ROZHOVOR PRE SME.SK

Tatiana Rosová: Fico je klamár non plus ultra

Juraj Liška mal o Dzurindovi cholerické vystúpenie, ktoré by dnes podľa mňa rád stiahol späť, tvrdí v rozhovore pre SME.sk poslankyňa SDKÚ Tatiana Rosová.

Narodila sa v roku 1961, vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave (sociológia). V roku 1995 absolvovala študijný pobyt na Univerzite Umea vo Švédsku, v roku 2005 v holandskom Haagu (komunikácia s verejnosťou). Pracovala vo Výskumnom ústave životnej(Zdroj: Dana Salajová)

Poznáte dobrý politický vtip?

Venujem sa školstvu a tento bude tak trochu aj o tom, akí sme my, Slováci: V II.A po prázdninách učiteľka navrhne deťom, aby porozprávali, čo zažili. Anička hovorí, že chodila na pieskovisko a hrala sa s Jožkom. Učiteľka skonštatuje, že „krásne, napíš na tabuľu pieskovisko a dostaneš koláčik plus jednotku". Hlási sa Jožko a hovorí, že chodili do parku a robili bábovky. Učiteľka na to, že „poď teda k tabuli, a keď napíšeš slovo bábovka, dostaneš koláčik a jednotku". Prihlási sa Dežko - ja som tiež chcel chodiť hrať sa na pieskovisko a do parku s Aničkou a Jožkom, ale hádzali po mne kamene. Učiteľka - „Anička, Jožko, fuj, to ste naozaj po Dežkovi hádzali kamene? To je nepekné. Dežko, poď a napíš na tabuľu bezprecedentná rasová diskriminácia. Ak to zvládneš, tiež dostaneš koláčik a jednotku."

Vyštudovali ste sociológiu. Čo vás k nej ťahalo?

Okolo seba som mala ľudí, zaoberajúcich sa knihami, ktoré u nás oficiálne nevychádzali - Erich Fromm, Freud, knihy o sociálnej psychológii a podobne. Pohybovala som sa v prostredí amatérskeho divadla, doma som mala zásobáreň časopisov zo šesťdesiatych rokov, to všetko ma zaujímalo, hľadala som teda školu, ktorá by sa venovala aj týmto veciam. Sociológia síce vtedy mala prívlastok marxisticko-leninská, ale riskla som to, dúfajúc, že to bude najmä o sociológii a nie ideológii. Najviac som sa však naučila až po škole.

Borisa Zalu v KSČ nechceli, mňa tam lanárila Edit Bauer

Boli ste v KSČ?

V žiadnom prípade. Dvakrát v živote som čelila záujmu strany, ale odmietnutie nikdy nebolo spájané so žiadnymi sankciami. Možno preto, že v oboch prípadoch som bola pred materskou. Bolo to však zaujímavé - pri druhom pokuse o moje zlanárenie ma mala na starosti pani Edit Bauer, dnešná europoslankyňa za SMK. Pýtala som sa, prečo práve ja, keď sú v ústave iní, ktorí majú záujem, napríklad Boris Zala. Povedala: „On má záujem, ale strana nemá". V tom čase panovali predsudky voči jeho predkom a tak ho tam nechceli. Dnes asi neľutuje.

Edit Bauer bola taká veľká komunistka?

Bola predsedníčkou komunistickej organizácie vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce. Ku mne bola v tej situácii korektná.

Čo vás ovplyvňovalo, že ste sa priklonili k pravici?

Nedefinovala som si svoju politickú orientáciu na pravo-ľavej škále, skôr na škále demokracia - totalita. A slobody je vždy viac na tej strane, ktorej zvykneme hovoriť pravica.

Viete to aj zdôvodniť?

Sloboda jednotlivca a štátny dirigizmus sú dva póly. Prvý je charakteristický pre pravicu, druhý pre ľavicu. Komunizmus považujem za obmedzujúci, verím v slobodnú vôľu a schopnosti jednotlivca.

Najviac práce na Výskumnom ústave životnej úrovne mali sekretárky

V rokoch 1983 až 1986 ste pracovali na Výskumnom ústave životnej úrovne. K akým záverom ohľadne životnej úrovne socialistického človeka ste došli?

To je téma na smutno-zábavnú knižku. Vždy som hovorila, že ten ústav je čosi také, ako ústav pre výskum morského dna. Vtedy sme totiž nemali ani životnú úroveň, ani to morské dno. Celá tá práca bola pre mňa nočnou morou, lebo som bola plná entuziazmu, nastúpila som tam hneď po škole a veľmi rýchlo som zistila, že sa tam k žiadnemu empirickému výskumu nedostanem, že to je celé len o vystrihávaní starých a lepení nových správ. Najviac práce tam mali sekretárky, ktoré to museli prepisovať.

K akým záverom ste teda prišli?

Ústav musel plniť úlohy, ktoré od neho očakávali stranícke orgány. Reálne výsledky ohľadne životnej úrovne končili v trezore, ja som sa k nim dostala málokedy. Boli tam porovnávania, koľko musí pracovať jeden občan na nejaký tovar v ČSSR, v Rakúsku, v Nemecku a tak ďalej. Pre náš štát nevychádzali lichotivé dáta, logicky teda ani neboli zverejňované. Von šli zväčša len toeretické práce a kompiláty sovietskych autorov.

Nemyslím si, že SDKÚ nepohla s úrovňou vedy

V apríli 1989 ste ako vedecká pracovníčka na približne rok a pol nastúpili na katedru sociológie na Filozofickej fakulte. Zmenili sa revolúciou podmienky pre vedu?

