Bratislava 27. februára (TASR) - Projekt prepojenia železničných koridorov TEN-T v Bratislave úspešne zavŕšil proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie.
Prepojenie železničných koridorov TEN-T je súčasťou budúcej európskej magistrály č. 17 Paríž Štrasburg Stuttgart Viedeň Bratislava. Samotný projekt sa skladá z troch stavieb. Dve z nich zasahujú širšie centrum Bratislavy, tretia je od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom. Všetky úseky oboch aktuálnych stavieb boli posúdené na ich vplyv na životné prostredie (proces EIA) a v uplynulých dňoch Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vydalo záverečné stanoviská, čím sa proces posudzovania zavŕšil. So závermi odporúčaní sa stotožnili aj zástupcovia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a gestor projektu Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR, ktorí tým dali projektovému tímu súhlas na ďalšiu projektovú prípravu.
V záverečnom štádiu je aj schválenie dopravno-urbanistickej štúdie (DUŠ), ktorá je podkladom pre zmenu a doplnenie územného plánu (ÚP) Bratislavy. Prvé dva dôležité kroky v príprave tejto významnej verejnoprospešnej investície sú tak prakticky ukončené. Návrhy smerového aj výškového vedenia pripravovanej dopravnej trasy, ktorá v organizme mesta prevezme aj úlohu jednej trasy nosného dopravného systému MHD, získali konkrétne kontúry. Tie budú spracované do výsledného variantu v procese prípravy dokumentácie stavebného zámeru.
Najhlavnejšou časťou projektu prepojenia je stavba vedúca od železničnej stanice Rača, cez stanicu Predmestie, Filiálku až po železničnú stanicu Petržalka. V rozhodujúcej miere bude úsek vedený v tuneloch. Druhou najvýznamnejšou stavbou je napojenie Letiska M. R. Štefánika na železničnú štruktúru mesta. Pre optimalizáciu prípravy aj výstavby je táto časť projektu rozdelená na tri úseky. Prvým je zdvojkoľajnenie železničnej trate od stanice Petržalka po štátnu hranicu smerom na Kittsee, druhý je úsek zdvojkoľajnenia trate medzi bratislavskými stanicami Hlavná stanica a Nové Mesto, tretí úsek je samotné železničné zapojenie letiska zo smeru Petržalka aj zo smeru Bratislava Nové Mesto, ktoré bude tiež vedené v tuneli resp. na estakáde.
Pre všetky úseky boli vypracované zámery pre posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie. Po rozhodnutí MŽP SR boli pre tri z nich dopracované a následne prerokované správy s odbornými inštitúciami i na verejných prerokovaniach. Nadväzne boli vypracované posudky, na základe ktorých vydalo v uplynulých dňoch MŽP SR záverečné stanoviská. Tým sa zavŕšilo posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie a boli odporučené varianty, ktoré budú spracovávané v projektovej príprave.
Schválený ÚP Bratislavy nemá zatiaľ pre tento projekt vymedzené územie. Preto sa projektanti sústredili okrem procesu posudzovania na životné prostredie aj na vypracovanie dopravno-urbanistickej štúdie, ktorá po schválení bude podkladom pre nevyhnutné zmeny a doplnky ÚP. Bez nich nie je možné začať územnú prípravu stavby. DUŠ prehodnotila dopady prepojenia koridorov na územie mesta, zdokumentovala možné varianty trasovania koridoru, posúdila a navrhla urbanistický koncept využitia území dotknutých umiestnením nových staníc a zastávok, predložila dopravný model posudzujúci atraktívnosť zámeru v rámci celkovej dopravnej koncepcie mesta.
Výsledkom práce bola špecifikácia nevyhnutných zmien a doplnkov ÚP. V priebehu štyroch mesiacov bol koncept DUŠ prerokovaný s približne 80 subjektmi a projektový tím bol konfrontovaný s množstvom aj protichodných stanovísk. Celý proces prebiehal v súčinnosti s MDPT SR a magistrátom a je v záverečnom štádiu.
V najbližších dňoch sa očakáva záväzné stanovisko mesta a záverečné prerokovanie DUŠ so ŽSR a MDPT SR. Následne bude možné odovzdať čistopis DUŠ ako východiskový podklad pre vypracovanie zmien a doplnkov ÚP mesta. V ďalšej fáze prípravy projektu nasleduje posúdenie stavebného zámeru štátnou expertízou a územné a stavebné konanie, čo sú ďalšie nevyhnutné predpoklady pre začatie realizácie tohto zámeru.
Investorom projektu prepojenia železničných koridorov TEN-T v Bratislave sú ŽSR. Predpokladá sa jeho výrazné spolufinancovanie zo zdrojov Európskej únie. Celú projektovú a inžiniersku prípravu projektu zabezpečuje spoločnosť DI Koridor, s.r.o., ktorú na základe podmienok verejnej súťaže založili a jej akcionármi sú spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. a INFRAPROJEKT, s.r.o. z Bratislavy.
