Aj podľa ohlasov väčšiny politických strán je zrejmé, že Slovensko v Európe ostáva v tábore krajín so zreteľným odstupom voči oddeleniu zväčša albánskeho regiónu od Srbska. Skloňujú sa najmä obavy z toho, že uznanie by eskalovalo nároky separatistov v iných krajinách.
Ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že vyhlásenie nezávislosti Kosovom iba zobralo na vedomie. "Slovenská republika zatiaľ neuvažuje, že by uznala Kosovo na základe tohto vyhlásenia," uviedlo ministerstvo v tlačovom stanovisku. Slovensko tak zatiaľ napríklad s Kosovom nenadviaže diplomatické styky, dodal minister Ján Kubiš na tlačovej konferencii.
Bratislava chce podľa Kubiša zatiaľ sledovať ďalší vývoj v provincii, názor by si mala ujasniť v priebehu 120 dní, teda počas plánovaného prechodného obdobia, kedy sa očakáva odovzdávanie právomocí pri správe provincie z OSN na misiu EÚ a kosovské autority. Slovensko bude podľa neho presadzovať, aby v správe Kosova naďalej pôsobili medzinárodné organizácie.
Oficiálny postoj slovenskej diplomacie podporil aj Kubišov predchodca Eduard Kukan, v súčasnosti poslanec opozičnej SDKÚ-DS. "Je to veľmi zlý krok, ktorý môže spôsobiť napätie na Balkáne," povedal Kukan pre televíziu Markíza. Jednoznačný nesúhlas uznaniu Kosova vyjadril aj minister spravodlivosti Štefan Harabin.
Slovensko sa medzi odporcov jednostrannej nezávislosti Kosova zaradilo vlani. Národná rada vlani schválila deklaráciu proti vzniku Kosova bez srbského súhlasu. Vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer-SD) aj poslanec opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Daniel Lipšic dnes zdôraznili, že tento dokument zaväzuje aj Kubiša.
Najmä vládna Slovenská národná strana (SNS) v minulosti varovala, že medzinárodný súhlas s osamostatnením provincie podnieti separatistov v iných štátoch. "Je to doslova napľutie na medzinárodné právo," povedal dnes predseda strany Ján Slota pre televíziu TA3. SNS v tejto súvislosti upozorňovala najmä na možné nároky polmiliónovej maďarskej menšiny na juhu Slovenska. Naopak, Strana maďarskej koalície (SMK) ako jediná parlamentná strana osamostatnenie Kosova podporila.
Európska únia nemá na štatút Kosova jednotný názor. Okrem Slovenska sa k nezávislosti Kosova kriticky stavia z krajín EÚ aj Rumunsko, Grécko či Španielsko. Hlavným zástancom odmietavého stanoviska srbskej vlády je Rusko. Kosovo zatiaľ neuznala ani česká diplomacia. Uznanie nového štátu naopak už skôr sľúbili alebo pripustili Francúzsko, Británia, Nemecko či Taliansko, nezávislosť Kosova tiež podporujú Spojené štáty.
kbp pto