Chynorany 23. februára (TASR) Súťažnou prehliadkou recitátorov sa dnes Chynoranoch v okrese Partizánske, rodisku básnika Valentína Beniaka (1994-1973), začalo finále jubilejného XIV. Slovenského festivalu poézie - Beniakove Chynorany.
Finále predchádzali okresné krajské výberové kolá, do ktorých sa zapojilo približne 70 súťažiacich. Výberová porota pod vedením Marcela Šusteka do finále vybrala 24 recitátorov v troch vekových kategóriách 15 až 17 rokov, 18 až 19 rokov a nad 20 rokov veku. Súťažiaci si mohli vybrať nielen Beniakove básne, ale aj ďalších slovenských a svetových básnikov. Vo finále odzneli, okrem Beniakovej tvorby, napríklad verše Jána Bottu, Pavla Országha Hviezdoslava, Janka Kráľa, Jána Buzássyho, Miroslava Válka, Jána Litváka a takisto Alexandra Sergejeviča Puškina, Jacquesa Préverta, Federica Garciu Lorca, Heinricha Heineho a ďalších básnikov. Medzi súťažiacimi sú okrem dvoch študentov všetko ženy a dievčatá. Viaceré sa na súťaži objavujú pravidelne. Napríklad Alena Ondrejmišková z Prievidze súťažila až v 13 ročníkoch a Silvia Juhanová z Košíc prišla do Chynorian už po šiestykrát.
Festival Beniakove Chynorany začal písať svoju históriu v 70. rokoch minulého storočia pri organizovaní regionálnych spomienkových recitačných pásiem k básnikovmu jubileu. V roku 1994, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia, sa po prvý raz uskutočnila celoslovenská prehliadka v prednese slovenskej poézie. Vznikla tak, popri recitačnej súťaži Hviezdoslavov Kubín, ďalšia celoslovenská platforma, na ktorej sa mladí i starší recitátori môžu nielen prezentovať, ale aj porovnávať svoje kvality.
Básnik Beniak pôsobil v Chynoranoch ako notár a štátny úradník a popri svojej práci sa venoval poézii. Považujú ho za modernistu, oscilujúceho medzi symbolizmom a avantgardou. Debutoval zbierkou Tiahnime oblaky (1928), o tri roky mu vyšla druhá zbierka Ozveny krokov a znamenala prechod k subjektívnej sfére s prvkami antiky a poetizmu. Za prelomovú, je považovaná kniha Poštový holub (1936). V zbierkach Bukvica, Vigília a Druhá Vigília glosoval dobu, v ktorej žil. Triptychom Žofia, Popolec a Igric, v ktorom vyjadril lásku k prírode, zemi, rodu a žene, sa definitívne zaradil medzi vrcholných predstaviteľov slovenskej poézie. Všetky diela vyšli počas druhej svetovej vojny. Od roku 1948 bol Beniak režimom perzekvovaný a nemohol publikovať. Utiahol sa do ústrania, venoval sa iba prekladateľskej činnosti z nemeckej, francúzskej, anglickej a maďarskej poézie. Až v rokoch 1967 až 1971 mohol opäť vydať svoju novú tvorbu. Vyšli mu zbierky Hrachor, Plačúci amor, Sonety podvečerné, Medailóny a medailónky.
Festival Beniakove Chynorany vyvrcholí v nedeľu hodnotiacim seminárom a slávnostným vyhlásením výsledkov.
UPOZORNENIE:
TASR ponúka k správe zvukové záznamy.
pr zll
