Ministerstvo kultúry: Chceme zachrániť systém koncesionárskych poplatkov

Celá debata o nezávislosti verejnoprávnych médií je úplne jalová a je humor si myslieť, že závisí od toho, či budú financované transferom zo štátneho rozpočtu, alebo cez koncesionárske poplatky, reaguje komentátor denníka SME Peter Schutz.

Cieľom nového zákona o úhradách za služby verejnoprávnych médií verejnosti je zachrániť systém koncesionárskych poplatkov, ktorý už bol na pokraji zániku. Pre TASR to uviedol štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Sečík. "Teraz sme sa dostali na hranicu likvidácie tohto systému financovania, bol v podstate neúčinný voči právnickým osobám a samostatne zárobkovo činným osobám, kde efektívnosť výberu je na úrovni možno 15-20 percent, u fyzických osôb je to v lepšom prípade 70 percent," povedal s dodatkom, že pravdepodobne je efektívnosť výberu v skutočnosti ešte nižšia.

V Maďarsku sa systém financovania verejnoprávnej televízie zrútil po tom, čo na výzvy opozície občania masovo prestávali platiť koncesionárske poplatky, až ich výber u fyzických osôb klesol pod 50- percentnú hranicu. Maďari napokon privatizovali druhý verejnoprávny okruh a zvyšok televízie s minimálnym podielom na sledovanosti dnes financuje štát. Diskusiu o zmene financovania verejnoprávnych médií otvorila na Slovensku SDKÚ-DS, ktorá v Národnej rade (NR) SR navrhla zrušiť koncesionárske poplatky a namiesto toho hradiť náklady verejnoprávnych médií prostredníctvom zákonom pevne stanoveného podielu na štátnom rozpočte.

Podľa Sečíka sú však práve zdroje z koncesionárskych poplatkov zárukou nezávislosti verejnoprávnych médií. "Aj tento zákon nie je riešením problému verejnoprávneho vysielania. Chceli sme dosiahnuť jediné: aby bol tento zákon presaditeľný a aby sa zachránil systém koncesionárskych poplatkov, teraz sa to nazýva systém úhrady za služby verejnosti," povedal. Zákon schválil parlament v piatok 15. februára. Poplatky za služby verejnoprávnych médií bude podľa neho od apríla platiť každá domácnosť, ktorá odoberá elektrickú energiu.

Nový zákon

Namiesto dvoch poplatkov sa už bude platiť len jeden vo výške 140 Sk, ktorý si v pomere 7 ku 3 rozdelia Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo). Na účel výberu poplatkov vytvoria verejnoprávne inštitúcie novú spoločnosť. Spojením dvoch úhrad do jednej by sa malo dosiahnuť zníženie nákladov na ich výber. Výrazne sa znížia pokuty z omeškania pri platbe koncesionárskych poplatkov. Namiesto doterajších 5000 Sk (SRo) a 15 000 Sk (STV) za každý mesiac omeškania bude po novom pokuta pre fyzické osoby taxatívne stanovená na 500 Sk.

Podľa schváleného zákona sa stanú platiteľmi poplatkov všetky právnické osoby, ktoré zamestnávajú viac ako troch zamestnancov. Výška poplatkov právnických osôb sa bude odvíjať od počtu jej zamestnancov, a nie počtu prijímačov ako doteraz. V prípade, že spoločnosť zamestnáva viac ako 1000 osôb, dosiahnu koncesionárske poplatky 14 000 Sk mesačne.

"Zákon sa len zúfalo snaží vyriešiť súčasnú situáciu, keď tretina rodín dlhodobo neplatí koncesionárske poplatky. Keď to napočítate, rozhlas a televízia prišli o niekoľko miliárd korún," reaguje bývalý predseda Rady Slovenskej televízie Miroslav Kollár. Dodáva, že verejnosť na nový spôsob výberu poplatkov zrejme zareaguje negatívne. "Televízia a rozhlas môžu mať opäť problém s výberom poplatkov," uvádza s dodatkom, že ani systém koncesionárskych poplatkov podľa neho neuchráni televíziu pred politickými vplyvmi. "Keďže sú poplatky nastavené nízko, médiá budú vyrábať stratu a budú odkázané na štát," uzatvára Kollár.