Musím povedať, že odvtedy som si niekoľkokrát nasypala popol na hlavu, lebo sme po novembri v dobrej viere v slobodu zaviedli pre vysoké školy takú mieru autonómie, že miesto dosiahnutia rozvoja sme pomohli zakonzervovať staré štruktúry. Veľa sa teda nezlepšilo. Pribudla sloboda, medzinárodné kontakty, cestovanie, ale pre vedu to je nedostačujúce.

Všetky strany sa tvária, aká je pre ne prioritná. V skutočnosti ju takmer ignorujú. Prečo?

Keď si pozriete volebný program SDKÚ, hneď prvá kapitola sa venovala vzdelávaniu a výskumu, takže to nie je celkom tak. Pred voľbami sme jasne hovorili, že po prebehnutí bolestivých reforiem je konečne čas na to, aby sme začali premýšľať, ako tu organizovať vzdelávanie, vedu a výskum.

Video: Tatiana Rosová o privysokej autonómii pre vysoké školy:

Video: Dana Salajová

Nesúhlasím. SDK a neskôr SDKÚ vládla 8 rokov a vo vede sa žiadny významný posun nekonal.

Nemyslím, že sme s tým vôbec nepohli. Nemali sme síce patričného ministra, ale naši ľudia urobili pre transformáciu niektorých pomerov a pravidiel dosť.

Skúsme bez fráz a konkrétne - vedci nariekajú, že nemajú potrebné technologické vybavenie a peniaze.

Problém financovania určite existuje, je veľký a určite nie jediný. Nalialo sa tam však podstatne viac prostriedkov ako predtým. Medziročný nárast v roku 2005 bol skokovitý, ale iste, stále je to veľmi málo. Relatívne bol nárast financií pre vedu veľký, ale absolútne, samozrejme, nedostatočný. Slovensko však nemá na to, aby rozvíjalo všetky vedné disciplíny, musíme sa špecializovať.

V poriadku. Potom by ale stačilo, aby politické strany vo svojich programoch neklamali, že im záleží na vede, pretože v skutočnosti to ich priorita nie je.

SDKÚ to mala ako prioritu v programe do volieb 2006 a vďaka tomu, že je v opozícii, ju logicky nedokáže presadzovať tak, ako by chcela.

Úlohou opozície je, okrem kontroly moci, aj prinášanie nových myšlienok a aspoň pokus o realizáciu svojho programu. Hovoríte, že SDKÚ má vedu v prvej kapitole programu, ale v parlamente v tomto smere aktivity nevidno.

Pochybujem, že by sme niečo reálne dosiahli, keby sme predložili nejaký návrh zákona. Robíme, čo môžeme, v parlamente ponúkame argumenty, návrhy...

Video: Tatiana Rosová o vedcoch:

Video: Dana Salajová

Zmeny na vysokých školách odmietajú staré i mladé gardy

Nemyslíte si teda, že SDKÚ v tomto zlyhala minimálne počas 8 rokov vládnutia?

14.jpgNie, nemyslím si to. Mali sme jasnú predstavu, a tá sa nedala realizovať v krajine, v ktorej treba reštrukturalizovať bankový sektor, ktorá sa potrebovala postaviť na nohy. Iste, dalo sa urobiť viac, ale to súvisí aj s priveľkou autonómiou inštitúcií, ktoré do toho vstupujú. Bola som poradkyňou Mikuláša Dzurindu a s vysokými školami, najmä s rektormi, naozaj nebola príliš ľahká komunikácia. Existuje tam totiž príliš silný obranný mechanizmus tak pred medzinárodnou konkurenciou, porovnávaním, ako aj pred tým, aby úroveň výskumu bola hlavným kritériom kvality vysokej školy.

Smerujete k tomu, že staré gardy na vysokých školách odmietajú zmeny?

Kebyže len staré gardy. Horšie je, že aj tie novšie si osvojili prístup tých starých. Keď je rektor vysokej školy zodpovedný za manažment, teda aj za ekonomickú stránku veci, potom si Akademický senát logicky zvolí takého, od ktorého očakáva, že dokáže vybaviť peniaze. Nehľadá teda akademickú autoritu, ktorá donesie škole víziu alebo obsah. Tie veci pritom treba oddeliť, potom sa úroveň výskumu na univerzitách zmení.

Dovtedy si môžeme len klamať, že vďaka existencii SAV tu máme nejakú mimoriadnu vedu, ale stále pôjde len o klamanie.

Prieskumy verejnej mienky nie sú zbytočné

Pracovali ste vo firmách Focus a neskôr Markant, ktoré realizujú prieskumy verejnej mienky. Viete zdôvodniť, na čo sú tie politické vôbec dobré, keď sa zväčša aj tak netrafia?

Vezmite si, že by žiadne prieskumy vôbec neboli. Ak si niekto myslí, že je nepresnosťou to, že miesto 14 percent niekto dostane 10, tak neviem. Veď bez prieskumu by si mohol myslieť, že je to hoci 60, keď tú stranu volia všetci jeho známi... Prieskumy predsa prinášajú predstavu, ako približne sú rozdané karty. Ide o meranie názorov, nie exaktného prírodovedného javu. A v tomto smere sú prieskumy pomerne presné.

Keď tam je tretinový rozdiel, tak o presnosti možno hovoriť len ťažko.

Pozrite - výskumy, publikované pred voľbami, sa robia asi mesiac pred nimi, teda na začiatku volebnej kampane. Zber dát chvíľu trvá, spracovanie tiež. Takže výsledky, ktoré vidíte, sú v skutočnosti názormi minimálne dva týždne starými.

