Agentúru SITA o tom informoval programový koordinátor organizácie Priatelia Zeme Roman Havlíček.
Mapa s titulom "Cohesion or Collision?" je zverejnená na http://www.bankwatch.org/billions/. Obsahuje kontroverzné projekty v celkovej sume 22 miliárd eur. Ide o projekty, ktoré sú naplánované alebo sa práve realizujú s podporou zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu Európskej únie alebo Európskej investičnej banky (EIB).
Ako povedal koordinátor Priateľov Zeme pre fondy EÚ v Bruseli Martin Konečný, finančná podpora EÚ pre strednú a východnú Európu je potrebná a vítaná. "Ale ak sú tieto peniaze hlavným dôvodom bezohľadnej expanzie a ničenia životného prostredia, potom nejde o prínos, ale o plytvanie." Dodal, že mapa ukazuje, že tieto projekty nie sú ojedinelými výnimkami. Napriek tomu sú podľa neho úplne zbytočné, pretože existujú reálne alternatívy. Európska komisia a EIB by mali vyžadovať zastavenie týchto projektov alebo ich zmenu tak, aby alternatívne riešenia mohli byť dôkladne zhodnotené, tvrdí Konečný.
Celkové náklady na 50 projektov sú 22 miliárd eur, pričom 10 miliárd by mali uhradiť fondy EÚ a ďalšími miliardami by mala prospieť EIB. Niektoré z projektov už boli schválené, ale väčšina z nich je pripravená na financovanie v období rokov 2007-2013. Na území Slovenska sú v mape tri projekty: diaľnica D1, úsek Sverepec - Vrtižer, spaľovňa nebezpečného odpadu v Banskobystrickom kraji a rozšírenie skládky komunálnych odpadov v Žiline - Považskom Chlmci. Kým výstavba úseku diaľnice Sverepec - Vrtižer sa už začala, dva zvyšné projekty sú zatiaľ vo fáze prípravy, uvádza sa v tlačovej správe.
Diaľnica ponad obytnú zónu v Považskej Bystrici je zdrojom konfliktov už viac ako desať rokov. Dotknutí obyvatelia majú námietky hlavne proti zvýšenej hlučnosti a znečisteniu ovzdušia. Národná diaľničná spoločnosť však ich návrhy na alternatívne riešenia odmietala, rovnako aj ich požiadavky na kompenzáciu zhoršených životných podmienok. Spoločnosť Petrochema Dubová musela v roku 2006 uzavrieť svoju spaľovňu nebezpečných odpadov, čo spolu s desiatkami tisíc ton starých nezlikvidovaných odpadov, za ktoré je zodpovedná, znamená pre ňu problém. Napriek tomu, že ide o problém súkromného sektora, do veci sa vložil Banskobystrický samosprávny kraj a navrhuje výstavbu novej spaľovne. Dosiaľ neboli dôkladne zvážené alternatívne riešenia, ale aj tak Banskobystrický kraj navrhuje postupne mestám na svojom území vybudovanie spaľovne, ktorej kapacita presahuje reálne potreby. Doteraz všetky mestá tieto plány odmietli. V súčasnosti Banskobystrický kraj vyjednáva s mestom Žarnovica. Skládka komunálneho odpadu v Žiline - Považskom Chlmci leží menej ako 300 metrov od obytnej zóny. Miestni obyvatelia sa už roky sťažujú na úniky kontaminovanej vody zo skládky, prašnosť a zápach. Mesto v súčasnosti plánuje rozšírenie skládky smerom k obytnej zóne bez tohto, aby sa zaoberalo problémom znečistených podzemných vôd. Žilina v súčasnosti nemá zavedený funkčný systém triedneho zberu komunálneho odpadu, a tak neexistuje žiadna záruka, že množstvo odpadu sa nebude zvyšovať. Tento problém dokonca ignorovalo aj Ministerstvo životného prostredia SR, keď vydalo súhlasné stanovisko s rozšírením skládky, uviedli Priatelia Zeme.