Koncesionárske poplatky a nezávislosť verejnoprávnych médií

"Celá debata o nezávislosti verejnoprávnych médií je úplne jalová a je humor si myslieť, že závisí od toho, či budú financované transferom zo štátneho rozpočtu, alebo cez koncesionárske poplatky," reaguje na Sečíka komentátor denníka SME Peter Schutz. Návrh SDKÚ-DS je podľa neho praktickejší a navyše tým, že odvodzuje výšku platby pre verejnoprávne médiá do HDP, ich vlastne každoročne valorizuje. "Predkladatelia argumentujú tým, že sa koncesionárske poplatky nevalorizovali desať rokov. Boja sa v parlamente hlasovať za zvýšenie koncesionárskych poplatkov a takto by sa financie pre verejnoprávne médiá dvíhali automaticky," poznamenal Schutz. Samotnú úlohu verejnoprávnych médií v spoločnosti však vníma skepticky, v ére digitalizácie podľa neho strácajú opodstatnenie.

Ekonóm Richard Sulík rozbehol petičnú akciu, ktorej cieľom je zrušenie koncesionárskych poplatkov. Keďže referendum sa na základe ústavy nesmie týkať štátneho rozpočtu, súčasťou referendovej otázky je len samotná existencia koncesionárskych poplatkov. Sulík však uvažuje o viacerých alternatívnych možnostiach financovania verejnoprávnych médií, jedno z nich je totožné s návrhom SDKÚ-DS. "Ak chceme zmeniť financovanie, dá sa to veľmi rýchlo. Môžeme v tomto roku schváliť zákon a od januára 2009 môže byť STV financovaná tak, že peniaze dostane zo štátneho rozpočtu," vysvetlil. Takýto spôsob platenia médií je podľa neho spravodlivejší a solidárnejší ako súčasný, keďže občania s vyššími príjmami zaplatia na daniach viac a tak by viac prispeli aj na verejnoprávne médiá. Ľudia s najnižšími príjmami dane neplatia a tak by neprispievali ani na STV a SRo.

Ani jeden z riaditeľov verejnoprávnych médií však Sulíkovou iniciatívou nadšený nie je. "Ťažko je vyjadriť sa k tejto iniciatíve, lebo neviem, čo je jej cieľom. Ak by išlo len o zrušenie koncesionárskeho poplatku, tak to automaticky znamená zánik verejnoprávnych médií SRo a STV, respektíve ich transformáciu na štátne médiá. Pokiaľ viem, tak iniciatíva navrhuje niekoľko možností sanovania výpadku verejného zdroja. Slovenská republika však vo svojom rozpočte do roku 2010 nepočíta s financovaním týchto médií zo štátneho rozpočtu. Ak sa koncesionárske poplatky zrušia a výpadok nebude nahradený, tak moja otázka znie: kto bude profitovať z toho, že verejnoprávne médiá zaniknú?" reagovala riaditeľka SRo Miloslava Zemková.

Štatutárny zástupca poverený vedením STV Jozef Mračna považuje Sulíkovu iniciatívu za populistickú. "Osobne si myslím, že pracovať s týmito pojmami je populistické. Ja som od roku 1990 poslancom v jednom meste na Slovensku. Ak by sme vychádzali z tohto princípu a vzali by sme, že ten, kto zarobí viacej, bude platiť väčšie poplatky, tak potom aj za iné - poplatky za nehnuteľnosti, poplatky z pozemkov v obciach, poplatky za psov. Prečo platia občania za drahé domy tú istú daň, ako platia tí, ktorí majú obyčajné domy? Vcelku chápem, že je to populárne rozprávať týmto spôsobom, pretože ľuďom sa páči, keď im niekto povie, že budú menej platiť. Ak by som vychádzal z toho, že ja som len vykonávateľ povinností v rámci manažmentu STV, tak z tohto pohľadu mi môže byť úplne jedno, odkiaľ peniaze na fungovanie televízie dostanem. Z pohľadu občianskeho aj osobného platenie televízie podielom z rozpočtu nepovažujem za šťastné riešenie. Už len dohoda na tom, koľko to má byť, aká percentuálna čiastka to má byť a z ktorej kapitoly táto čiastka pôjde, by priniesla minimálne taký istý súboj, ako je dnes, či to má byť formou koncesionárskych poplatkov alebo zo štátneho rozpočtu," hodnotí referendovú akciu Mračna.

