Uviedol to dnes v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
Tlačový zákon už prešiel prvým čítaním a v súčasnosti je otvorený priestor na pozmeňovacie návrhy. Podmanický však nepredpokladá zásadnejšie zásahy do návrhu zákona, ktoré by zmenili jeho charakter. "Pretože už tento návrh je dobrý. A ak ste čítali niektoré vyjadrenia OBSE, je to skôr taká ústupová taktika, ako si nejakým spôsobom zachovať tvár. Ale tie ich návrhy sú v drvivej väčšine skôr kozmetické," uviedol na margo odporúčaní zo strany Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Poslanec Daniel Lipšic (KDH) v relácii uviedol, že právo na odpoveď v návrhu tlačového zákona znamená to, že politici by mohli odpovedať "na pravdu v novinách". Právo na odpoveď nie je podľa jeho slov pre občanov, ale pre politikov a zločincov. "Pretože každá informácia o trestnom stíhaní zločinca sa dotýka jeho cti. A to znamená, že v každom jednom médiu môžeme mať hneď po informáciách o trestnom stíhaní, podaní obžaloby či hlavnom pojednávaní odpoveď jeho obhajoby," vysvetlil.
Podmanický argumentoval príkladom človeka, o ktorom vyjde v novinách palcovým titulkami informácia, že je HIV pozitívny. Pritom noviny nikde neuvedú, že bol nakazený vinou nemocnice, kde podstúpil transfúziu krvi. "Táto osoba je časťou verejnosti okamžite vnímaná nie celkom dobre a preto by sa chcela brániť. Áno, bola uverejnená pravda, ale nie celá," skonštatoval Podmanický. Dodal, že právo na odpoveď teda umožní dotknutej osobe doplniť všetky relevantné informácie.
V súvislosti s Lisabonskou zmluvou Lipšic vyhlásil, že "to je taký malý podvod na občanoch". "Ústavná zmluva spred niekoľkých rokov neprešla v mnohých krajinách a tak sa bruselská elita rozhodla, že ten dokument je taký skvelý, že to len ľudia nepochopili jeho vynikajúci obsah. A preto urobia ten istý obsah, len už sa ľudí neopýtajú a pôjde to bez referend s výnimkou Írska," povedal poslanec KDH.
Podľa Podmanického môžu existovať rôzne výhrady k Lisabonskej zmluve. Ak ju však Slovensko neratifikuje, "opäť sa dostane do pozície neželaného dieťaťa Európy". "Ak sa Slovensko rozhodlo vstúpiť do EÚ, muselo počítať s tým, že je malým štátom. Ak sa nechceme medzinárodno-politicky izolovať, nemôžeme si dovoliť zabrzdiť proces, na ktorom sa pracuje niekoľko rokov," dodal poslanec za Smer-SD.
