Budapešť/Bratislava 16. februára (TASR) Zrušenie poplatkov za verejnoprávne médiá v Maďarsku v roku 2002 bolo chybou, posilnila sa tým totiž ich závislosť od politiky. Povedal to v rozhovore pre TASR mediálny analytik Zsolt Antal.
V Maďarsku existoval takzvaný poplatok za poskytovanie programu, ktorý sa vyberal za televízny prijímač. To bol podľa Antala vlastne občiansky príspevok k tomu, aby bolo možné udržiavať informačný systém. V roku 2002 tento poplatok zrušila vláda Pétera Medgyessyho v rámci opatrení smerujúcich k zvyšovaniu prosperity obyvateľstva.
Spôsobila sa tým veľká škoda, lebo zo systému financovania verejnoprávnych médií vylúčili zdroj, ktorý nebol závislý od politiky, a tým sa posilnila závislosť verejnoprávnych médií od politiky, od štátu, čo, samozrejme, priamo viedlo aj k obsahovému vplyvu z politického hľadiska.
"Kladiem si preto otázku, či v strednej Európe dospeje politická elita k tomu, aby sa sama vzdala tohto vplyvu a aby prevádzkovala fungujúce verejnoprávne médiá plniace funkcie v prospech spoločnosti. Domnievam sa, že k tomu ešte politická elita nedospela. Musíme teda konštatovať, že financovanie je prostriedkom realizovania vplyvu," povedal analytik.
Pozícia verejnoprávnych médií sa v ostatných 10 rokoch stala v Maďarsku nestabilnou, lebo na mediálnom trhu sa objavili ďalšie dve komerčné televízne stanice vysielajúce terestriálne, a súčasne vznikli dve komerčné rozhlasové stanice, ktoré ohrozili pozíciu Maďarského rozhlasu (Magyar Rádió) tým, že odlákali divákov a poslucháčov od verejnoprávnych médií, ktoré boli dovtedy v monopolnej situácii.
Namiesto toho, aby vznikol program, ktorý by reprezentoval celospoločensky užitočné hodnoty, ďalší informačno-vzdelávací program, tým by sa posilnili verejnoprávne médiá, tieto sa dostali pod silný konkurenčný tlak.
"V zásade vidím problém v tom, že na maďarskom trhu, ktorý je so svojimi 10 miliónmi obyvateľov malým trhom, vznik dvoch komerčných televízií a rozhlasových staníc odlákal divákov a poslucháčov a zobral verejnoprávnym médiám aj reklamu," poznamenal Antal.
Komerčné médiá - silné rádia Danubius a Sláger a silné televízie RTL Klub a TV2 vyjadrujú v závislosti od sledovanosti spotrebiteľské záujmy, ktorým prispôsobujú svoju programovú štruktúru. "Dosiahli pozíciu, v ktorej sú takmer monopolnými hráčmi na maďarskom mediálnom trhu, z reklamného koláča si tieto dva komerčné kanály odkrojili až 90 percent," dodal.
Podľa jeho slov v Maďarsku sa vôbec nevynorila otázka, že by verejnoprávne médiá neboli potrebné. Otázka sa objavila v inej podobe: či je nutné mať tak zle fungujúce verejnoprávne médiá, ako v súčasnosti sú, a či ich nie je možné prevádzkovať lepšie.
Ďalšou otázkou je, ako politika ovplyvňuje tento proces. Aktuálna vláda má silný vplyv na verejnoprávne médiá prostredníctvom toho, že vládne strany odhlasujú rozpočtový príspevok pre verejnoprávne médiá, z ktorých budú prevádzkované.
"Takto sa vyvinul silný systém vplyvu, čo vládne strany, ktoré sú práve pri moci, žiaľ, zneužívajú. Do vedúcich pozícií v médiách sa dostanú ľudia blízki vláde a presadzujú v médiách tie témy, ktoré vyjadrujú vládne záujmy. To jednoznačne potvrdzujú analýzy spravodajských programov, možno to vnímať aj v štruktúre programov, a je to aj problém, ktorý vníma aj Celoštátna rada pre televíziu a rozhlas (ORTT)," povedal.
Na margo verejnoprávnosti v Maďarsku analytik uviedol, že v roku 1997, keď začali fungovať televízie RTL Klub a TV2, do ich licenčných zmlúv zaradili príslušné úrady aj verejnoprávne úlohy, ktoré sa prejavili v tom, že k spravodajstvu a k niektorým magazínovým programom mali pristupovať tieto kanály z celospoločenského pohľadu.
"Očakávalo sa totiž, že ak komerčné televízie odnesú takmer sto percent financií z reklám, potom by mali prevziať aj niektoré verejnoprávne úlohy. K tomu sa síce zaviazali, ale časom sa týchto úloh postupne zbavili," pripomenul analytik.
Ak dnes niekto podľa neho porovnáva spravodajstvo verejnoprávnej televízie a komerčných televízií, tak musí vidieť veľké rozdiely vo výbere tém, keď sa komerčné stanice zaoberajú senzáciami, bulvárom, katastrofami.
"Je to proces, voči ktorému nemožno namietať, lebo všade vo svete to funguje takto. Problém je v tom, že v Maďarsku sa vyvinulo také dominantné postavenie komerčných médií, kvôli ktorému sú nimi prezentované správy vnímané ako mienkotvorne dôležité témy a tieto komerčné stanice sú považované za zásadné zdroje informácií," podotkol.
Podľa Antala je zo spoločenského hľadiska nebezpečné porovnávať verejnoprávne médiá s komerčnými, lebo majú úplne inú úlohu. V Maďarsku sa zo začiatku pokúšali vohnať verejnoprávnu televíziu do konkurenčného boja s komerčnými, čoho výsledkom bolo, že vo verejnoprávnej sa vyprofilovala programová štruktúra komerčnej televízie podradnej kvality, a proces návratu k pôvodným princípom trval veľmi dlho.
Problémom celej strednej Európy je, že otázku sformulovania pojmu verejnoprávnosti si musí každá krajina urobiť sama. Aj na Slovensku sa často spomínajú trendy a štandardy britskej BBC, pričom treba vidieť, že v prípade BBC ide o odzrkadlenie svetovej informačnej siete bývalého britského impéria. Tento model nemožno porovnávať z pohľadu dennej praxe s televíziami alebo systémom informovania malých krajín, akým je Slovensko alebo Maďarsko.
"Domnievam sa, že skúsenosti nás vedú k tomu, aby si každá krajina vytvorila svoj vlastný verejnoprávny systém poskytovania informácií, založený na princípe občianskeho záujmu," konštatoval.
V Maďarsku sa už dlhšiu dobu pripravuje nový mediálny zákon, ktorý by mal nahradiť pôvodnú právnu normu z roku 1996. Na jeho prijatie bude potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov. Návrh by podľa niektorých názorov mohol byť v parlamente prijatý na jeseň tohto roku. Okrem iného návrh ráta aj s tým, že by z verejnoprávnych médií vylúčili reklamu a uvažuje sa o zlúčení dvoch verejnoprávnych televízií Magyar Televízió a Duna TV. V tejto súvislosti sa diskutuje o tom, či by mali mať komerčné médiá - tak ako doteraz - povinnosť zaoberať sa verejnoprávnymi témami. V návrhu zákona sú aj zmeny v otázke dozorných orgánov médií, dozornú úlohu v súčasnosti plní Celoštátna rozhlasová a televízna rada (ORTT).
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) pa