Potom opäť vyvstáva otázka, načo sú dobré.

Nechcem tu teoretizovať, prieskumy sú o pravdepodobnosti a nie o istote. Rozhodne ich nepovažujem za zbytočné.

17.jpgPred voľbami v roku 2002 prakticky všetky prieskumy favorizovali Smer a ten prepadol, SDKÚ naopak, všetkých to prekvapilo. Šlo o také diametrálne rozdiely oproti realite, že prieskumy skôr zavádzali, ako prinášali predstavu o rozdaných kartách.

Určite nejde o zavádzanie, rozdiely oproti realite nebývajú u nás o nič väčšie ako kdekoľvek inde. To, že sa prieskumy nestrafia, je dané aj tým, že je tu veľa strán. Dve až tri veľké strany by sa merali určite ľahšie a presnejšie. Navyše, pred voľbami dokážu ľudí ovplyvniť neočakávané udalosti, svoju rolu zohráva aj to, že niektoré strany sa pohybujú na hranici merateľnosti. Je na analytikoch, aby našli spôsob, ako správne odhadnúť všetky faktory. Výsledky prieskumu sú len jedným vstupom do prognózy.

Stretli ste sa s požiadavkou nejakej strany, aby ste urobili prieskum, vyznievajúci v jej prospech?

Nie. Médiá často píšu o tom, že sa v tomto smere manipuluje, mňa sa to až osobne dotýka, pretože je to len naivná predstava. Asi ťažko som mohla prikázať pracovníkom, aby zmanipulovali dáta, ktoré spracovali.

Nebol to konflikt záujmov

O tom nehovorím - pýtam sa na požiadavky politických strán, ktoré si tie prieskumy platia.

Určite som sa s ničím takým nestretla, ale jeden kolega, ktorému nemám dôvod neveriť, naznačil, že sa s tým stretol. Netuším však, o akú stranu išlo, netýkalo sa to našej agentúry. Mňa mrzelo, keď nás z takého falšovania niekto podozrieval a ani novinári si to nechceli nechať vysvetliť. To sa stávalo pomerne často.

Práve v súvislosti s vašou agentúrou vám bol ale vytýkaný konflikt záujmov - na jednej strane ste pracovali za Dzurindu na Úrade vlády, na strane druhej Markant od neho dostával miliónové zákazky. Markantu šéfoval váš manžel. Zákon porušený nebol, zaujíma ma etika.

Iste, morálka, etika a zákon sú veci, ktoré nemusia vždy spolu súvisieť. Ale toto je o inom. Treba povedať, že Markant tie zákazky dostal verejným obstarávaním. Bol jedinou agentúrou, ktorá sa prihlásila.

Šlo tam o užší výber, nie o klasické výberové konanie.

18.jpgBolo to veľmi klasické verejné obstarávanie, zverejnené aj vo vestníku. Užší výber je len forma, ktorá umožňuje zadanie piatim agentúram. To som mala povedať, že „vážení, viem o tom, že sa prihlásila jedna jediná agentúra, je to agentúra môjho muža, tak to zrušme a poďme znova?"

Nehovorím, že výsledok obstarávania ma nepotešil, ale nie kvôli tomu, že by išlo o nejaký extra profit, ale kvôli tomu, že šlo o agentúru, o ktorej som vedela, že sa dá na ňu spoľahnúť. Nešlo teda o žiadne priame zadanie a odvedená robota mala zmysel.

Napadli to Sičáková - Beblavá z Transparency International, Wienk z Aliancie Fair-play, dokonca aj politici z ostatných strán - Bárdos, Minárik, Malchárek. Váš kolega z SDKÚ Miššík dokonca pripustil, že „prípad Rosová je minimálne diskutabilný, možno vyvoláva aj isté pochybnosti." Nevidíte to ako niečo, čo by sa nemalo diať?

Nemalo by sa diať, že niekto prihráva svojej firme zákazku a znevýhodňuje tie ostatné. A to sa neudialo. Celkom iste nie.

Nebolo lepšie vyhnúť sa tomu, aby nevznikali pochybnosti?

Bolo by to, samozrejme, pohodlnejšie. To by ale znamenalo, že potom by sa ten prieskum vôbec nerobil.

Našla by sa iná firma.

Chcem len povedať, že v tom čase sa robili prieskumy aj na iných ministerstvách, kde boli nominanti SDKÚ a bolo ich podstatne viac a v iných objemoch. Markant svojou čiastkou tvorí zanedbateľné percento. Keby som sa usilovala využiť svoju pozíciu na klientelistické praktiky, asi by som mala lepšie výsledky. V žiadnom prípade nedošlo ani k výraznému vylepšeniu obratu Markantu, bola to poctivá robota.

Video: Tatiana Rosová o tom, či bola v konflikte záujmov pri zákazkách pre Markant:

Video: Dana Salajová

Obrat sa určite vylepšil, keďže šlo o zákazky za milióny.

Myslím v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Nebol tam žiadny skok ako dnes v prípade firmy Ikores. Naozaj by som rozlišovala medzi priamym zadaním miliardovej zákazky a verejným obstarávaním za pomerne nezaujímavú sumu.

Aby sme to uzatvorili - urobili by ste to tak aj dnes?

Nebola som v pozícii zadávateľa, ani toho, kto vyberal víťaza.

Zamrzelo ma, že som sa ocitla v jednom vreci s Flašíkom

To je v poriadku, z hľadiska zákona sa nič neporušilo, ale ostáva podozrenie, že šlo o rodinkárstvo. Ľudia to môžu vnímať tak, že ste z pozície pracovníčky Úradu vlády prihrali kšeft svojmu manželovi.

