR dekan fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy právnickej Samuel Brečka. Dodal, že povedzme na Ukrajine alebo v Rusku sa ťažko dá hovoriť o verejnoprávnych médiách, hoci sa aj pripojili k niektorým z európskych dohovorov. "Úroveň je úplne odlišná. Mali by vytvárať také podmienky, aby štát do nich zasahoval čo najmenej, ale to sa robí veľmi ťažko. Záleží to od politickej kultúry," povedal. Napríklad v Anglicku podľa Brečku minister vnútra prideľoval licencie na vysielanie, "u nás keby sa toto stalo, tak by všetci absolútne šaleli, ale tam sa predpokladá, že nikto nebude zasahovať".
V Európskej únii podľa neho fungujú médiá verejnej služby na podobných princípoch ako v Slovenskej republike. "V zásade v Európe sú pravidlá podobné, pretože boli zriadené v súlade s európskou legislatívou smernice TV bez hraníc, Rada Európy schválila aj ďalšie európske dohovory. Vychádzajúc z týchto smerníc pravidlá fungovania verejnoprávnych médií v celej Európe sú prakticky zhodné. S tým rozdielom, že niekde je politická kultúra vyspelejšia a niekde je menej vyspelá - tam je väčší tlak politických strán a najmä vládnucich, aby mohli zasahovať do činnosti verejnoprávnych médií," vysvetľuje Brečka.
Verejnoprávne médiá podľa neho vznikli zo štátnych monopolov ako reakcia na vlnu privatizácie v oblasti médií v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia. "Nástup verejnoprávnych médií prišiel začiatkom osemdesiatych rokov, kedy sa začali privatizovať bývalé štátne elektronické médiá. Na rozdiel od USA, kde boli komerčné médiá od začiatku, v celej Európe bol štátny monopol. Rozdiel bol v tom, že väčšina západných krajín mala spoločnú aj rozhlasovú aj televíznu spoločnosť a bolo málo takých krajín, ako bolo Československo, kde spočiatku síce bola spoločná organizácia, ale potom sa rozhlasové a televízne vysielanie oddelilo na dve samostatné organizácie," povedal.
Samotný termín "verejnoprávny" má podľa Brečku pôvod v Nemecku. "V nemčine to bolo offentlich-rechtlich (verejno-právny), lebo v Nemecku existuje aj súkromné právo, aj verejné - čiže to boli rozhlasové a televízne organizácie, ktoré boli zriadené podľa verejného práva," uzatvára.
Haraszti: Úpadok verejnoprávnych služieb môže ohroziť demokratický proces
Správa európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť na vzorke dvadsiatich európskych krajín konštatuje najmä od deväťdesiatych rokov minulého storočia trend výrazného nástupu komerčných subjektov, ktoré z trhu vytláčajú tradičné verejnoprávne televízie.
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti vo svojom Predslove k správe považuje za potrebné udržať duálny systém a s ním dôležitú úlohu verejnoprávnych médií. "Zároveň s predvídateľným nástupom ďalších nových aktérov vysielania, digitálnych 'butikov' a iných platených služieb, sa argumentuje, že verejnoprávny obsah sa automaticky objaví a nie je potrebné, aby ho zabezpečovali štáty. Tieto argumenty, obvykle predkladané komerčnými aktérmi, sa ujali: na licenčné poplatky, ktoré sú tradičným zdrojom podpory verejnoprávnych vysielateľov, sa nazerá s rastúcim podozrením zo strany divákov, a dokonca aj Európskej komisie. Takéto argumenty musia byť, ako verím, vyvrátené slovom aj činom, pozornou analýzou a obhajobou, inak budeme naďalej svedkami úpadku verejnoprávnych princípov a služieb, a som presvedčený, aj hrozby demokratickému procesu ako takému," konštatuje Haraszti.
V časti venovanej tabuľkám správa OSF obsahuje aj porovnanie sledovanosti súkromných a verejnoprávnych médií v Európe z roku 2003. Uvádzajú sa vždy dve najsledovanejšie televízie, percento sledovanosti u dospelej populácie a charakteristika, či ide o verejnoprávnu alebo súkromnú televíziu.
Podiel sledovanosti hlavných televíznych staníc (2003) Krajina Televízia Podiel sledovanosti (%) Typ stanice Albánsko Klan TV 21,5 súkromná Albánsko TVSH 17,1 verejnoprávna Maďarsko RTL Klub 29,5 súkromná Maďarsko TV2 29,4 súkromná Bosna a Hercegovina FTV 23,8 verejnoprávna Bosna a Hercegovina HRT Zagreb 10,5 verejnoprávna (Chorvátsko) Nemecko RTL 15,0 súkromná Nemecko ARD 14,5 verejnoprávna Česká republika TV Nova 43,4 súkromná Česká republika ČT 1 22,1 verejnoprávna Rumunsko Romania 1 28,4 verejnoprávna Rumunsko Pro TV 15,6 verejnoprávna Estónsko TV 3 22,1 súkromná Estónsko Kanal 2 19,8 súkromná Slovensko TV Markíza 45,9 súkromná Slovensko STV 1 15,7 verejnoprávna Francúzsko TF1 31,8 súkromná Francúzsko France 2 20,5 verejnoprávna Slovinsko Pop TV 29,0 súkromná Slovinsko SLO 1 24,9 verejnoprávna Chorvátsko RTL Televizija 39,5 súkromná Chorvátsko HTV 1 31,8 verejnoprávna Srbsko a Čierna Hora Pink TV 21,2 verejnoprávna Srbsko a Čierna Hora RTS 1 20,4 verejnoprávna Litva LNK 27,0 súkromná Litva TV3 23,9 súkromná Taliansko RAI 1 24,2 verejnoprávna Taliansko Canale 5 23,2 súkromná Lotyšsko LNT 22,2 súkromná Lotyšsko TV3 15,1 súkromná Turecko Kanal D 15,0 súkromná Turecko Show 14,4 súkromná Macedónsko A1 28,9 súkromná Macedónsko MTV1 16,9 verejnoprávna Veľká Británia BBC 1 26,3 verejnoprávna Veľká Británia ITV 1 24,3 súkromná Zdroj: Prieskum EUMAP, vychádzajúci z informácií IP International Marketing Committee a European Audiovisual Observatory195
