Predlohou zákona by sa tak v najbližších týždňoch mala zaoberať vláda.
"Rada odporučila, aby školský zákon išiel do ďalšieho legislatívneho procesu," povedal dnes novinárom minister školstva Ján Mikolaj (SNS) po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady. Minister je presvedčený, že prostredníctvom prechodných ustanovení zákona sa podarí naplniť aj pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska.
Obce a mestá totiž taktiež patrili medzi asi 160 subjektov, ktoré mali k zákonu celkovo niekoľko tisíc pripomienok. Napriek tomu Mikolaj očakáva, že vláda aj parlament predlohu schvália a platiť bude už od nasledujúceho školského roka.
Financie na zabezpečenie nižších počtov žiakov v triedach, ktoré predpokladá od septembra pripravovaný školský zákon, sú podľa Mikolaja vyčlenené v štátnom rozpočte. Rovnako sú zabezpečené financie na školné pre posledný ročník materských škôl. Presné finančné dopady, ktoré nové pravidlá prinesú, nie je možné zatiaľ vyčísliť, dodal.
Školskí odborári znižovanie počtov žiakov v triedach vítajú. Podľa predsedu školských odborárov Jána Gašperana tento krok je veľmi správny a prispeje k zvýšeniu kvality vyučovania. Je to tiež cesta k lepšiemu rozloženiu študentov na gymnáziá a stredné odborné školy, dodal.
Vyučovanie etiky a náboženstva sa nezmení
Gašperan uviedol, že platí dohoda, že náboženská výchova bude v alternatíve s etikou. Vyučovanie etiky a náboženstva tak zostane rovnaké, uvažovalo sa, že etika sa povinne zavedie pre všetky deti a na náboženstvo budú chodiť, ak budú mať záujem. Nová norma tiež začleňuje materské školy do vzdelávacieho systému. Posledný ročník, do ktorého chodia päťročné deti, bude považovaný za predterminálne vzdelávanie a deti budú dostávať osvedčenie o jeho absolvovaní.
Prezident Združenia automobilového priemyslu (ZAP) Jozef Uhrík doplnil, že školský zákon by mal byť základom pre ďalšie zmeny v odbornom vzdelávaní na stredných školách. "To bude základ pre to, aby zákon o odbornom vzdelávaní bol dobre sformulovaný," poznamenal.
Uhrík rovnako ako niektorí zamestnávatelia upozornil, že vyučovanie žiakov v súčasnosti nezodpovedá potrebám praxe. Podniky sa totiž sťažujú okrem iného na nedostatok vhodnej pracovnej sily a nižšiu úroveň absolventov. "Prakticky vychovávame ľudí s maturitou bez kvalifikácie pre budúcnosť," zdôraznil.
Podľa kritikov sa reforma nestihne spustiť
Na rade sa tiež zaoberali definovaním odborného vzdelávania. Podľa Mikolaja sa zhodli na kompromise, že vyššie odborné vzdelávanie môže byť postsekundárne aj terciárne, pričom presné podmienky musí stanoviť štát. Gašperan vysvetlil, že napríklad stredné odborné školy poskytujúce vzdelávanie od šesť mesiacov do dvoch rokov, budú patriť do postsekundárneho vzdelávania. Tie, čo budú poskytovať vyššie odborné vzdelávanie od dvoch do štyroch rokov by mohli patriť do terciárneho vzdelávania.
Kritici Mikolaja už skôr tvrdili, že napriek prípravám sa skutočnú reformu ministrovi od jesene spustiť nepodarí. Jednotlivé kroky modernizácie výučby sú podľa nich slabo naplánované. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika tiež upozornil, že na chystané zmeny nie sú pripravené ani školy. Mikolaj však dnes reagoval, že zanedlho budú aj školy vedieť, čo bude v učive pre všetky z nich povinné a čo si budú môcť doplniť podľa vlastného uváženia. Prípadné problémy s navrhovaním vlastných školských programov im pomôže vyriešiť ministerstvo, ktoré pripravuje ich vzory.