Áno, môžu to tak vnímať. Dnes by som však tiež nebránila svojmu manželovi, aby sa prihlásil do takého verejného obstarávania.

Ale zamrzelo ma, keď sa začalo hovoriť o flašíkovských praktikách a príživníkoch, ako ich nazval Mečiar a vďaka tomuto príbehu som sa ocitla v jednom vreci s pánom Flašíkom.

O čo konkrétne šlo?

Vybavila sa mi situácia, keď sa Flašík snažil dostať k HZDS, keď vytvoril pesničku Vivat Slovakia a podobne. V tom čase som sedela oproti Mečiarovi, ktorý si ma predvolal na ústredie strany, a možno hodinu a pol som mu vysvetľovala, prečo pre neho odmietam pracovať. Chcel totiž, aby na predvolebnej kampani spolupracoval s HZDS práve Focus.

Prečo ste odmietli?

Argumentovala som tým, že aj v tejto brandži treba mať voči klientovi dôveru a zdieľať s ním rovnaké hodnoty. A ja som k HZDS nič také nepociťovala. Preto sa ma dotklo, keď som zrazu bola na jednej lodi s Flašíkom, ktorý svoj blahobyt založil na politickom marketingu bez hodnôt a zábran.

spol.jpg

V životopise si uvádzate, že ovládate angličtinu, nemčinu a ruštinu. Môžeme vás preskúšať?

(smiech)

Ako ste na tom s nemčinou?

Čítam a rozumiem bez problémov, aktívne som nemala možnosť hovoriť už veľmi dlho.

Skúsme teda - Der Mensch, der nichts weiss, und weiss, dass er nichts weiss, weiss viel mehr als der, der nichts weiss und nicht weiss, dass er nichts weiss.

Človek, ktorý nič nevie a vie, že nič nevie, vie omnoho viac ako ten, čo nič nevie, a nevie že nič nevie.

Ako majiteľka poslaneckého notebooku poznáte rozdiel medzi excelom a powerpointom?

Excel je tabuľkový procesor a powerpoint slúži na prezentácie.

Video: Tatiana Rosová hodnotí, či je dobrým stratégom:

Video: Dana Salajová

Kde ste sa zoznámili s Mikulášom Dzurindom?

Prvý osobný kontakt si nepamätám, ale k spolupráci došlo v roku 1998 tesne pred voľbami, keď sa rozpadol volebný štáb SDK.

Po kauze podplácania novinárov, kedy šéfa tímu Paczelta vystriedal Černák?

Áno. Strana sa dostala do úzkych a mala problémy, ako ďalej organizovať kampaň. Hľadala teda kontakty na odborníkov, ktorí by mohli flexibilne a rýchlo zafungovať. Cez osobnú známosť môjho manžela s človekom z SDK došlo k tomu, že sme zrazu spolu hovorili o tom, ako to vidím ja a akú ponuku by sme vedeli predložiť. Bolo to úspešné a pán Dzurinda ma potom oslovil s tým, či mu nebudem robiť externú poradkyňu.

Dal na vaše názory?

Do istej miery áno. Vie si osvojiť to, s čím sa stotožní, ale to je už otázka jeho selekcie.

Je smutné, že rektor UK Gahér popiera skutočnosť

Nedávno ste o ministrovi školstva Mikolajovi povedali, že prezidentovi nezákonne neposúva mená kandidátov na profesorov a zdržiava tak ich menovanie. Trváte na tom, že to je nezákonné, aj keď legislatíva žiadne lehoty nestanovuje?

Som hlboko presvedčená, že ak štátna inštitúcia nemá stanovenú lehotu, má konať bezodkladne. O tom je duch zákona aj Ústavy. Ale aby to bolo jasné, chystám sa v tomto smere predložiť novelu vysokoškolského zákona.

Mikolaja ste tiež obvinili, že si žiadal od rektora Gahéra Univerzity Komenského materiály o kandidátoch, na ktoré v zmysle vyhlášky nemal nárok. Gahér ako aj dekan Gáplovský to popreli. Gahér tvrdí, že minister žiadal najvýznamnejšie práce týchto uchádzačov a podľa zákona má na to právo.

Je veľmi smutné, že to pán Gahér poprel. A je to smutné nielen pre mňa - chodia za mnou ľudia z UK, ktorí tiež vyjadrujú veľké počudovanie. Mikolaj si pýtal aj dokumenty, na ktoré nemal nárok.

Rektor Gahér teda klame?

Posúdil to inak.

Rozčuľuje vás dnešný návrh školského zákona, ale nedá mi neopýtať sa, čo robili dve Dzurindove vlády, keď s problémami školstva takmer nepohli.

Ach, keby tak existovala vláda, ktorá by vyriešila všetko.

Osem rokov sa vám zdá málo?

6.jpgHovoríte, ako keby sme prišli do ideálneho stavu a bolo len na nás, ako tie školy budú z hľadiska obsahu vyzerať. Vtedy padali a zatekali školské strechy a my sme zháňali peniaze najmä na takéto veci. Zefektívnilo sa fungovanie, našiel sa relatívne dobrý model financovania škôl a to bola veľká zmena, ktorú si rodičia ani žiaci neuvedomujú. Do tohto prostredia sme zaviedli istú súťaž a konkurenciu.

Nechcem sa vyhovárať na to, že SDKÚ nikdy nemala ministra školstva, ale do veľkej miery aj to zohralo rolu, že nemala možnosť presadzovať svoju koncepciu.

SDKÚ vo vláde dominovala, takže to neobstojí.

