Bratislava. Nástup komunistov k moci v Československu vo februári 1948 bol podľa mimoparlamentnej Komunistickej strany Slovenska demokratický proces, nie ozbrojený prevrat.
Komunisti to vyhlásili krátko pred 60. výročím tejto udalosti. Dodali, že nasledujúcich 40 rokov komunistického režimu boli pre Slovensko napriek určitých nedostatkom "zlatým vekom".
"Február 1948 nebol násilným ozbrojeným pučom, ako sa snažia verejnosť presvedčiť ponovembroví ´víťazi´, ale bol hlbokým a demokratickým revolučným procesom," napísali komunisti v dokumente, ktorý sa objavil na ich internetovej stránke. Materiál podľa KSS schválilo aj predsedníctvo strany.
Slovenská komunistická strana obhajovala bývalý režim aj v minulosti. Netajila sa napríklad tým, že za inváziu sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 niesol zodpovednosť vtedajší šéf reformného vedenia Alexander Dubček a jeho spolupracovníci, ktorí vraj chceli zničiť socializmus. V slovenskej politike má však KSS okrajový vplyv. Po tom, čo sa v roku 2006 nedostala do parlamentu, sa jej preferencie dlhodobo pohybujú pod päťpercentnou hranicou.
Hoci sa slovenská komunistická strana považuje za viac radikálnu než vplyvnejšia Komunistická strana Čiech a Moravy, aj bývalý šéf KSČM Miroslav Grebeníček sa podľa portálu novinky.cz vyjadril o februári 1948 podobne ako slovenskí komunisti. "To všetko bolo v regulách ústavného poriadku," tvrdil.
Zatiaľ čo komunisti priebeh 25. februára 1948 obhajujú, historici majú zvyčajne opačný názor. Upozorňujú, že rozhodnutie vtedy ťažko chorého prezidenta Edvarda Beneša prijať demisiu nekomunistických ministrov a splniť požiadavky premiéra Klementa Gottwalda sprevádzal hrubý nátlak. Podľa historika Karla Kaplana zmizlo v tých dňoch vo väzeniach približne 460 ľudí, väčšinou funkcionárov národných socialistov či ľudovcov. Údajne sa objavili aj hrozby zásahu Sovietskeho zväzu, ak by Beneš požiadavkám neustúpil.
Chronológia februárových udalostí:
13. februára 1948 - Vláda ČSR rokovala o komunistami ovládanej bezpečnostnej službe, o ktorej boli informácie, že zatýka a inak perzekvuje nekomunistických aktivistov. Počas rokovania vlády prišli informácie o najnovších protidemokratických opatreniach v Zbore národnej bezpečnosti (ZNB) - o výmene niekoľkých nekomunistických obvodných veliteľov ZNB v Prahe komunistami. Nekomunistická väčšina vo vláde presadila uznesenie, ktoré ukladalo ministrovi vnútra Václavovi Nosekovi zrušiť rozkaz zemského veliteľa ZNB o odvolaní obvodných veliteľov v Prahe. Podľa uznesenia vlády sa malo zároveň upustiť od všetkých ďalších zmien na veliteľských miestach ZNB až do rozhodnutia vlády o sťažnostiach na bezpečnostné orgány. Minister vnútra odmietol nariadenie vlády vykonať.
16. februára 1948 - Na schôdzi užšieho vedenia Československej strany národnosocialistickej prerokovali informácie o nerealizovaní vládneho uznesenia z 13. februára. Pre ďalšie zasadanie vlády, konané nadchádzajúci deň, prijali rozhodnutie: buď kolaborácia s komunistami alebo demisia.
17. februára 1948 - Na schôdzi vlády žiadal jej predseda Klement Gottwald o odročenie riešenia danej problematiky pre ochorenie ministra Noseka. Keď jeho návrh nebol prijatý, prerušil schôdzu a odišiel na Hradčany za prezidentom Edvardom Benešom. Popoludní schôdza pokračovala a prerástla do prudkej hádky. Schôdza vlády sa skončila bez formálneho ukončenia - odchodom jej predsedu Klementa Gottwalda.
18. február 1948 - Chorý a vyčerpaný prezident Beneš prijal nekomunistických predstaviteľov vlády a povzbudzoval ich.
19. februára 1948 - Rokovania domácich politikov pokračovali. Do Prahy priletel námestník ministra zahraničných vecí ZSSR Valerián Zorin.
20. februára 1948 - Komunisti na čele s Gottwaldom naďalej odmietali splniť vládne uznesenie z 13. februára. Z 26-člennej vlády podalo 12 nekomunistických ministrov demisiu. Boli to členovia Československej strany národnosocialistickej a Československej strany lidovej, ktoré pôsobili v českých zemiach, a tiež členovia slovenskej Demokratickej strany. Predpokladali, že vzápätí ich bude nasledovať politicky neorganizovaný minister zahraničných vecí Jan Masaryk a aspoň jeden sociálny demokrat. To sa nestalo. V ten deň sa však začali zakladať Ľudové milície - ozbrojená sila komunistov.
21. februára 1948 - V Prahe na Staromestskom námestí zorganizovali komunisti veľkú manifestáciu. Komunisti začali zakladať aj Akčné výbory Národného frontu - samozvané orgány moci. Na Slovensku predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák listom oznámil povereníkom za Demokratickú stranu, že demisiu členov vlády za DS treba považovať aj za demisiu povereníkov tejto strany a urobil opatrenia na ukončenie ich činnosti. Začalo sa formovanie Ľudových milícií.
22. februára 1948 - Odborári na celoštátnom zjazde závodných rád v Prahe vyjadrili podporu Klementovi Gottwaldovi pri riešení vládnej krízy.
23. februára 1948 - Študenti manifestovali na podporu nekomunistických síl. Začalo sa zatýkanie nepohodlných ľudí. Komunisti zabránili vydaniu národnosocialistického Svobodného slova a denníka Demokratickej strany Čas.
24. februára 1948 - Na jednohodinovom manifestačnom generálnom výstražnom štrajku, ktorý vyhlásili komunisti na podporu požiadaviek zjazdu závodných rád, sa zúčastnilo asi dva a pol milióna ľudí.
25. februára 1948 - Komunisti zvolali na pražské Václavské námestie veľkú manifestáciu. Prezident Edvard Beneš napokon prijal podané demisie ministrov a vládu doplnil komunistickými ministrami navrhnutými predsedom vlády Klementom Gottwaldom.
Autor: šif
