Rezník: Verejnoprávnosť neznamená servilnosť

Bratislava 18. februára (TASR) Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Jaroslav Rezník tvrdí, že mienkotvornými lídrami na Slovensku ...

Bratislava 18. februára (TASR) Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Jaroslav Rezník tvrdí, že mienkotvornými lídrami na Slovensku by mali byť verejnoprávne médiá. Podporuje nový koncesionársky zákon a dúfa, že sa TASR podarí transformovať na verejnoprávnu agentúru, hoci by sa v prípade schválenia návrhu nového zákona o TASR musel o vlastnú funkciu uchádzať znova. Naopak, informácie o tom, že by mohol kandidovať na post riaditeľa Slovenskej televízie, Rezník nepotvrdil. "STV je navyše naozaj v povážlivom stave. Nezávidím Rade STV jej úlohu," povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR.

Verejnoprávne médiá bojujú s krízou identity. Vy ste v jednom verejnoprávnom médiu pracovali osem rokov, dnes ste v štátnej TASR, ktorá chce byť tiež verejnoprávna. Povedzte, aj na základe skúsenosti a plánov, potrebujeme naozaj verejnoprávne médiá alebo nie? A prečo?

Napriek občasným lokálnym diskusným vlnám o charaktere verejnoprávnych médií, ktoré sa v jednotlivých členských krajinách EÚ z času na čas objavujú, je zrejmé, že v Európe sú médiá verejnej služby pevne ukotvené. Úlohou verejnoprávnych médií na Slovensku, tak ako i vo svete, je zaručiť získavanie a šírenie informácií dôležitých pre verejnosť mienkotvorným spôsobom, čo pre komerčné médiá nebolo, nie je a nikdy nebude prioritne zaujímavé. Okrem toho majú byť inštitúciami, ktoré dávajú priestor vlastnej tvorbe a takýmto spôsobom zaznamenávajú nielen faktograficky, ale aj umelecky historickú skúsenosť krajiny v danom čase a priestore a tlmočia ju občanom. U nás je problém v tom, aká je konkrétna skúsenosť s médiami verejnej služby.

Aká je skúsenosť?

Na jednej strane je divák a poslucháč permanentne konfrontovaný s celým radom problémov okolo ich financovania, výmeny riaditeľov, aférami, kauzami... čoho dôsledkom je neraz aj nekvalitný program. Potom sa nejeden občan právom pýta, prečo má za také médium platiť. Na strane druhej drvivá väčšina verejnosti najviac dôveruje práve verejnoprávnym médiám. V tejto súvislosti ma zaujal prieskum z roku 2007 zo zdroja Neopublic Porter Novelli, kde v dôveryhodnosti predčili verejnoprávna STV a SRo všetky komerčné TV stanice, či denníky Sme a Pravda. Potenciál na verejnoprávnosť tu nespochybniteľne máme, len do nej musíme konečne zaviesť systém, finančnú a profesnú stabilitu a potom môžeme očakávať aj vzostup kvality.

Podľa mňa je televíziou verejnej služby TA3.

Do istej miery súhlasím, ale to je len zdedený problém STV z čias nových začiatkov, že je to tak, pretože takýto okruh by mala prevádzkovať práve verejnoprávna televízia. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do Českej republiky. STV musí mať nekompromisnú ambíciu byť lídrom v spravodajstve, veď takmer všetky verejnoprávne médiá v Európe majú najsledovanejšie práve spravodajstvo a od neho odvodenú investigatívnu publicistiku.

Nedá sa teda služba verejnosti objednať u súkromných vysielateľov? Za peniaze by to predsa urobili a možno efektívnejšie.