Toto sú veci, ktoré sa nerodia zo dňa na deň. Nedá sa to robiť na kolene. Vznikol projekt Milénium, začala sa viesť diskusia...

Minister za KDH Fronc mal urobiť viac

Ak ste ale školstvo nedostali do želaného stavu za 8 rokov, prečo napádate súčasnú vládu, ktorá je tam len rok a pol? Kritizujete niečo, čo ste sami nedokázali.

Nie je celkom dobrým merítkom to, čo sme urobili za 8 rokov. Treba brať do úvahy naše názory na to, čo sa má robiť dnes. A na to máme proste úplne iný názor než minister Mikolaj.

Prečo ste nevyriešili aspoň to, aby externí vysokoškoláci neplatili za štúdium pofidérnym nadáciám a eseročkám? Peniaze, ktoré mohli ísť do školstva, tiekli úplne inde. O tom, že to bolo na hrane s legislatívou, ani nehovorím.

Nie je spravodlivé hovoriť, že v tomto predchádzajúca vláda nič neurobila.

Problém predsa pretrváva dodnes.

9.jpgPretrváva, lebo sa nepodarilo, aj vinou bývalého ministra školstva, presadiť jasný, spravodlivý a úplne zrozumiteľný zákon o študentských pôžičkách a štipendiách, ktorý zavádzal čiastočné spoplatnenie. Dnešný zákon síce umožňuje vyberať poplatky, ale školy si musia vybrať - buď poplatky od študentov alebo dotácie od štátu, nič navyše. Zákon bol dvakrát v parlamente, a minister za KDH Fronc mal jednoznačne urobiť viac pre to, aby presvedčil verejnosť aj študentov, že to je dobrý a správny krok.

Nestačilo zlegalizovať vyberanie školného, aby tie peniaze nebrali účelovo vzniknuté firmy ale priamo školy?

Nestačilo. Dnes je to zlegalizované a problém sa v podstate nevyriešil, lebo sa hľadajú iné kľučky, ako to obísť. Minister Mikolaj sa najskôr sťažoval, že máme priveľa externých študentov, pretože školy od nich môžu vyberať peniaze, a preto treba nový zákon, ktorý ten pomer medzi dennými a externými študentmi zmení. Dnes zase narieka, že z externistov sa stávajú denní študenti, lebo je to pre školy výhodnejšie kvôli platbám od štátu.

Predchádzajúca koalícia v otázke reformy školstva nebola jednotná

Skúste konkrétne pomenovať výhrady voči krokom Mikolaja pri vysokých školách.

Nepriniesol žiadnu inštitucionálnu zmenu, ktorá by posunula systém dopredu.

Konkrétne, tomuto ľudia nebudú rozumieť.

Nepriniesol možnosť rozdeliť manažérsku a obsahovú kompetenciu vo vedení školy, napríklad sa nijakým spôsobom nezmenilo kreovanie Správnej rady, ktorá je dnes len formálnym orgánom bez reálneho dopadu na fungovanie školy. Najsmutnejšie je, že sa nezaviedli žiadne kritériá, ktoré by stimulovali kvalitu. Máme zákon, ktorý reguluje zbytočné detaily, tie by si školy mohli regulovať aj sami. Zakonzervoval sa tiež starý systém akreditácie, ktorý je administratívny a nijako negeneruje kvalitu. Nezaviedol sa ani princíp internacionalizácie.

Čo to znamená?

Znamená to medzinárodný rozmer, teda do každého procesu treba zaviesť medzinárodný prvok, do vzdelávacích programov a hodnotenia zapojiť ľudí zo zahraničia a medzinárodné kritériá.

V tomto všetkom však zlyhala aj minulá vláda.

Keď hovoríme, že vysoké školy potrebujú zmeny, tak je to viac než vážne. Z poznatkov, ktoré prinieslo aktuálne medzinárodné hodnotenie, vidno, že nám v tomto smere naozaj hrozí civilizačné zaostávanie. Tomu sa nedá čeliť tým, že zo zákona vyhodíme paragraf alebo nejaké slovíčko.

Ešte raz - toto všetko ste mohli presadiť aj vy.

O inováciu v tomto smere sme sa snažili, možno dosť, možno málo. Pokiaľ ide o vzdelávanie, udiali sa zmeny k lepšiemu na základných školách, neurobila sa však obsahová reforma. Mohla sa síce udiať, predchádzajúca koalícia však v tomto nebola až taká jednotná.

Vyjadrili ste sa, že Mikolaj sa snaží do vzdelávania vniesť princípy politickej strany, ktorú reprezentuje, teda SNS. Ako mám tomu rozumieť?

Dostávame sa k zákonu o základných a stredných školách. V pôvodnom návrhu zákona bolo, že obsahová reforma bude rozfázovaná do roku 2011. V dnešnom návrhu je napísané, že všetko platí od júna 2008, čo je podstatný rozdiel. Tí, čo sú prítomní pri reforme, si trhajú vlasy, ide len o technické kvantitatívne „kvaltovanie", kedy sa z osnov vyhadzuje nejaký obsah, ale nič sa nehovorí o cieľoch, o forme, metódach.

Pýtal som sa na vnášanie princípov SNS do vzdelávania.

Do obsahu sa dostávajú „patričné" osobnosti v zmysle toho, čo sa páči SNS. Budú sa zdôrazňovať tie témy, ktoré vyhovujú práve im. Vidím tam konkrétne kroky, ktorými sa minister ani netají.

Máte na mysli trebárs niečo také, že v dejepise sa bude velebiť Tiso?

Pevne verím, že až také zlé to nebude, každopádne sa vážne obávam, že to bude pri mnohých osobách oveľa relativizujúcejšie ako dnes. Veď vidieť v tomto smere tlak na komisie, aj na ich „správne" personálne obsadzovanie.

