BRATISLAVA. Rómovia sú osemkrát častejšie nezamestnaní ako majoritné obyvateľstvo, 95 percent z nich aspoň raz v živote nemalo zamestnanie a minimálne 35 percent bolo nezamestnaných dlhodobo. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie Sklenená škatuľa: Vylúčenie Rómov zo zamestnania (The Glass Box: Exclusion of Roma from Employment).
Z výskumu, ktorý sa realizoval v rokoch 2005 až 2006, vyplynulo, že 64 percent Rómov v produktívnom veku bolo pri hľadaní zamestnania diskriminovaných. Štyridsaťdeväť percent z nich priznalo, že zamestnávateľ im otvorene povedal, že dôvodom odmietnutia bola ich farba pleti a ďalším piatim percentám to tlmočil priamo úrad práce.
Podľa bývalého programového riaditeľa Európskeho centra pre práva Rómov Claude Cahna "úrady práce akceptujú požiadavky niektorých zamestnávateľov, ktorí na danú pozíciu jednoducho Róma neprijmú. Práve úrady a štátne inštitúcie by mali byť pozitívnym príkladom," dodal.
Čo vyplýva zo štúdie?
Zamestnanosť Rómov
95 percent Rómov aspoň raz v živote nemalo zamestnanie
35 percent bolo nezamestnaných dlhodobo
zväčša vykonávajú nekvalifikovanú, manuálnu prácu
Vzdelanie Rómov
5 percent mužov a 2 percentá žien hlásiacich sa k rómskemu etniku má vysokú školu
Odborné vzdelanie má 22 percent mužov a 12 percent žien
Diskriminácia
64 percent Rómov bolo pri hľadaní zamestnania diskriminovaných, z nich:
- 49 percent odmietol zamestnávateľ kvôli farbe pleti
- 5 percent odmietli Úrady práce kvôli farbe pleti
Metodika
Empirický výskum pomocou dotazníkov. Vzorka: 402 Rómov z piatich krajín. Roky 2005 - 2006
V štúdii sa ďalej uvádza, že najčastejším problémom je neochota zamestnať Róma pre viditeľne odlišnú farbu pleti. "Aj vzdelaní Rómovia mali problémy so zamestnaním sa, podozrievavosť zamestnávateľa patrila k základným problémom," uviedol Cahn.
Vzdelaní Rómovia sa podľa štúdie ocitajú v tzv. sklenenej škatuli, do ktorej ich spoločnosť izoluje od väčšiny a aj napriek svojmu vzdelaniu sú nútení pracovať pre rómske komunity.
Túto tézu podporuje aj Jaroslav Kling z United Nations Developement Program, ktorý za jednu z možností riešenia danej situácie považuje zmenu zaobchádzania s rómskym etnikom a pozitívne príklady v štátnom sektore.
Peter Zeman z tlačového oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v tejto súvislosti priznal, že ústredie aj úrady práce evidujú podnety a sťažnosti, ktoré sa týkajú vylúčenia Rómov z rovnej príležitosti, pokiaľ ide o uchádzanie sa o zamestnanie. "Takýchto podaní je však málo a s každým sa úrady, ako aj ústredie podrobne zaoberajú," dodal Zeman.
Ako jeden konkrétny príklad uviedol, že v mene mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva bola podaná sťažnosť voči zamestnancovi z michalovského ÚPSVR, ktorý údajne neštandardným prístupom telefonicky informoval o obsadenosti pracovných pozícií na zber paradajok v Španielsku.
V sťažnosti sa ako dôvod odmietnutia uvádzalo, že potenciálnymi uchádzačmi o túto prácu boli občania rómskeho etnického pôvodu. Tým malo dôjsť k porušeniu zásad rovnakého zaobchádzania a k diskriminácii Rómov.
"Zamestnanec vo svojom vyjadrení jednoznačne odmietol akékoľvek protiprávne konanie už aj vzhľadom na to, že komunikácia medzi ním a uchádzačmi prebiehala iba elektronicky alebo telefonicky. Osobne sa s nimi nestretol a ani jedného sa nepýtal na etnický pôvod," podotkol na margo veci Zeman.
Podľa záverov ÚPSVR nebolo v uvedenom prípade možné preukázať protiprávne konanie, a to ani po následnej kontrole správnosti prešetrenia sťažnosti.
Rómovia zväčša vykonávajú nekvalifikovanú, manuálnu prácu, čo podľa štúdie spôsobuje nízka vzdelanostná úroveň. V nej sa uvádza, že stupeň univerzitného vzdelania dosiahlo len päť percent mužov a dve percentá žien hlásiacich sa k rómskemu etniku. Odborné vzdelanie má 22 percent mužov a 13 percent žien.
Medzi najčastejšie práce, ktoré Rómovia vykonávajú, patria pozície krajčírov, upratovacie práce a manuálne práce v strojárskom priemysle. Najmenej obsadzovanými sú práce v úradoch, vysokých manažérskych pozíciách a v službách - obchodoch, reštauráciách a hoteloch.
ÚPSVR zastáva názor, že v prípade zistenia akéhokoľvek protiprávneho konania ústredie a úrady práce "vždy vyvodzovali a aj budú vyvodzovať voči zodpovedným zamestnancom konzekvencie v zmysle zákona o štátnej službe".
"Každý, kto sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa svojich práv domáhať na súde," dodal v tejto súvislosti Zeman.
Európske centrum pre práva Rómov realizovalo výskum na vzorke 402 Rómov v produktívnom veku. Štúdia vychádzala z výsledkov empirického výskumu realizovanom na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. Dotazníky boli distribuované medzi samotných Rómov, zamestnávateľov a vládne inštitúcie. Na Slovensku sa na výskume podieľala Nadácia Milana Šimečku.
