Editori v správe tvrdia, že ani rok a pol po nástupe Ficovho kabinetu sa nedalo tvrdiť, že vládna politika sa opiera o koncepčné a systematické základy. V činnosti jednotlivých ministerstiev a iných orgánov výkonnej moci bolo podľa nich možné vystopovať spoločného menovateľa - etatizmus, teda posilnenie úlohy štátu. "Snaha vládno-koaličného zoskupenia posilňovať pozície výkonnej moci v sociálno-ekonomickom vývoji krajiny sa v niektorých prípadoch realizovala buď na úkor vlastníckych práv občanov, alebo právnej istoty investorov a občanov," konštatuje správa.
Prezident IVO Grigorij Mesežnikov, ktorý vypracoval časť správy venujúcej sa vnútornej politike, poukázal na tri hlavné nedostatky v tejto oblasti. Už spomínaný etatizmus, ďalej zásah do kvality parlamentnej demokracie, kde tvrdil, že fakticky nedošlo k zohľadneniu ani čiastkových pripomienok opozície, ktorých zmyslom bolo zlepšiť kvalitu zákonov v rámci legislatívneho procesu. "Dochádzalo k tyranii väčšiny, a to sa odrážalo aj na vzťahoch medzi koaličnými a opozičnými stranami," poznamenal. Pripomenul aj problematiku klientelizmu, ktorý sa prejavoval "v obsadzovaní kľúčových pozícií v podnikoch so štátnou účasťou, ale zároveň aj v oslabení súťaživého rámca pri verejnom obstarávaní".
Za víťaza roku 2007 označil vládne strany, ktorým sa podarilo naštartovať a upevniť ten program, s ktorým sa po vytvorení kabinetu prezentovali a metódou spomínanej tyranie väčšiny posilnili svoje mocenské postavenie. "Nezanedbateľným je aj posilnenie odborov, ktorým sa jednak upevnilo postavenie v procese kolektívneho vyjednávania a taktiež boli prijaté niektoré zákony, ktoré sú celkom v súlade s predstavami odborárov," vysvetlil.
Naopak, za porazených v roku 2007 považuje opozíciu, ktorá bola marginalizovaná a ktorej sa nedarilo napĺňať jej programové predstavy. "Ako porazených možno uviesť aj mimovládne organizácie, ktoré síce v dôsledku svojich aktivít dosiahli isté úspechy, ale či už ide o dvojpercentnú daň alebo niektoré iné opatrenia, jedná sa predovšetkým o návrat ku stavu, ktorý existoval pred tým, teda v neprospech mimovládok," prízvukoval.
Čestný prezident IVO Martin Bútora poďakoval strane Smer-SD a Strane európskych socialistov (PES) za zrušenie embarga (14. februára obnovila PES Smeru-SD štatút čakateľa na členstvo v radoch eurosocialistov, pozn. TASR). "Domnievame sa, že to umožní komunikáciu so skúsenejšími sociálnymi demokraciami vo svete, umožní to europeizáciu slovenskej politiky a že to bude mať v zásade priaznivé účinky," myslí si. Rovnako vyjadril spokojnosť s Národnou radou, ktorá prijala novelu antidiskriminačného zákona a pogratuloval aj slovenskej ekonomike a tým, ktorí sa pričinili o jej rast.
Za úspech v zahraničnej politike považuje Bútora pôsobenie slovenského diplomata Miroslava Lajčáka v Bosne a Hercegovine a pokračovanie spolupráce s Ukrajinou. Ako problematické vníma skomplikovanie vzťahov s Maďarskom či mierne ochladenie vzťahov s USA. "Otvorila sa nová kapitola vo vzťahu s Ruskom. Toto otvorenie práve v čase, keď ruský režim predstavuje všetky svoje znaky s demokratickým deficitom, vnímame ako problematické," dodal. Všetko podľa neho vyúsťuje do toho, že na Slovensku absentuje prozápadné hodnotové líderstvo.
Podľa vyjadrenia hovorkyne predsedu vlády Silvie Glendovej nebude kabinet na súhrnnú správu reagovať.