Fico je klamár non plus ultra

Daniel Lipšic nedávno priznal, že opozícia je vyhoretá a možno preto nevie zaujať ľudí ako Fico. Súhlasíte s ním?

Ja sa necítim byť vyhoretá, ale situáciu po voľbách asi opozícia naozaj nespracovala.

Prečo teda zlyhávate a neviete osloviť ľudí, aby preferencie stúpali?

Súhlasím len s tým druhým, nemyslím si totiž, že by sme zlyhávali, akurát nevieme osloviť ľudí. To sú dve rôzne veci. Podstata politiky však nie je len v získavaní verejnej mienky.

Je aj o tom, lebo len tá vám prinesie mandát na vládnutie.

4.jpgTreba mať predovšetkým politickú víziu a program a až potom sa uchádzať o mienku ľudí. A prečo nám to nejde? To je na dlhú debatu, ale problém je najmä v tom, že proti klamstvu sa pravdou bojuje len ťažko. V situácii, keď sa všeobecne darí a keď je uspaná pozornosť verejnosti, je ťažké niekoho presviedčať o tom, kde je pravda. Voči takému bezbrehému populizmu a lži stavať zodpovednú politiku, nie je práve najľahšie.

Zlyhávame v oslovovaní inými, konkrétne uchopiteľnými témami. Ale je to aj o úrovni a obsahu verejnej diskusie na Slovensku. Vy hovoríte, že zlyhávame a nemáme voči vládne politike alternatívu. Ale my nemáme len alternatívu voči populizmu a klamstvu. Voči politickému programu ju máme - v zdravotníctve, ekonomike, školstve, sociálnej politike...

Debatuje sa vôbec v SDKÚ, ako to zmeniť?

Áno, ale nie úplne ideálne. Pracuje sa však na tom.

Aké konkrétne kroky urobíte?

Vidím snahu niečo s tým robiť. Niektoré - nazvem to štruktúry SDKÚ - nefungujú, niektorí politici si trebárs na seba zobrali viac ako mali predtým a snažia sa byť aktívni aj v oblastiach, ktoré predtým robili ľudia z pozadia, zo servisu. Neujasnili sa teda niektoré kompetencie.

Nebude v tom aj fakt, že politici, ktorí dlho vládli, jednoducho nevedia fungovať v opozícii?

Naši politici už predsa v opozícii fungovali. Potrebujú však nejaký odstup a profesionálny aparát, ktorý by im pomohol.

Ten nemáte?

V tejto chvíli je to naša slabšia stránka.

Súhlasíte v Ivanom Miklošom, že premiér je klamárom tisícročia?

Po dnešnom vystúpení v Slovenskom rozhlase (rozhovor sme robili v sobotu 23. februára, pozn. autora) asi nielen tohto tisícročia. Je to klamár non plus ultra, súťaž v klamaní by vyhral.

Nevyhodíme Dzurindu do starého železa

Nie je v opozícii čas na kompletnú výmenu lídrov? Stojíte na strane Dzurindu, Liška však už takúto diskusiu otvoril aj u vás.

Je rok a pol po voľbách a výmena lídra mi pripadá, pokiaľ nič nespáchal, zbytočná. Prvý argument, ktorý sa na nás zosypal zvonku, bol ten, že po prehratých voľbách sa menia lídri, vraj je to bežné. Nie je to pravda, stáva sa to tak často ako sa to nestáva. Keby to totiž bola pravda, život takého Churchilla by sa asi tiež odohrával inak.

Okrem toho, mám „koprivku" z toho, keď sa o nás hovorí, že sme prehrali voľby. Nech mi niekto vysvetlí, prečo s 15 percentami boli vyhrané a zrazu s 18 percentami sú prehrané.

Je to jednoduché - s 15 percentami ste postavili vládu, s 18 nie.

Keby to bola vina Dzurindu a keby konal v rozpore s tým, ako to vnímala strana, asi by bol vymenený.

Netvrdím, že ide iba o jeho vinu, ale za stranu zodpovedá on. Odrádza istú časť voličov, ktorým sa nepáčia kauzy spájané s vašou stranou.

Aj Fico odrádza istú časť voličov.

To, že Mikloš aj Radičová dostali viac hlasov, tiež o niečom svedčí.

Svedčí to najmä o tom, že SDKÚ má dosť osobností. To je skôr naše plus, nie sme totiž úplne závislí na tom, kto je na čele. Okrem toho, preferencie SDKÚ po posledných voľbách sú stále vyššie ako kedykoľvek v predchádzajúcom 11.jpgvolebnom období. Na predsedu strany sa predsa nemá robiť casting, ten má byť štátnikom s jasnou politickou víziou. Ak sa nájde niekto taký a svojou charizmou zaujme verejnosť, ako strana máme dosť síl na to, aby sme ho postavili na svoje čelo.

Politika nie je zábava na čiastkový úväzok, je to o životnom poslaní. Nebudeme predsa Dzurindu hádzať do starého železa len preto, že niektorí sú z neho unavení a že im lezie na nervy. To je tak všetko, čo dokážem dešifrovať zo všetkých tých volaní po jeho výmene. Zatiaľ som nepočula vážny dôvod, prečo by tento človek nemal byť predsedom SDKÚ.

Pripadá mi smiešne, ak Dzurindu kritizuje ten, kto hrá počas práce golf

Liškove dôvody nepovažujete za vážne?

