BRATISLAVA 21. februára (SITA) - Zákony by nemali obmedzovať slobodu slova, prácu novinárov, médií. Taký je záver dnešnej diskusie predstaviteľov médií a novinárov zo Slovenska a zahraničia, ktorú v Bratislave zorganizovali slovensko-rakúska a slovensko-švajčiarska obchodná komora a slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora. Cieľom médií nie je vytĺkať z pripravovaného tlačového zákona politický kapitál. Cieľom je, aby bol zákon, ktorý má nahradiť normu z roku 1966 kvalitný, uviedol v úvode diskusie o problematike pripravovaného tlačového zákona predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. Podotkol, že zákon sa svojou architektúrou podobá českému, filozofiou však už nie. Za problematickú považuje definíciu práva na odpoveď. Právu na odpoveď sa nebránime, len musí byť štandardne zadefinované. V súčasnej podobe by zahltilo tlač, bolo by poľom pre grafomanov, uviedol.
Bývalý riaditeľ televízie Markíza a zástupca riaditeľky Slovenského rozhlasu Vladimír Repčík tvrdí, že elektronické a tlačené médiá by mali mať rovnaké práva a povinnosti. Už totiž neplatí, že elektronické médiá treba prísnejšie regulovať lebo sú dostupnejšie. Pritom poukázal na fakt, že o pokutách pre rádia a televízie rozhoduje špeciálne na to zriadený správny orgán – Rada pre vysielanie a retransmisiu a v prípade tlače to má byť ministerstvo kultúry. Tvrdí, že rovnaký správny orgán by mala mať aj tlač. Podľa generálneho riaditeľa tlačovej agentúry SITA Pavla Múdreho by výkonná moc, v tomto prípade ministerstvo kultúry, nemala suplovať súdnu. Môže to byť politicky zneužité, upozornil Múdry, ktorý verí, že zákon nakoniec parlament schváli v kvalitnej podobe.
Šéf Medzinárodného tlačového inštitútu (International Press Institute, IPI) David Dadge podotkol, že je snom politikov vidieť kópiu textu pred tým, ako sú ich slová publikované. Médiá podľa neho majú pracovať v slobodnom prostredí, ktoré charakterizuje menej právnych obmedzení. V návrhu tlačového zákona sa mu v tejto súvislosti nepozdáva právo na odpoveď, založené na subjektívnych pocitoch. Za dostačujúce považuje právo na opravu, keďže oprava je založená na faktoch. Ku kritike navrhovaného práva na odpoveď sa pripojil aj Oliver Vujovic z Organizácie médií juhovýchodnej Európy (South – East Europe Media Organization, SEEMO). Zavedenie tohto práva by viedlo k tomu, že novinári by svoju prácu vedome cenzurovali, nemohli by slobodne informovať. SEEMO je pridruženou organizáciou Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI), celosvetového ochrancu slobody tlače zastupujúceho redaktorov, vydavateľov a popredných žurnalistov z viac ako 110 krajín sveta.
Tlačový zákon je v parlamente v druhom čítaní, kde sa očakávajú zmeny požadované Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Nový tlačový zákon ostro kritizujú opozícia, domáce i zahraničné medzinárodné inštitúcie. Podľa nich návrh z dielne ministerstva kultúry zasahuje do slobody slova. Opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK tvrdia, že je ušitý na objednávku vlády, ktorá sa chce takto brániť kritike a kontrole zo strany verejnosti. Opozícia sa domnieva, že návrh treba výrazne prepracovať a dať do súladu s európskymi štandardmi. Ide o jednu z ich požiadaviek, ktorou podmieňujú podporu Lisabonskej zmluve. Opozícia chce, aby o porušení ustanovení zákona výlučne rozhodovali súdy a nie rezort kultúry, ako je to vo vládnej predlohe. Ďalej chce zmeniť paragraf, ktorý zakazuje publikovať informácie o politickom zmýšľaní či politickom názore. V prípade práva na odpoveď požaduje opozícia jasne definovať kritériá, čo nepravdivá informácia je. Posledná pripomienka sa týka ochrany zdroja, ktorá by nemala byť v polohe povinnosti ale práva.
Vládny návrh tlačového zákona by podľa OBSE nemal vôbec obsahovať ustanovenia 1. bodu paragrafu 6, ktoré hovoria o tom čo periodická tlač a agentúrne spravodajstvo nesmú obsahovať. Ide napríklad o zákaz uverejňovania informácií, ktoré napríklad propagujú vojnu, násilie, užívanie omamných látok či nenávisť na základe pohlavia, rasy, národnosti, náboženstva, politického zmýšľania. O pokutách médiám by nemalo rozhodovať ministerstvo kultúry. OBSE odporúča zlúčiť navrhované opravné prostriedky - právo na opravu a právo na odpoveď do jedného a právo na dodatočné oznámenie odstrániť. Navrhuje viaceré úpravy práva na odpoveď, okrem iného, aby bola dĺžka opravy obmedzená na to, čo je potrebné opraviť v pôvodnom tvrdení. V zákone by podľa OBSE malo byť uvedené, že štát a verejné orgány nemajú možnosť žiadať právo na opravu alebo odpoveď. Odstrániť by sa mali - právo žiadať peňažnú náhradu za nezákonné neposkytnutie opravy alebo odpovede a zákaz pre noviny uverejňovať súvisiaci text pre opravu a odpoveď. OBSE ďalej tvrdí, že ochrana zdrojov by mala byť definovaná ako právo médií a nie
Sporný tlačový zákon odmietli viaceré novinárske profesijné organizácie – Združenie vydavateľov periodickej tlače, Asociácia vydavateľov regionálnej tlače (AVRT) a výhrady má aj Slovenský syndikát novinárov či Asociácia hovorcov Slovenska (AHS). AVRT chce, aby zákon obsahoval právo na ospravedlniteľný omyl, čím by vylúčil stíhanie za informácie z dôveryhodného a kompetentného zdroja. V zákone chýba povinnosť orgánov verejnej moci a verejných činiteľov poskytovať pravdivé informácie, túto povinnosť nemožno vymáhať. Preto by mal zákon stanoviť sankcie za neposkytnutie informácií. Asociácia nesúhlasí s časťami zákona, ktoré napadla aj OBSE. AHS považuje v navrhovanom novom tlačovom zákone za sporné predovšetkým ustanovenie týkajúce sa práva na odpoveď.
Tlačový zákon bol jednou z tém stredajšieho stretnutia ministra zahraničných vecí Jána Kubiša s delegáciou Helsinskej komisie vedenou spolupredsedom, demokratickým kongresmanom za Floridu Alcee L. Hastingsom a demokratickou kongresmankou za Kaliforniu Hildou L. Solisovou. Kubiš ich uistil, že sporné časti tlačového zákona budú zmenené. Hilda L. Solisová, ktorá je v parlamentnom zhromaždení OBSE zodpovedná za otázky migrácie a otázky ľudských práv, tvrdí, že média musia mať prístup k informáciám a možnosť slobodne ich šíriť. OBSE aj EÚ podľa nej sledujú, čo sa na Slovensku deje.
Premiér Robert Fico po stredajšom rokovaní vlády ubezpečil, že tlačový zákon bude spĺňať štandardy Európskej únie. "Neprijmeme zákon, ktorý by išiel proti pravidlám hry," konštatoval.
