BRATISLAVA. Majiteľa realitnej kancelárie v rakúskom Hainburgu neďaleko Bratislavy dlho nevedeli presvedčiť, aby si kanceláriu z domu v okrajovej časti mestečka presťahoval do centra. Drahšie priestory na hlavnej ulici si prenajal len nedávno. Môže si ich dovoliť aj vďaka rastúcemu záujmu Slovákov o kúpu nehnuteľnosti v tomto regióne po vstupe krajiny do Schengenu. Podobne sa z rastúceho biznisu tešia aj obchodníci s maďarskými nehnuteľnosťami neďaleko Bratislavy.
Slovenská metropola má svojím umiestnením v tesnej blízkosti hranice s Rakúskom a Maďarskom spomedzi nových krajín EÚ unikátne postavenie, z rušného centra krajiny je to len pár minút jazdy autom do periférnych, prevažne poľnohospodárskych častí Rakúska a Maďarska. Slovákov tieto oblasti pre výrazne nižšie ceny nehnuteľností a ich blízkosť k Bratislave metropole začali lákať už po vstupe Slovenska do EÚ v máji 2004, keď sa uvoľnil režim na spoločných hraniciach.
Po páde hraničných kontrol na konci vlaňajška realitní makléri pôsobiaci v prihraničných oblastiach neskrývajú radosť. "Posledný rok sa čoraz viac ľudí pýta na pozemky, po Schengene sa ten počet ľudí zvýšil, hoci nie dramaticky," povedal ČTK Martin Kollár zo slovenskej spoločnosti Universal Development, ktorá sa zaoberá predajom rakúskych nehnuteľností Slovákom. "Medziročne sa predaj zvýšil o 20 až 25 percent," poznamenal o predaji maďarských nehnuteľností Slovákom šéf tamojšej kancelárie Coral-KIM Igor Heriban.
Rastúci záujem Slovákov o vlastné bývanie tak tlačí aj na ceny v zahraničí, ktoré sú však oproti domácim stále nižšie. "Vplyv Bratislavy cez hranice je citeľný, najmä čo sa týka Maďarska. Tam je citeľný tlak na prihraničné oblasti a ceny rastú, aj keď v Maďarsku nie sú príčiny na rast," povedal ČTK generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Martin Lazík.
V okolí slovenského hlavného mesta vyjde meter štvorcový stavebného pozemku pre rodinný dom na 3000 až 4000 korún. Za maďarskými hranicami však záujemca zaplatí zhruba 1000 korún. Porovnateľné ceny so slovenskými sú v tesnom rakúskom pohraničí v Bergu, Kittsee či Hainburgu, o niečo ďalej je možné stavebnú parcelu kúpiť o polovicu lacnejšie ako pri Bratislave. Dostupnosť týchto miest pritom po otvorení novej diaľnice nie je problémom a záujem o ne rastie.
"Väčšina obcí na zvýšený dopyt Slovákov po vstupe do Schengenu zareagovala a chystá sa uvoľňovať pozemky," prezradil Kollár. Väčšie projekty sa podľa neho chystajú v Pame či Deutsch Jahrndorfe, ale aj v prihraničnom Wolfsthali. Pri pozemkoch, ktoré predáva obec, však musí kupujúci rátať s obmedzeniami. Dom napríklad musia postaviť v stanovenom období, pozemok pritom nemôžu ďalej predávať.
Za hranicou s Maďarskom je už viac rokov pre Slovákov populárna prihraničná Rajka, kde sú však ceny v porovnaní s ďalšími obcami výrazne vyššie. "Ľudia sú už ochotní sťahovať sa ďalej, lebo odpadli kontroly na hraniciach, a zrýchlila sa tým doprava na Slovensko. Predali sme domy už aj vyše 30 kilometrov od hranice," povedal Heriban. Výrazne nižšie ceny ako v Bratislave ľudí podľa neho lákajú aj do neďalekého kúpeľného mesta Mosonmagyaróvár, kde si viacerí Slováci kúpili byty.
Nových obyvateľov v prihraničných regiónoch z Rakúska a Maďarska spája to, že naďalej pracujú a zabávajú sa v Bratislave. Do Maďarska sa napríklad väčšina z nich sťahuje aj napriek tomu, že sa s miestnymi obyvateľmi nedohovoria. "Osemdesiat percent kupcov nevie po maďarsky ani ceknúť," povedal Heriban.
Jazykovú bariéru pomáhajú podľa Lazíka prekonať realitné kancelárie, ktoré vybavia formality pri nákupe pozemkov, niektoré ponúkajú pre novousadlíkov aj ďalší servis, ako napríklad zastupovanie pred úradmi. Výhodou prihraničných oblastí je aj to, že ľudia zostávajú v dosahu slovenských mobilných operátorov. Lazík predpokladá, že na príchod väčšieho množstva Slovákov za hranice zareagujú aj obchodníci, a preto by v budúcnosti nemalo byť problémom dohovoriť sa i v obchodoch či napríklad u kaderníka. Ďalšie bariéry by mohli odpadnúť po prípadnom spustení pravidelnej mestskej dopravy do Hainburgu či Rajky. Ľudia by potom neboli odkázaní už len na vlastné vozidlá.
Pavol Kubík prl boa