Povedal, že je brzdou rastu potenciálu. Mne pripadá smutné a smiešne zároveň, keď o potenciáli rastu preferencií hovorí niekto, kto miesto práce v parlamente ide hrať golf na Kanárske ostrovy.

Poďme konkrétne - Liška povedal, že na prezídiu ste sa dohodli, že budete hlasovať za Lisabonskú zmluvu, potom sa z médií dozvedel, že sa za ňu hlasovať nebude. V klube ste vraj tlačení k tomu, aby ste nehlasovali za, inak by sa podrývala autorita predsedu. Malo sa tak stať viackrát. Klame Liška?

Je to zmes prekrúcania faktov a neprávd. Prekrúcanie spočíva v tom, že sme vraj odhlasovali hlasovanie za Lisabonskú zmluvu a potom sa to zmenilo. Nie je to pravda, SDKÚ nikdy nepovedala, že za tú zmluvu nebude hlasovať.

Kým sa nevyrieši tlačový zákon, tak nebude.

Áno, ale o tom sa na prezídiu v tomto garde vôbec nehovorilo.

Ešte raz - Liška tvrdí, že najskôr sa odsúhlasilo, že za zmluvu hlasovať budete a potom Dzurinda rozhodol, že nie.

Nerozhodol Dzurinda, pokiaľ viem, dohodlo sa to na opozičnej rade. A táto idea sa ukázala ako veľmi správna. Aj mňa to najskôr zaskočilo - keď som si predstavila, že to bude koalícia hnať na ostrie noža a Slovensko bude prekážkou prijatia tej zmluvy...

Liška teda zavádza?

Nehovorí pravdu, lebo to sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia.

Tvrdí, že Dzurinda zmenu pôvodných dohôd urobil viackrát.

Nie je pravda, že by sme boli niekedy k niečomu dotlačení. Nepamätám si na klub, na ktorom by nebola možná polemika o tom, ako sa bude hlasovať. Navyše, vôbec si nemyslím, že by s dočasným nehlasovaním za Lisabonskú zmluvu mal niektorý náš kolega problém. Spočiatku mohli byť nejaké rozpaky, ale aj toto je príklad líderstva - vymýšľať hry, ktoré nie sú neférové a dosiahne sa nimi to, čo chceme.

Liška ďalej o Dzurindovi tvrdí toto: „Vytvoril si okolo seba svoju skupinu, a to nie sú určite šiesti podpredsedovia zvolení kongresom." Patria tam „Mikloš, Hort, niekedy Radičová a Kukan, jeho poradca Sergej Michalič, možno generálny sekretár Štefan Hudec, poslankyňa Rosová." Dzurinda podľa Lišku tvrdí, že o všetkom vnútri diskutujete, ale v skutočnosti to vraj nie je pravda.

To je podivné vyjadrenie, veď podpredsedovia predsa nie sú nejaký poradenský zbor. Sú to autonómne politické osobnosti.

Diskusie prebiehajú, len Liška sa ponáhľa preč

Nie je čudné, ak je pre šéfa strany menej relevantný názor podpredsedu ako nejakého poradcu? Podpredsedov sa to možno osobne dotýka.

Vážne názory na politické otázky sa negenerujú v poradenskom tíme v tom zložení, ako uvádza Liška, taký som snáď ani pokope nevidela. S kým sa predseda strany radí, je jeho vec a niečo také by mu predsa nemali predpisovať stanovy.

Na poslaneckom klube v skutočnosti prebiehajú dlhé diskusie, lenže pán Liška sa občas príliš ponáhľa a potom asi nevie všetko, čo sa tam deje.

To je zaujímavá novinka - Liška odchádza z diskusií skôr?

No, zamrzelo ma, keď nás raz na klube urgoval, aby sme urýchlili svoje vstupy, lebo tam údajne zbytočne vysedávame a on sa ponáhľa. Navyše, myslím si, že sa ani na všetkých kluboch nezúčastnil. Nie je teda pravda, že nediskutujeme.

Liška povedal, že Dzurinda za diskusiu považuje to, keď poviete „áno šéfe, máš pravdu". Pokiaľ sa povie niečo iné, údajne spustí krik, je z toho nervózny a povie, že ten človek nevidí do hĺbky.

V niektorých prípadoch to môže byť pravda, samozrejme, každý manažér je schopný niektorú spätnú väzbu prijať a niektorú nie.

Máte veľa poslancov, ktorí šéfovi len prikyvujú?

Ako kto. Ja určite nemlčím a celkom iste nevystupujem vždy v zhode s pánom Dzurindom. Snažím sa ponúkať svoj pohľad na veci a nemám s tým žiadne problémy.

Kričí a je Dzurinda nervózny, keď s ním niekto nesúhlasí?

Áno. Keď mu niekto nedá patričné argumenty alebo nevie zdôvodniť svoju pozíciu.

Miklošova a Liškova dovolenka sú dve rôzne veci

Dzurinda si vraj predvolal Lišku za to, že ho údajne slabo bránil v televíznej diskusii.

Neviem, o čo tam išlo, ale keď má predseda pocit, že ho Liška slabo bránil, mohlo to byť síce aj o jeho ješitnosti, ale aj o bránení značky SDKÚ, nielen jeho osoby. A inak, nepoznám muža, ktorý by nebol ješitný, navyše, v tomto vedie skôr pán Liška, ktorý za útok na svoju osobu považuje to, že sa mu neakceptovalo ospravedlnenie za dovolenku počas zasadnutia parlamentu.

Prečo šéf klubu Janiš nepodpísal ospravedlnenie Lišku za tú dovolenku?

13.jpgLebo je predsedom klubu a myslím, že každý vie, že keby umožnil takýto precedens, všetko sa mu rozpadne pod rukami.