Nie. Nesnažme sa objavovať objavené. Možno by niektoré témy súkromné televízie a rádiá dokázali vyrobiť. Ale zmyslom fungovania duálneho systému predsa nie je a nemôže byť žánrové rozdelenie trhu. Rozdiel medzi súkromným a verejnoprávnym vysielateľom predsa spočíva v odlišnom spôsobe spracovania často spoločných tém. Verejnoprávne spracovanie témy má byť dôslednejšie, systémovejšie a zasadené do širších súvislostí. Diskusia o zmysle verejnoprávnych médií sa nemôže dostať do polohy, že ich prioritnou úlohou je venovať sa produkcii niektorých okrajových žánrov, ktoré žiadna komerčná televízia v dobrom čase neodvysiela. Neodvysiela za žiadne peniaze, lebo by sa jej zrútil systém na produkovanie zisku. Hry, pásma, vážnu publicistiku, ktoré produkoval napríklad rozhlas, nebude robiť žiadne komerčné rádio. Osobne by som nerobil z komerčných médií spasiteľov objektívnej žurnalistiky. Všetci vieme, že v súkromných médiách sa neraz vyskytol tlak veľkých inzerentov na obsah istých tém. Napríklad z dôvodu takejto skrytej cenzúry zo strany majiteľov hrozili štrajkom minulý rok francúzski novinári. Navyše verejnoprávne médiá sú vždy pod väčším drobnohľadom médií i verejnosti ako privátne rozhodnutia majiteľov súkromných médií. Práve preto musia mať ambíciu byť mienkotvornými lídrami. Napriek všetkému.

Jedno verejnoprávne médium ste roky sám viedli. V čom boli hlavné úskalia jeho manažovania?

Základný problém bol v rozpore medzi úlohami, ktoré rozhlasu ukladal zákon, a financiami, ktoré na plnenie týchto úloh mal. Mohli sme si vybrať z dvoch možností: buď rezignujeme na výrobu pôvodnej tvorby, oklieštime vysielanie a celý rozhlasový kolos sa stane mŕtvou fabrikou, alebo budeme plniť svoje úlohy zo zákona a teda systémovo vyrábať, podporovať pôvodnú tvorbu, vysielať programy, ktoré majú nadčasové hodnoty, ale súčasne generovať dlhy. Vedome som si vybral cestu, po ktorej sme išli.

Nie je to nefér, spoliehať sa na to, že to niekto zaplatí?

Nie. Ďaleko väčšou spoločenskou škodou je vzdať sa dokumentárneho a umeleckého spracovania tém, ktoré je súčasná generácia povinná zachovať pre tie budúce rovnako, ako to robili generácie pred nami. A okrem toho, nie je nefér to, že rozhlas i televízia sú dlhodobo podfinancované a všetci, zdôrazňujem všetci! - o tom vedia? Napríklad ceny za prenájom telekomunikačných zariadení počas uplynulých rokov viackrát stúpli so súhlasom vlád, ale koncesionárske poplatky vtedy alikvótne nikto nezvýšil.

Súčasná riaditeľka SRo však postavila vyrovnaný rozpočet...

Ja som sa k práci nového manažmentu celý ten čas nevyjadroval a nechcem to rozoberať ani teraz. Je to ich zodpovednosť a ich rozhodnutia. Všetko sa dá, ide len o to, za akú cenu. Verejnoprávne médiá nemáme na to, aby udržiavali samé seba, ale aby ponúkali kvalitný program. Bolo mi vždy ľúto peňazí, ktoré išli na prevádzku neefektívnej budovy, ale nie tých, ktoré išli na pôvodnú či prevzatú tvorbu. Do toho som bol ochotný a povinný investovať aj za cenu stratového rozpočtu.

Čo si myslíte o petícii za zrušenie koncesionárskych poplatkov?

