O priestupkoch poslancov by mohol podľa ministra spravodlivosti Štefana Harabina rozhodovať Ústavný súd SR. Uviedol to v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12.
Podľa jeho slov by bola potrebná širšia diskusia v súvislosti s novelou ústavy zužujúcou poslaneckú imunitu. "Musel by som poznať aj právne systémy susedných krajín. Ale napríklad viem si predstaviť riešenie, že by o priestupkoch poslancov rozhodoval Ústavný súd," povedal nominant ĽS-HZDS.
Exministerka spravodlivosti, poslankyňa NR SR za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská v relácii vyjadrila presvedčenie, že priestupková imunita nie je potrebná. Podľa nej nie je dôvod, aby sa imunita vťahovala na priestupky, najmä na tie, ktoré nesúvisia s výkonom poslaneckého mandátu.
Parlament 12. februára zamietol novelu ústavy zužujúcu poslaneckú imunitu. Procedurálny návrh predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja vrátiť novelu predkladateľovi na dopracovanie totiž podporilo 73 zo 125 prítomných poslancov, 14 bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania.
K téme zrušenia Špeciálneho súdu (ŠS) Harabin povedal: "Už teraz sa jasne ukazuje, že projekt ŠS bol najdrahší v histórii. Dokonca za bývalého vedenia v auguste 2004 bolo prijaté rozpočtové opatrenie, kde 110 miliónov korún bolo zobratých z odškodňovania pre tých chudákov, čo boli v koncentrákoch." ŠS podľa neho svojou existenciou jasne založil diskrimináciu medzi sudcami. "Navyše tých 16 sudcov bolo vyberaných politikom," dodal.
Podľa Žitňanskej si ŠS získal dôveru verejnosti. Zopakovala, že jedným z cieľov ŠS bolo roztrhnutie lokálnych väzieb: "Treba si uvedomiť, pokiaľ ide o organizovaný zločin, tak ten má svoje chápadlá silnejšie ako bežný občan. Preto je pre neho jednoduchšie v rámci lokálnych štruktúr ovplyvniť prípadne aj súdne konanie."
Poslanci koaličných strán začiatkom februára odoslali na Ústavný súd (ÚS) SR podanie, na základe ktorého by sa mal zaoberať otázkou ústavnosti inštitútu Špeciálneho súdu. Túto prezentoval koncom januára líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Jeho strana sa domnieva, že ŠS je neústavný a mal by sa začleniť do všeobecných súdov.
K návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám Harabin povedal, že to je dedičstvo z minulosti: "Je tu určitý národný program z roku 2005, ktorý sa neplnil. Bol som postavený pred predlohu, či ho budem plniť alebo nie. Preto som sa stretol s úniou zdravotne postihnutých, ktorí jednoznačne podporili túto novelu."
V súvislosti s touto novelou sa aktivisti obávajú slobodného prístupu k informáciám. Podľa Harabina je však trápne, "keď nejakí aktivisti, ktorí sa pasujú od role ochrancov ľudských práv", sa nestarajú o ochranu ľudských práv hendikepovaných, týchto najslabších sociálnych skupín.
Žitňanská uviedla, že existuje legitímna obava na základe skúsenosti so súčasnou vládou, ktorá "nerada sprístupňuje informácie". Ak bude v parlamente otvorený tento tzv. infozákon, bude podľa nej snaha ho zúžiť. Nemá však problém s tým, aby bol pre hendikepovaných prístup k informáciám rozšírený. V parlamente však jej strana nepodporí návrh, ktorý by zúžil priestor na prístup k informáciám oproti dnešnému stavu.