Keď bol Ivan Mikloš počas zasadania parlamentu v Tibete, vtedy ten precedens neprekážal?

To je síce pravda, ale bolo to na začiatku volebného obdobia a jeho expedícia sa pripravovala v čase, kedy neboli známe termíny zasadania parlamentu. A po 8 rokoch vo vláde si to snáď Ivan Mikloš zaslúžil. Navyše o tej expedícii napísal zaujímavé články, prezentoval film a fotografie.

Analogicky to platí aj pre Lišku - tvrdí, že cestu naplánoval v októbri a dal ju na termín, kedy parlament zasadať nemal.

Nestalo sa prvýkrát, že sa zasadnutie Národnej rady predĺžilo, to je snáď každému jasné. Ak Juraj vedel, že dva týždne predtým sa rokuje, musel počítať aj s rizikom, že sa to predĺži.

Čo mal podľa vás robiť, keď to mal vopred zaplatené?

Neísť na tú dovolenku. Ja som tiež viackrát musela oferovať svoje plány, lebo sa predĺžil parlament. Veď to je prirodzené, čo už iné by sme mali robiť, ako sedieť v parlamente?

Dzurinda má spôsoby, ktoré sa dostali do polohy klišé

Vidíte na Dzurindove nejaké chyby?

Vidím. Určite bude musieť všeličo zmeniť, inak ho to zomelie. Najmä vystupovanie v médiách.

Myslíte aroganciu?

Má spôsoby, ktoré sa dostali do polohy klišé, funguje v akomsi stereotype. Pritom jeho vystúpenia v teréne medzi voličmi sú celkom iná káva.

Čo vy osobne vidíte za Liškovym vystúpením?

Môže to súvisieť s aktivitami pána Závodského v Trenčíne, ale podľa mňa ide skôr o čaro nechceného - o cholerické vystúpenie, ktoré by podľa mňa dnes rád stiahol späť. Je to, ako keď malý chlapec zapáli zápalku a potom sa čuduje, že ten stoh slamy naozaj horí.

Máte nebodaj signály, že Liška to už dnes trochu ľutuje?

Mám malé signály. Ale povedzme, že je to moja interpretácia.

Keď sa ohlásilo meno Ivety Radičovej ako možnej kandidátky na prezidenta, ona sama nevyzerala dvakrát nadšene. Nie je niečo pravdy na tom, že Dzurinda sa jej chce ako populárnejšej osoby zbaviť?

Nemyslím si, že Iveta by bola človekom, ktorý sa nechá manipulovať. Možno v tom jej prekvapení zohralo rolu aj to, že kto pôsobí v politike kratšie, nedokáže sa zo dňa na deň vyrovnať s tým, že by mal kandidovať na prezidenta.

Palacka na rozdiel od iných odstúpil

Keď bol svojho času ministrom dopravy Gabriel Palacka, nepustil sem tretieho mobilného operátora so zdôvodnením, že na to nie je dostatočný trh. Po mnohých rokoch sem tretí operátor, dokonca pri vyššej penetrácii, prišiel, uvažuje sa o príchode štvrtého. Nemyslíte si, že človek z vašej strany významne prispel k odkladu väčšej konkurencie a k vysokým cenám hovorov?

Netrúfam si to odborne posúdiť, ale čo viem celkom iste, keďže to vyvolalo negatívnu reakciu, Palacka odstúpil.

Odstúpil až pre sériu zlyhaní a pre podivné reči o chodení na červenú. Za zlyhanie a vytvorenie duopolu Globtelu (dnes Orange, pozn. autora) a EuroTelu (dnes T-mobile, pozn. autora) sa strana nikdy neospravedlnila.

Odstúpil, lebo sa naakumulovali problémy. Ja si netrúfam povedať, či bola v jeho konaní chyba, pretože podmienky na trhu mobilných operátorov boli vtedy úplne iné.

Pre vstup tretieho operátora boli oveľa lepšie, pretože prví dvaja nemali podelený trh tak ako neskôr. Inými slovami, strana, deklarujúca sa ako pravica, obmedzovala konkurenciu.

No dobre, ale situácia je dnes úplne iná, je vybudovaná infraštruktúra. Existuje silný trh a funguje. Ja poznám ten vývoj len z druhej strany, robila som na komunikačnej stratégii pre Slovtel (predchodca Globtelu a Orange, pozn. autora) a prognózy nárastu trhu neboli zďaleka také rýchle, ako sa v praxi ukázalo. Tieto veci si teda odborne netrúfam posúdiť. Iste, pri väčšej konkurencii by to z hľadiska vnímania verejnosti bolo na prospech, ale opakujem - Palacka po kritike odstúpil, kým iní tak neurobili.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Tatiana Rosová v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: Redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 470
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 762
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 074
  4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 061
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 170
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 645
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 632
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 432
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 428
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 053

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

Neprehliadnite tiež

Domov

Gajdoš nepriznal takmer polovicu svojho príjmu

Minister obrany v majetkovom priznaní nespomenul výsluhový dôchodok.

Domov

Armádny generál: Termíny sú šibeničné, zmluvu na migy budeme musieť predĺžiť

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Domov

Kiska sa v New Yorku zúčastnil na biznis fóre, s podnikateľmi hovoril aj o Slovensku

Spomedzi lídrov biznisu sa fóra zúčastnil aj najbohatší človek sveta Bill Gates.

Domov

Ministerka Lubyová: Nikto v EÚ nechce pozastaviť eurofondy pre vedu a výskum

Pripomenula, že ministerstvo školstva zrušilo problematickú eurofondovú výzvu.