Koncesionársky poplatok je obvyklým modelom financovania verejnoprávnych inštitúcií v Európe, hoci napríklad v Maďarsku je v súčasnosti nastavený systém financovania priamo cez štátny rozpočet. Veci však treba vidieť v súvislostiach: dnes sa vytĺka štartovací politický kapitál z koncesií, ale ak by sa prijal Sulíkom presadzovaný model financovania prostredníctvom štátneho rozpočtu, tak by sa zasa zdvihla vlna kritiky voči možnej závislosti na vôli politikov. Čo je nespravodlivé na tom, že sa poplatok za rozhlas a televíziu naviazal na odberné miesto elektrickej energie, keď podľa všetkých dostupných podkladov každý, kto odoberá elektrickú energiu, vlastní aj televízor a rádio a používa ich? Ak by niekto pochyboval o validite tohto tvrdenia, odporúčam ho na Monitorovaciu správu Open Society Institute 2005: Televízia v Európe, str. 126-7. Som si vedomý toho, že ani táto právna úprava pravdepodobne nezlepší úroveň koncesionárskej disciplíny v Letanovciach, ale rozhodne môže zmeniť úplne neudržateľný stav, keď takmer 40 percent obyvateľstva dlhodobo porušuje zákon. Ja mám mimoriadne zlé skúsenosti s vetou, ktorú som počul mnohokrát: "Má to logiku, ale dnes na to nie je politická vôľa," preto som rád, že sa konečne politická vôľa na systémové riešenie tohto problému našla. Pre verejnoprávne médiá je optimálne také riešenie, ktoré im zabezpečuje systémové financovanie aj s rešpektovaním inflácie. V tomto treba prijatú normu dopracovať. A nezabudnime na spomínanú skúsenosť z Maďarska, kde už ľutujú, že to zmenili z koncesií na platby cez štátny rozpočet, lebo mnohí pozorovatelia tvrdia, že vo vysielaní sa naozaj prejavili evidentné politické tlaky. Zaujímavé je to, že nik ešte nepomenoval vzťah rakúskeho štátu a ORF pri vytváraní podmienok pre verejnoprávny sektor, hoci je to tiež skúsenosť susedného štátu. Napríklad aj v spôsobe výberu koncesií a stanovovaní jej výšky.

Môže byť verejnoprávne médium nezávislé?

Musí byť také. To je jediná cesta pre verejnoprávne médiá. Aj politici by si mali uvedomiť, že ak sa budú ukazovať v slabých a servilných verejnoprávnych médiách, tak ich slová nebudú mať váhu. Minúta v kredibilnom a sledovanom médiu je predsa viac ako hodiny v médiu bez rešpektu. Ľudia sú dnes zorientovanejší ako boli pred desiatimi rokmi. Mýlia sa tí, ktorí tvrdia, že verejnoprávnosť znamená servilnosť. Ale faktom zostáva, že doterajšie elity nedokázali zabezpečiť podmienky na realizovanie skutočnej verejnoprávnej služby na jednej strane a na druhej strane nedokázali vygenerovať osobnosť, ktorá by verejnoprávne vysielanie dokázala bezo zbytku obhájiť v odborných, ale aj demagogických debatách. V Čechách bol svojho času takouto osobnosťou Ivo Mathé.

Riaditeľom rozhlasu ste sa stali za vlády Vladimíra Mečiara.

Čo je na tom zaujímavé? Bol som ním aj za vlády Mikuláša Dzurindu. A dlhšie.

Asi ste sa dokázali prispôsobiť.

Možno som len dokázal pre rozhlas získať rešpekt. Nespomínam si, kedy Slovenský rozhlas pod mojím vedením bol servilný voči nejakej vláde. Myslíte si, že po zmene vlády môžete z večera do rána vymeniť ľuďom v spravodajstve softwér v hlavách a povedať im, že majú pochlebovať novým mocným? Redaktori sú predsa svojprávni a mysliaci ľudia a pre každého riaditeľa je okrem formálnej autority dôležitá aj autorita neformálna, ktorú získava rozhodnutiami na dennej báze. Podľa mojej skúsenosti akékoľvek médium najlepšie funguje vtedy, keď sú jeho zamestnanci stotožnení s víziami manažmentu.

Budete kandidovať na riaditeľa televízie?

V súčasnosti sa plne venujem ďalšiemu rozvoju TASR.

Prečo? Vaše meno sa v tejto súvislosti viackrát objavilo v médiách.