Koncesionárske poplatky ako štandardný spôsob financovania

Správa európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť konštatuje celoeurópske diskusie o spôsobe financovania verejnoprávnych médií. Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti vo svojom Predslove k správe považuje za potrebné udržať duálny systém a s ním dôležitú úlohu verejnoprávnych médií. "Zároveň s predvídateľným nástupom ďalších nových aktérov vysielania, digitálnych 'butikov' a iných platených služieb sa argumentuje, že verejnoprávny obsah sa automaticky objaví a nie je potrebné, aby ho zabezpečovali štáty. Tieto argumenty, obvykle predkladané komerčnými aktérmi, sa ujali: na licenčné poplatky, ktoré sú tradičným zdrojom podpory verejnoprávnych vysielateľov, sa nazerá s rastúcim podozrením zo strany divákov, a dokonca aj Európskej komisie. Takéto argumenty musia byť, ako verím, vyvrátené slovom aj činom, pozornou analýzou a obhajobou, inak budeme naďalej svedkami úpadku verejnoprávnych princípov a služieb, a som presvedčený, aj hrozby demokratickému procesu ako takému," konštatuje Haraszti.

Absolútne prevažujúcim modelom financovania verejnoprávnych médií v Európe sú v tejto chvíli koncesionárske poplatky. "Vo väčšine krajín sa uplatňuje kombinovaný model financovania verejnoprávnych médií, pričom sa kombinuje príjem z dvoch alebo troch zdrojov: koncesionárske poplatky platené daňovými poplatníkmi, prídel zo štátneho rozpočtu a komerčný príjem z reklamy, vysielacích práv, darov a prenajímania technického vybavenia a iného majetku vo vlastníctve stanice. Spomedzi mála krajín, kde je hlavná verejnoprávna televízia financovaná z jediného zdroja je Veľká Británia BBC tu svoju činnosť financuje len z koncesionárskych poplatkov," uvádza sa v správe OSF. Napríklad Holandsku a Maďarsku však tieto médiá financuje štát, konkrétne v Maďarsku za podpory nadácie, do ktorej odvádzajú prostriedky súkromné médiá. Pokus založiť financovanie verejnoprávnych médií výlučne na zdrojoch vytvorených komerčnými médiami prebehol v Estónsku, stroskotal však na tom, že jedna z najväčších súkromných televízií neodviedla včas svoj príspevok.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 577
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 327
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 535
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 200
  5. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 018
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 882
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 006
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 702
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 504
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 914

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Danko sa nás na nič nespýtal, hovorí šéf EPH.

EKONOMIKA

Chcete hypotéku? Banky zlacňujú, ale pomýliť sa dá ľahko

Ešte pred začatím jari spustili banky akciové úroky.

Neprehliadnite tiež

V apríli sa stretnú v Bratislave predsedovia parlamentov krajín Európskej únie

Danko to uviedol na konferencii, ktorá bola zameraná na stretnutie generálnych tajomníkov parlamentov EÚ.

Jánošíkove diery lákajú turistov aj v zime

Zľadovatelé chodníky vo Vrátnej doline si v zime vyžadujú zvýšenú opatrnosť.

Slotovi sprísnili trest, súd mu vymeral štvormesačnú podmienku

Jána Slotu obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky po tom, čo narazil s Porsche Cayenne do pred ním idúceho Audi A6, ktoré narazilo do Suzuki SX4.

Rodičkám chcú pomáhať viac, pôrodné asistentky požadujú väčšie právomocí

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek si myslí, že súčasný systém starostlivosti o rodičku a novorodencov je neprajný.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop