Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je politický subjekt, ktorý sa usiluje o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Vychádza z odkazu európskej kresťanskej kultúry.
Jeho vznik iniciovali kresťanskí disidenti koncom roka 1989, keď po 17. novembri 1989 vyzvali zakladať kresťanskodemokratické kluby. Začiatkom decembra 1989 vznikol Prípravný výbor Koordinačného centra KDH. Tento orgán riadil činnosť hnutia až do zakladajúceho snemu, ktorý sa uskutočnil 17. februára 1990 v Nitre. Za predsedu KDH zvolil Jána Čarnogurského, ktorý túto funkciu zastával do 21. októbra 2000.
História KDH
V KDH sa od jeho vzniku v roku 1990 vytvorili dve názorové platformy.
Na zasadnutí Rady KDH 7. marca 1992 sa od KDH odčlenila skupina, ktorá vytvorila nový politický subjekt s názvom Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH). Na ustanovujúcom sneme 28. marca 1992 sa predsedom SKDH stal Ján Klepáč. V tézach volebného programu SKDH pre nadchádzajúce voľby v júni 1992 sa uvádzalo, že jeho cieľom je rozvíjať suverénnu, modernú a prosperujúcu Slovenskú republiku. Dňa 10. októbra 1992 sa SKDH premenovalo na Kresťanskosociálnu úniu (KSÚ), ktorej predsedom sa stal opäť Ján Klepáč. V máji 1998 za predsedníctva Viliama Oberhausera sa KSÚ zlúčila so Slovenskou národnou stranou.
Mimoriadny snem KDH 28. marca 1992 potvrdil líniu Jána Čarnogurského a hnutie sa konsolidovalo vo svojej pôvodnej podobe.
V rokoch 1990-1996 zostával jediným kandidátom na najvyššiu stranícku funkciu Ján Čarnogurský. Koncom októbra 1996 oznámil svoju kandidatúru na najvyšší post hnutia na novembrovom sneme hnutia v Banskej Bystrici vtedajší podpredseda KDH pre ekonomiku Mikuláš Dzurinda. Aj keď na Republikovej rade KDH pred snemom získal o 14 hlasov menej ako Ján Čarnogurský, jeho 22 získaných hlasov sa považovalo za historický zlom. Po šiestich rokoch tak v KDH vznikla alternatíva. "Dzurindovo KDH" malo byť otvorené a široké ľudové hnutie a malo osloviť veriacich rovnako ako ateistov a liberálov. Ponúkalo nový obsah aj formu hnutia. Na sneme v Banskej Bystrici zvolili za predsedu hnutia opäť Jána Čarnogurského.
Hlavní predstavitelia troch vtedajších parlamentných opozičných strán - KDH, DÚ a DS podpísali v Bratislave 29. októbra 1996 dohodu o spolupráci v rámci tzv. Modrej koalície. Išlo iba o spoluprácu, nie o spoločnú kandidátku do volieb. Od 3. júla 1997 bolo KDH členom päťkoalície, ktorej názov bol od 11. júla 1997 Slovenská demokratická koalícia (SDK).
Dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský júni 2000 oficiálne oznámil, že na októbrovom sneme nebude kandidovať na najvyšší post v hnutí. Za nového predsedu KDH zvolili na jednodňovom sneme KDH v Trenčíne 21. októbra 2000 Pavla Hrušovského. Funkciu predsedu KDH zastáva Pavol Hrušovský dodnes.
Vedenie KDH 19. novembra 2000 (deň po skončení ustanovujúceho kongresu SDKÚ) oznámilo, že poslanci NR SR z materského KDH si založia vlastný poslanecký klub KDH a vystúpia z klubu poslancov NR SR za SDK. V novom klube KDH bolo do konca II. volebného obdobia (do 23. septembra 2002) deväť členov.
Na sneme v Ružomberku v roku 2005 odmietlo KDH spoluprácu s ĽS-HZDS, pokiaľ bude na jej čele Vladimír Mečiar. Predstavitelia KDH potvrdili, že aj naďalej počítajú s predčasnými parlamentnými voľbami ako možným riešením politickej situácie na Slovensku. Snem rozhodol aj o zmene stanov, na základe ktorej predsedníctvo KDH pozastaví členstvo v hnutí tomu, kto bol obžalovaný za úmyselný trestný čin.
Posledný pravidelný snem KDH sa uskutočnil 16. júna 2007 v Prešove. Orgány snemu zvolili najvyššie orgány hnutia a vyhodnotili činnosť politického subjektu, ktorý po parlamentných voľbách v roku 2006 prešiel do opozície. Za predsedu KDH bol zvolebný Pavol Hrušovský.
KDH sa nevedelo dostať z personálnej krízy od volieb 2006. Časť poslancov, ktorá bola proti vstupu KDH do koalície so Smerom-SD, sa profilovala cez samostatnú politiku, odlišnú od oficiálneho prúdu KDH. Prezentoval ich najmä neúspešný kandidát na post predsedu strany Vladimír Palko, ktorého Pavol Hrušovský porazil na sneme v lete v roku 2007. Palko spolu s bývalým podpredsedom KDH Pavlom Minárikom a jedným zo služobne najstarších poslancov Františkom Mikloškom svoje kroky a iniciatívy potom v podstate nekonzultovali s vedením KDH.
Umiestnenie KDH vo voľbách, jeho činnosť v medzinárodných zoskupeniach
V parlamentných voľbách v roku 1990 získalo KDH na Slovensku do SNR 19,20 percenta hlasov, čo znamenalo 31 poslaneckých kresiel. V roku 1992 v parlamentných voľbách získalo 8,89 percenta hlasov do SNR a 18 poslaneckých kresiel. V parlamentných voľbách 1994 získalo KDH 10,08 percenta hlasov, teda 17 poslaneckých kresiel, ale nestalo sa vládnou stranou.
Na parlamentných voľbách v roku 1998 sa KDH zúčastnilo ako jeden zo subjektov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá vtedy získala 26,33 percenta hlasov a stalo sa jednou z vládnych strán. Do septembrových parlamentných volieb 2002 išlo KDH ako samostatný politický subjekt a získalo 8,25 percenta hlasov voličov, čo znamenalo 15 poslaneckých kresiel v NR SR a účasť vo vláde. Predseda KDH Pavol Hrušovský v januári 2006 zdôraznil, že pre KDH zostáva aj naďalej jednou z priorít prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí, 6. februára 2006 oznámil odchod KDH z vládnej koalície. Reagoval tak na vyhlásenie prezídia SDKÚ-DS, ktoré označilo zmluvu za neprijateľnú a podporilo rozhodnutie ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana nepodpísať pripravený dokument. V parlamentných voľbách v roku 2006 hlasovalo za KDH 8,31 percenta voličov. Hnutie tak získalo 14 poslaneckých mandátov a rozhodlo sa pôsobiť v opozícii.
KDH je od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP) sa KDH stalo 5. júla 2002, pozorovateľom v tejto organizácii bolo od roku 1996. KDH je aj členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI). V Európskom parlamente má KDH troch poslancov - Annu Záborskú, Miroslava Mikolášika a Jána Hudackého, člen KDH Ján Figeľ sa po vstupe SR do EÚ v roku 2004 stal prvým slovenským komisárom EÚ.