Lebo v súčasnosti som riaditeľom TASR. A ak sa moje meno objavilo v rámci novinárskych úvah, koho ďalšieho mlynček v doline pomelie, to ešte nie je dôvod, aby som o tom za týchto okolností uvažoval. S takouto vážnou vecou sa nemožno pohrávať, navyše STV už nevydrží ďalšie experimenty. Ak nedôjde k dohode o tom, že sa musia zmeniť nastavenia základných procesných tokov, STV bude aj naďalej, na radosť celého súkromného sektora, naháňať vlastný chvost. Dostane na to riaditeľ mandát? Za tie roky viem, čo všetko obnáša takáto pozícia vo verejnoprávnom médiu a ako musia byť nastavené východiskové podmienky na revitalizáciu.

Čo konkrétne?

Jeden človek tam veľa neurobí. Musíte mať tím. Pevnú vieru v to, že to, čo robíte, je správne. Schopnosť presvedčiť o tom ľudí zvnútra firmy. Dohodnúť mantinely spolupráce s mnohými profesijnými skupinami. A tak, ako v každom fachu, aj v tomto je dnes množstvo povolaných, ale málo vyvolených. Takých profesionálov, ktorí sú ochotní nezištne ísť stavať STV na nohy. Navyše, tím odborníkov sa musí zostaviť totálne bez politických vplyvov. Je to dnes reálne? Funkcia v takom médiu znamená obrovský tlak, zodpovednosť a takmer stopercentnú istotu, že po dvoch rokoch Vás odtiaľ vynesú obrazne povedané - nohami napred. Na elektronické médiá je na Slovensku odborníkom úplne každý a všetkým nikdy nevyhoviete. STV je navyše naozaj v povážlivom stave. Nezávidím Rade STV jej úlohu.

K verejnoprávnej STV a SRo sa má pridať verejnoprávna TASR. Manažment, ktorý vediete, sa podieľal na návrhu zákona, ktorý má zmeniť agentúru z príspevkovej na verejnoprávnu. Ale v čom má byť verejnoprávnosť TASR, keď k jej produktom sa vlastne verejnosť dostane len ťažko? A aké produkty to vlastne budú?

Prečo ťažko? Verejnosť sa dostane k produktom TASR, ktoré sú jej určené, prostredníctvom webu. Internet je dnes rozšíreným a dostupným médiom, najmä pre tú časť verejnosti, pre ktorú môžu byť produkty TASR naozaj použiteľné a potrebné. Navyše, nikto predsa nepochybuje o tom, že internetová penetrácia bude dynamicky narastať. Klasickým príkladom verejnoprávnej služby TASR pre občanov podľa nového zákona bude napríklad skutočnosť, že TASR voľne na nekomerčné použitie sprístupní podstatu svojho slovného archívu a úplný obrazový archív, akým na Slovensku nedisponuje nikto. Zo slovných informácií, okrem základného výberu zo spravodajstva, čo robíme už teraz, budú voľne dostupné informácie o zákonoch, vyhláškach, samotné komuniké ústavných, štátnych a verejných inštitúcií, zo sociálnej či inej pre občanov dôležitej oblasti.

TASR má podľa nového zákona získavať štátny príspevok za zmluvné plnenie informačných priorít štátu. Čo sú to informačné priority štátu a nie je takáto zmluva nástrojom politického ovplyvňovania agentúry?

