Národná rada neporušila slovenskú ústavu, keď v roku 2005 prijala európsku ústavnú zmluvu. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd. Schválenie dokumentu napadla skupina občanov okolo Občianskej konzervatívnej strany. Podľa súdu schválenie euroústavy neznamenalo vstup Slovenska do zväzku s iným štátom.
Súd v rozhodnutí zamietol argumenty sťažovateľov, podľa ktorých by Európska únia po prijatí euroústavy vykazovala znaky štátneho zväzku. Okrem iného tomu podľa súdu odporuje skutočnosť, že EÚ nemá vymedzené vlastné územie či skutočnosť, že v štátoch únie naďalej rozhodujú národné inštitúcie.
"Ústavný súd, žiaľ, nepriniesol v tejto veci nijaké nové argumenty, iba sa nekriticky stotožnil so stanoviskom Národnej rady," povedal novinárom po vynesení nálezu iniciátor sťažnosti Ondrej Dostál. Ešte po doručení nálezu chce zvážiť, či sa neobráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Ústava EÚ, ktorá vznikla po dlhých rokovaniach o výslednej podobe textu, mala reformovať fungovanie únie, nakoniec však stroskotala na nesúhlase občanov Francúzska a Holandska v referendách. Slovenskí politici euroústavu podporovali.
Namiesto ústavy sa európski politici vlani dohodli na stručnejšej lisabonskej zmluve. Jej ratifikácia sa zadrhla práve v slovenskom parlamente, keď opozícia podmienila svoj súhlas zmenami vo vládnom návrhu tlačového zákona
Dostál dnes naznačil, že prípadné schválenie lisabonskej zmluvy v parlamente na Ústavnom súde nenapadne. Súd by totiž podľa Dostála o novej zmluve rozhodol pravdepodobne podobne.
Fronc nevylučuje, že KDH sa pokúsi o referendum k Lisabonu
Podpredseda KDH Martin Fronc nevylučuje, že kresťanskí demokrati sa pokúsia presadiť, aby občania mohli o Lisabonskej zmluve rozhodovať v referende. Pripúšťa však, že na referendum už je trochu neskoro.
Fronc nekomentuje dnešné rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého parlament nekonal protiústavne, keď v roku 2005 vyslovil súhlas s ratifikáciou zmluvy o Ústave pre Európu. Občania by podľa podpredsedu KDH mali mať možnosť o takých závažných veciach, ako bola euroústava, respektíve Lisabonská zmluva, rozhodovať sami všeľudovým hlasovaním. Zdôrazňuje, že veľmi podstatná je informovanosť ľudí o týchto záležitostiach, teda čo pre nich znamenajú. Občania podľa neho veľakrát nevedia, čo konkrétne im prináša ten-ktorý krok, napríklad sú prekvapení aj z fungovania schengenského priestoru.
Podpredseda SDKÚ-DS Pavol Kubovič pre TASR povedal, že dnešné rozhodnutie ÚS SR potvrdzuje legitímny postup bývalého kabinetu a parlamentu v otázke euroústavy. Právny názor, o ktorý sa opieral parlament v roku 2005, je podľa Kuboviča blízky tomu, čo dnes konštatoval Ústavný súd. Teraz by už nikto nemal spochybňovať ratifikáciu euroústavy v NR SR, nevidí ani dôvod na spochybňovanie Lisabonskej zmluvy, ktorá nemá charakter ústavy.
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj považuje rozhodnutie ÚS SR za meritórne, rešpektuje ho a berie na vedomie. Poslanec za ĽS-HZDS Ján Kovarčík pripomenul, že za euroústavu hlasovala aj ĽS-HZDS, keď bola v opozícii, chápala ju ako krok k lepšej budúcnosti občanov v Európe. Rozhodnutie ÚS SR podľa neho dokazuje, že obštrukcie terajšej opozície pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy sú neoprávnené a ide o vydieranie koalície.
Autor: šif

Beata
Balogová
