Bratislava 21. februára (ČTK) - S dnešným rozštiepením poslaneckého klubu kresťanských demokratov sa pravdepodobne skomplikuje aj akcieschopnosť opozície a ešte viac uľahčí politický život Smeru-sociálnej demokracii premiéra Roberta Fica.
Trojica pravicových strán sa v dvoch minulých volebných obdobiach mohla tešiť z povesti reformátorov, ktorí zmenili najmä ekonomickú tvár Slovenska na jednu z najrýchlejšie rastúcich krajín v Európskej únii. Éter reforiem však zaberal skôr medzi odborníkmi a v zahraničí. Väčšina Slovákov dala v roku 2006 hlas iným stranám. Výsledkom bola dnešná koalícia ľavicového Smeru, Slovenskej národnej strany a ĽS-HZDS.
Za osem rokov pri moci si pravica zjavne odvykla od opozičných lavíc. Komentátori po nástupe Ficovej vlády lamentovali, že opozícia upadla do letargie a nie je schopná oponovať koalícii nosnými témami. Výnimkou bolo niekoľko akcií, pri ktorých sa snažila zviditeľniť, napríklad pri kampani proti zmenám v dôchodkovej reforme alebo nedávno v boji proti tlačovému zákonu, pre ktorý zablokovala prijatie Lisabonskej zmluvy v parlamente. Ani tento posledný krok však nebol príliš úspešný. V Bruseli ho prijali s rozpakmi a podľa najnovších štatistík nezanechal ani kladný ohlas medzi voličmi.
V médiách sa opozícia dostávala do pozornosti skôr vnútrostraníckymi spormi. Hneď po voľbách v júni 2006 sa proti sebe postavili dve krídla vo vedení Kresťanskodemokratického hnutia. Spor o to, či má ísť hnutie do koalície so Smerom, skončil v neprospech zarytých odporcov spolupráce s ľavicou na čele s bývalým podpredsedom Vladimírom Palkom. Niekoľko poslancov pod jeho vedením začalo vystupovať autonómne. Nezhody potom vyvrcholili dnešným odchodom Palka a ďalších troch poslancov z KDH aj poslaneckého klubu.
Nečakanú výmenu predsedu vlani absolvovala Strana maďarskej koalície (SMK). Proti dlhoročnému šéfovi Bélovi Bugárovi vytiahol bývalý vicepremiér Pál Csáky. Ten nakoniec uspel hlavne preto, že mal na svojej strane aj obhajcu autonómnych požiadaviek maďarskej menšiny Miklósa Duraya. Obavy z radikalizácie SMK sa po nástupe Csákyho zatiaľ nepotvrdili, z kuloárov však viackrát presiakli spory najmä medzi Durayom niekdajšími zástancami Bugára.
V posledných dňoch bolo rušno aj v donedávna zdanlivo jednotnom vedení najsilnejšej opozičnej strany, SDKÚ-DS bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Podpredseda strany a exminister obrany Juraj Liška vyrukoval s výzvou, aby predseda uvoľnil miesto niekomu inému a prestal tak zhoršovať strane politické preferencie. Dzurinda to odmietol, väčšina krajov stojí pravdepodobne za ním, v ďalších týždňoch však zrejme nebude vnútri SDKÚ pokojná atmosféra.
Nízka podpora obyvateľstva bude asi najväčší problém opozície v období do riadneho termínu ďalších volieb v roku 2010. Súčasná bilancia nie je priaznivá. Zatiaľ čo v minulých voľbách získala trojica pravicových strán dohromady viac ako 38 percent hlasov, podľa posledných prieskumov jej preferencie klesli pod 30 percent. Ficov Smer pritom naopak dokázal nabrať nových voličov a s výsledkami okolo 45 percent sa blíži k možnosti, že by mohol budúcu vládu zostaviť dokonca sám.
Tomáš Pergler fil