Podľa môjho názoru v stave, keď neexistuje ani jeden relevantný legislatívny celok, ktorý by upravoval fungovanie tlačových agentúr vo všeobecnom spoločenskom priestore (napríklad na spôsob zákona o vysielaní a retransmisii), je mimoriadne naivné domnievať sa, že by a to zdôrazňujem ktorákoľvek mocenská garnitúra dokázala presunúť vytváranie agentúrneho spravodajstva do tohto ničím neohraničeného priestoru. Všeobecne teda možno povedať, že štát spolufinancuje agentúru aj preto, aby ponúkal možnosť overenia si validity informácií pochádzajúcich zo súkromnej sféry. Rovnako si súkromná sféra pestuje napríklad tretí sektor, ktorý jej pomáha vytvárať -niekedy oprávnený - tlak na štátne inštitúcie pri presadzovaní jej záujmov. Ale konkrétne. Pre tento rok je napríklad informačnou prioritou štátu vo vzťahu k verejnosti dôsledné a efektívne odkomunikovanie prechodu meny zo slovenskej koruny na euro. Zmluvu bude schvaľovať správna rada TASR, ktorá bude zárukou objektívneho posúdenia. Kontrakt bude pritom vždy na konkrétny projekt, ktorý má preukázateľnú hodnotu. Napríklad digitalizácia archívu TASR, ktorý bude voľne prístupný na nekomerčné využitie. Nič viac a nič menej. Tak aká závislosť na štáte? Naviac smerom do strednodobej budúcnosti som presvedčený, že o dva-tri roky nebude TASR potrebovať zmluvu so štátom každý rok, lebo dokáže vygenerovať dostatok iných zdrojov. Všetko sa však nedá stihnúť za desať mesiacov.

Konkurenčná SITA si však na seba musí zarobiť sama... Je to v poriadku?

V prvom rade treba na rovinu povedať, že SITA je založená na úplne odlišnom koncepte ako TASR. Stačí si prečítať, čo sama o sebe píše na vlastnej webstránke: "Agentúra od počiatku vznikala s myšlienkou, že informácie bude dodávať nielen prostredníctvom iných médií, ale priamo, bez časového zdržania a filtrovania, ľuďom, ktorí o veciach rozhodujú, či už v politickej alebo v podnikateľskej sfére." Ďalej: "Klienti SITA získajú možnosť vstúpiť do fázy tvorby koncepcie cieleného spravodajstva svojimi potrebami a pripomienkami." Prečo prioritne ľuďom z politickej alebo podnikateľskej sféry? Čo je to cielené agentúrne spravodajstvo? Pri všetkej úcte k práci kolegov toto je klasický koncept PR agentúry, ale nie agentúry produkujúcej agentúrne spravodajstvo. Oproti tomu už z historického hľadiska je TASR klasickou tlačovou agentúrou, ktorá a to treba otvorene povedať - mala problémy s profesionálnymi výzvami uplynulých rokov. Dnes je tento stav minulosťou. Verejnoprávna funkcia a služba TASR spočíva aj v tom, že nikdy nesmie obchodné záujmy nadradiť nad záujmy verejnosti o ničím nezaťažené agentúrne spravodajstvo. Strávil som mnoho hodín v rozhovoroch s generálnym riaditeľom konkurenčnej agentúry a aj keď nezdieľam jeho názory, vážim si zápal, s ktorým svoj koncept fungovania agentúrneho trhu na Slovensku obhajuje. Je to legitímna snaha, reprezentujúca záujmy jeho a jeho akcionárov, ale rovnako legitímne sú aj iné koncepty. Navyše, pokiaľ poznám koncepcie a predstavy SITY, majú viaceré logické trhliny, spomeniem len jednu. Ak by podľa mnohokrát komunikovanej koncepcie - "TASR bude v pozícii bundespressagentúry, ktorá bude dodávať servis všetkým štátnym inštitúciám zadarmo a na to bude dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu a zvyšok zariadi súkromná agentúra" - pýtam sa: prečo zadarmo len štátnym inštitúciám, prečo nie zadarmo aj všetkým médiám a ďalším odberateľom? Veď by nepochybne išlo o maximálne zefektívnenie využitia verejných zdrojov. Prečo by v takom prípade mali byť znevýhodnené médiá aj iní odberatelia, ktorí by si spravodajský servis museli kupovať od súkromnej agentúry, ktorá by navyše mala monopolné postavenie na trhu, keď by celý servis mohli mať zadarmo?

Máte zmapované, ako to v tomto segmente funguje v európskom priestore, ktorého sme súčasťou?

