TRENČIANSKE STANKOVCE 20. februára (SITA) - Ťažba uránu v Považskom Inovci by znamenala ničenie životného prostredia, vznik veľkého odkaliska, milióny ton rádioaktívnej a chemikáliami znečistenej hlušiny, absolútny útlm turizmu a bezprostredné ohrozenie stovky tisíc obyvateľov. To sú hlavné varovania ochranárov, pre ktoré sa desiatky obcí v okolí Inovca snažia ťažbe zabrániť už v počiatku. Žiadajú zastaviť prieskumné vrty, ktoré sa začali v roku 2005. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR prieskumné vrty na urán víta, Trenčín aj samosprávny kraj mlčia.
Štyri mimovládne organizácie dnes pozvali starostov do Trenčianskych Stankoviec "Zvolali sme toto stretnutie, ide o 30 obcí, ktoré by mohli byť ťažbou ohrozené, a to hlavne Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. Chceme starostov vyzvať, aby schválili uznesenia, aby boli pozastavené prieskumy," povedal Peter Nováčik z OZ Brečtan. "Jednoznačne sa treba spojiť proti tomuto zámeru," doplnil prednosta Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom Ján Kišš. Ťažbu odmietol napríklad mikroregión Beckov – Zelená voda – Bezovec združujúci 11 obcí pod Považským Inovcom. K obciam sa pridalo aj Nové Mesto nad Váhom, ktoré plánuje na niekoľko kilometrov vzdialenej Zelenej vode stavať s istým podnikateľom akvapark. K ťažbe sa nevyjadrili, ani sa zatiaľ nechystajú vyjadriť, poslanci mestského zastupiteľstva v 13 kilometrov vzdialenom Trenčíne, ani poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja (TNSK). "Som prekvapený, že Trenčín, Piešťany ani VÚC nezaujali jednoznačné stanovisko. Určité informácie sme im chceli poskytnúť, zatiaľ neprejavili záujem," povedal Kišš. "My vec hodnotíme z hľadiska spracovaného územného plánu, v ktorom sa nepočíta s ťažbou uránu," reagoval vedúci oddelenia územného plánovania TNSK Dušan Drobný.
Podľa Nováčika plánujú zozbierané uznesenia poslať na MŽP. "Geologický zákon je postavený tak, že ak záujemca o prieskumné práce splní všetky náležitosti automaticky získava právo v danej oblasti na prieskumný vrt. Ministerstvo životného prostredia nemôže zrušiť toto povolenie, iba ak by porušovali pravidlá dané pri prieskumoch," povedal pre agentúru SITA hovorca rezortu Peter Višváder. Povolenia na samotnú ťažbu sú už v agende Obvodného banského úradu, ktorý spadá pod ministerstvo hospodárstva. Podľa prednostu Kišša by sa mal novelizovať zákon, aby rezort životného prostredia nedával povolenia k prieskumným vrtom na miestach, kde obce s niečím podobným jednoznačne nesúhlasia. Podľa hovorcu je takýto prieskum dosť drahý a štát chce mať prehľad o tom, kde sú aké zásoby surovín. "Keď sa hlásia firmy, ktoré to chcú urobiť na vlastné tričko, prečo by to mal štát financovať sám." Višváder zdôraznil, že vykonané prieskumy neznamenajú, že úrad musí automaticky povoliť aj ťažbu.
Juraj Rizman z Greenpeace starostov upozornil, že firmy pri informovaní verejnosti postupujú "salámovou metódou," kedy svoje plány zverejňujú postupne. "Našim cieľom je využiť čas, dokým sa realizuje prieskum, aby obce a mestá vedeli o rizikách ťažby," uviedol Rizman. Podľa jeho slov nákladné prieskumy neznamenajú hneď ťažbu, ale spoločnosti to nerobia, aby nám pomohli. Ako uviedol, zámery na ťažbu uránu rastú ako huby po daždi, preto sa domnieva, že ide o developerov, ktorí sa snažia pripraviť projekt a ten následne predať niekomu, kto bude reálne ťažiť.
Ťažbu uránu v Považskom Inovci zvažuje kanadská spoločnosť Ultra Uranium. Prieskumné územia sa nachádzajú v lokalite Kálnica - Selec a Kálnica - Hôrka nad Váhom a majú rozlohu 43 kilometrov štvorcových. Už v 60. rokoch minulého storočia prieskumy ukázali, že v lokalite obcí Kálnica a Selec v Považskom Inovci sú ložiská uránu. Ťažbu však vyhodnotili ako neefektívnu. Situácia sa zmenila, urán je v súčasnosti omnoho drahší. Výdatnosť považskej rudy je omnoho nižšia ako napríklad v Jahodnej. Historický odhad zásob je stanovený na necelých 2 500 ton uránového koncentrátu.
Podľa ultrauranium.com výdatnosť rudy presahuje 0,06 %, čo znamená, že by sa mali vyťažiť milióny ton rudy. „Zatiaľ nebol predložený žiaden konkrétny projekt ťažby, ale zo skúseností v Čechách je možné predpokladať, že na spracovanie tejto uránovej rudy by bolo potrebné vybudovať odkalisko s rozlohou asi 126 hektárov, čo predstavuje plochu približne 180 futbalových ihrísk. Na odkalisku by bol skladovaný rádioaktívny a toxický kal zo spracovania uránovej rudy. Ďalším problémom by bolo uloženie obrovského množstva rádioaktívnej hlušiny, asi 3,5 milióna metrov kubických,“ tvrdí Strana Zelených. Podľa Rizmana hrozí únik rádioaktívneho plynu radón. "Ak sa ťažilo v Kanade alebo Austrálii, vzdialenosť obydlí bola 100 až 200 kilometrov, v Kálnici je najbližší dom 3,5 kilometra od lokality, kde by sa malo ťažiť," dodal Nováčik. Ťažba by podľa Strany zelených mohla mať katastrofálne následky pre rozvoj celého Trenčianskeho kraja, zastavenie príchodu nových investorov, či odchod tých súčasných, alebo zníženie cien nehnuteľností.
