Bratislava 24. februára (TASR) - Okolo 2 500 ton nebezpečných PCB (polychlórované bifenily) odpadov by sa malo počas šiestich rokov odstrániť z areálu Chemka Strážske vďaka realizácií projektu v rámci Globálneho fondu životného prostredia. Vyplýva to zo správy o realizácii aktivít národného plánu Štokholmskému dohovoru, ktorú pripravil rezort životného prostredia.
V rámci vyraďovania a zneškodňovania PCB zariadení sa tu budú likvidovať pozostatky výroby z rokov 1959 až 1984. Tieto látky, ktoré boli spočiatku považované za neškodné, sa časom zmenili na hrozbu a dnes patria medzi látky, ktoré sú považované za natoľko nebezpečné, že musia byť eliminované. Celý proces si vyžiada približne 20 miliónov USD.
"Výroba PCB zanechala za sebou neblahé dedičstvo nielen v podobe tisícok ton toxického odpadu v areáli závodu, ale aj rozsiahleho zamorenia regiónu týmito nebezpečnými látkami," uviedol pre TASR hovorca organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Konštatoval, že Michalovce patria medzi oblasti najviac znečistené PCB na celom svete. "Východné Slovensko s odhadovaným štvrť miliónom exponovaných ľudí je najviac ohrozenou oblasťou sveta PCB látkami," upozornil.
Zistilo sa, že najviac exponované obyvateľstvo je vystavené výrazne vyššiemu riziku poškodenia štítnej žľazy, vzniku cukrovky a imunitných porúch u dospelých. "U detí ide o neurobehaviorálne deficity, poruchy sluchu a zubnej skloviny," objasnil. Počas výroby PCB v Chemku dochádzalo k únikom do životného prostredia, predovšetkým prostredníctvo odpadových vôd. "Následkom toho sú kontaminované sedimenty odpadového kanála Chemka, rieky Laborec, ale aj Zemplínskej šíravy," pokračoval vo vymenovávaní škôd Rizman.
PCB patria medzi tzv. POPs látky a spôsobujú ťažko odbúrateľné znečistenie. Do životného prostredia sa dostávajú najmä v dôsledku ľudskej a neúmyselnej činnosti, ale aj v dôsledku havárie. Ak tieto látky uniknú do ovzdušia, nie je ich prakticky možné odtiaľ nijakou čistiacou operáciou odstrániť. Prenášajú sa na veľké vzdialenosti a prenikajú aj do oblastí, v ktorých sa nikdy nevyrábali a nepoužívali. Našli sa aj na Antarktíde a v Arktíde. Eliminujú sa na základe Štokholmského dohovoru.