V súčasnosti je v európskom priestore obvyklé a úplne štandardné, že štát sa definovaným spôsobom podieľa na financovaní agentúry, aby zabezpečoval široké spektrum informácií a ich kontinuitu. Je to tak vo Francúzsku, v Česku, aj v ďalších krajinách. Ide skôr o to, akou formou sa to deje. TASR sa tento rok pretransformuje na verejnoprávnu inštitúciu, čo je napríklad model spomínanej ČTK. V tomto sa nestotožňujem s názorom môjho kolegu, že status verejnoprávnej agentúry môže mať ČTK len preto, že si ho stihla legislatívne nadefinovať ešte pred vstupom do EÚ. A čo sa SITY týka, vstúpila na trh, kde už bola štátna agentúra. Urobila tak dobrovoľne, vedomá si tejto skutočnosti. Vedomá si tejto skutočnosti sa po celý ten čas bije o svoje miesto pod slnkom a nevyberá si prostriedky. Nič neobvyklé.

Dokážu sa uživiť dve agentúry na tomto trhu?

Tvrdím, že by to bolo možné za predpokladu, ak by si neboli dlhodobo navzájom dumpovali ceny za produkty. Bolo to väčšinou skôr z ješitnosti ako z racionálnych dôvodov. Objem, ktorý by sme mohli generovať z trhu, je oproti súčasnému stavu skoro dvojnásobný. Ako bývalý riaditeľ rozhlasu, ktorý rokoval o cenách za služby s predstaviteľmi oboch agentúr, však môžem zodpovedne prehlásiť, že viem presne, ktorá agentúra a za aké ceny ponúkala spravodajský servis. TASR nebola tou, ktorá dumpovala. Systémovo však nevidím základný problém agentúrneho spravodajstva na Slovensku vo vzťahu TASR SITA. Za neďalekým rohom nás pozorne sleduje niekto tretí, komu táto situácia maximálne vyhovuje.

Prečo?

Napríklad preto, aby sa mohol v pokoji pripravovať na plánovanú masívnu expanziu na slovenský trh. Len aby sme sa o chvíľu obidvaja neškrabali ľavou rukou za pravým uchom, keď tu ten tretí odštartuje plošnú ponuku "zaváděcích cen".

Aký je záujem o produkty TASR? Váš servis prestali odoberať SME, Pravda?

Áno, v printových vydaniach. To má svoj vývoj a nejako zvlášť ma to neprekvapuje. Logiku veci možno vidieť napríklad aj v tom, že spravodajstvo je dnes stále rýchlejšie. Čo z toho vyplýva? Presúva sa na weby. SME online naše správy preberá a myslím si, že bez nich by mal portál problém. Kým sa počas noci vytlačia noviny, ráno sú správy v nich už historickou agendou. Vývoj udalostí je tak dynamický, že printové médiá ich nedokážu aktuálne zaznamenávať. Denníky sa musia prikláňať k publicistike, analýzam, komentárom, vlastným témam a často aj lifestylu, či dokonca popkultúre. Na Slovensku už aj tie seriózne. Záujem webov však neustále narastá, a to aj portálov, ktoré patria k mienkotvorným médiám. Naša produkcia je podstatnou súčasťou napríklad spomínaného webu sme.sk a od marca v podobnom režime začneme fungovať aj s denníkom Pravda. Celkovo nám za rok 2007 medziročne narástol počet klientov o 17 percent, čím je povedané veľa.

Ako reaguje TASR na nové podmienky?

Štandardné, rýchle a overené spravodajstvo je nevyhnutný základ, ale samo osebe už dnes nestačí. Agentúra musí ponúkať viac. My sme uviedli na trh celý rad progresívnych nových produktov. Robíme tému.tasr, kde z rôznych uhlov pohľadu monitorujeme relevantné spoločenské témy. Výrazne sme vylepšili ekonomický servis, ponúkame celý rad off-line bulletinov podľa zadaní klientov. Ako prvá slovenská agentúra sme prišli s prelomovým produktom: videoservisom, tak pôvodným, ako aj slovenskou verziu zahraničného spravodajstva a na jeho ďalšom budovaní intenzívne pracujeme. Inovovali sme web, úplne nanovo staviame naše dokumentačné databázy. Zvýšili sme o 100 percent počet zvukov, mnohonásobne sme zvýšili počet vydávaných fotografií... Pracujeme aj na novej funkcionalite portálu. Je toho veľa, možnosti sa s rozvojom technológií otvárajú geometrickým radom.

Ako TASR v minulom roku hospodárila?

Za druhý polrok, za ktorý beriem už plnú zodpovednosť, sme mali vyrovnané hospodárenie. Navyše agentúra sa presťahovala do nových, efektívnejších priestorov, vybavili sme redaktorov najmodernejšou technikou, masívne sme vylepšili pracovné podmienky vo všetkých oblastiach, investujeme do rozvojových programov.

Pokladáte návrh zákona o TASR za dobrý?

Je to veľký krok dopredu, aj keď registrujem počiatočné výhrady zo strany rôznych inštitúcií a, samozrejme, konkurenčnej agentúry. Paradoxne sa im aj teším, lebo som presvedčený, že spoločne sa dopracujeme k maximálne možnej, ale určite nie optimálnej verzii zákona. Bude to vecou rokovaní, rozhodne však nie je možné akceptovať skutočnosť, keď jedna strana má mať len práva a druhá povinnosti. Ale už v tejto podobe zákon napríklad navrhuje ustanoviť správnu radu, ktorá doteraz v štruktúrach agentúry nebola a tá volí a odvoláva generálneho riaditeľa. Navrhované znenie nastavuje a posúva dopredu aj kritériá pre správnu radu oproti súčasným štandardom rád SRo a STV. Zákon totiž špecifikuje požiadavky na vzdelanie a kvalifikáciu člena a vyžaduje od neho aj riadiacu prax. Člen rady musí mať skúsenosť s manažovaním, aby kompetentne vnímal manažérske rozhodnutia a procesy. V tomto by nový zákon o TASR mohol byť inšpiratívny aj pre ďalšie dve zložky tvoriacej sa verejnoprávnej trojčlenky, lebo čím zorientovanejší profesionál, tým menej je odkázaný na podporu straníckych centrál. A okrem iného, skutoční profesionáli si vedia vážiť aj prácu svojich názorových oponentov, lebo vedia, čo všetko sa za dosahovaním trvale dobrých výsledkov skrýva...

Ak sa prijme zákon, budete sa musieť o pozíciu generálneho riaditeľa opätovne uchádzať...

Som si toho vedomý. Zatiaľ je tu dosť práce, ktorú mám záujem dokončiť.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  6. Inteligencia vo všetkom
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  8. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  9. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie
  1. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  3. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  4. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  7. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 354
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 9 147
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 629
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 417
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 047
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 4 012
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 901
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 797
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 600
  10. Inteligencia vo všetkom 1 544

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

KOMENTÁRE

Voľby vo Francúzsku. Čo vlastne prospeje ľuďom?

Napäté voľby zakrývali podstatnejšiu tému.

SVET

Macron k politike pristupuje ako k startupu (profil)

Emmanuel Macron bol bankárom aj ministrom hospodárstva.

Neprehliadnite tiež

Kaliňák sľubuje policajtom vyššie platy

Priemerný zárobok v polícii bol už pred januárovým zvýšením platov 1337 eur. Od júla má byť ešte vyšší.

Politik, ktorý chcel byť detektorom lži. Profil Igora Matoviča

Do politiky vstúpil Igor Matovič v roku 2010 na kandidátke SaS. V klube strany nevydržal ani rok. Lúčenia má v krvi, dokázal to neraz.

Kiska pôjde v pondelok do Bratislavy vlakom

Prezident nastúpi na IC v Poprade.

Armáda po krádeži zrátala všetok arzenál, zlodeja stále hľadá

Zbrane, ktoré zmizli, môžu skončiť v rukách teroristov, ale aj extrémistov. Vyvodzovať dôsledky podľa analytika zatiaľ nemožno.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop