SME

Oľga Beckerová: Zvieratá týrajú len zakomplexovaní

Tí, ktorí nevedia vychádzať s ľuďmi, sa vybúria na zvierati, lebo vedia, že na políciu ani k susedom žalovať nepôjde, tvrdí v rozhovore pre SME.sk podpredsedníčka občianskeho združenia MačkySOS Oľga Beckerová.

Vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, odbor Národohospodárske plánovanie – makroekonomická regulácia. Od ukončenia štúdia pracuje ako ekonómka v Slovenských elektrárňach, zároveň je výkonným podpredsedom občianskeho združenia MačkySOS, ktoré primárne zachrVyštudovala Vysokú školu ekonomickú, odbor Národohospodárske plánovanie – makroekonomická regulácia. Od ukončenia štúdia pracuje ako ekonómka v Slovenských elektrárňach, zároveň je výkonným podpredsedom občianskeho združenia MačkySOS, ktoré primárne zachr (Zdroj: Samo Trnka)

Ako vzniká láska k mačkám?

O tých, ktorí nemajú radi mačky, sa hovorí, že majú nevysporiadané vzťahy s ľuďmi. Mačka je totiž svojbytné zviera, nenechá so sebou robiť to, čo sa páči iným, prakticky vždy robí len to, čo sa jej chce. Ako domáce zvieratá si ich teda zväčša vyberajú ľudia, ktorí sú nezávislí a takí, ktorí doprajú slobodu aj iným, ktorí svojich partnerov berú ako rovnocenných. U mňa vznikla láska k mačkám na prvý pohľad.

V detstve?

Ani nie. Vtedy som domov povláčila snáď všetko, čo sa dalo - morské prasa, laboratórne myši, ježkov, mačku, psa, ale úspech u rodičov to nemalo. (smiech) K tomu, čím sa dnes zaoberám, ma dostala kolegyňa, ktorá na to išla okľukou. V jej rodine na dedine prišli na svet malé mačiatka, ktoré sa chystali utopiť, tak sa ma pýtala, či by som si aspoň jedno nevzala. So synom sme si teda išli po jedno a vrátili sme sa s dvomi, aby im nebolo smutno.

Prospievajú zvieratá malým deťom?

Môjmu synovi to veľmi prospelo. To, že dieťa žije s mačkami alebo s akýmkoľvek iným zvieraťom, že ho musí rešpektovať a prispôsobovať sa mu, ho v skutočnosti veľmi obohacuje.

Učením zodpovednosti?

Určite áno, lebo také dieťa sa musí naučiť, že zviera potrebuje po celý deň čerstvú vodu, čistý záchodík, plnú misku, že sa mu treba venovať. Naučí sa tiež, že keď ideme na dlhšiu dobu preč z domu, musíme zvieratká nejako zabezpečiť. Keď dnes vidím prípady, že decká upálili alebo ukrižovali nejakú mačku, myslím si, že v tom zohráva rolu aj to, že ich nikto takej zodpovednosti neučil.

Dá sa vysvetliť, prečo existujú ľudia, ktorí si vezmú domov zviera a potom ho vyhodia na ulicu?

Problém je v tom, že ľudia si také niečo predstavujú veľmi jednoducho - myslia si, že si kúpia zvieratko a tým ich úloha končí. Neodhadnú teda svoje možnosti. Často sa zlyháva tam, kde sa nedodrží jedno základné pravidlo - ak si chcem domov priniesť živého tvora, v prvom rade s tým musia súhlasiť všetci členovia rodiny. Naozaj všetci.

Prečo?

11.jpgLebo také zviera zasiahne do života každého jedného v tej domácnosti. Mnohí žijú v omyle, že si vezmú domov akékoľvek zvieratko a to sa im na sto percent prispôsobí. Lenže tak to nie je, nefunguje to.

Stávajú sa nám prípady, že ľudia si od nás vezmú mačičku a po týždni povedia, že: „Donesieme vám ju naspäť, lebo sa nechce hrať s naším desaťročným synom." A čo už mám povedať ľuďom, ktorí si predstavujú, že mačka sa bude hrať s ich synom vtedy, keď sa mu práve zachce? Jedine to, aby išli na Miletičku a kúpili si plyšovú. Pre takých je to jediná rozumná alternatíva. Na strane druhej, vždy je lepšie, keď nám zavolajú a mačičku vrátia, ako keby ju vyhodili na ulicu.

Dá sa vypozorovať rozdiel v prístupe k zvieratám medzi ľuďmi v meste a na dedinách?

Dá. Dedinský človek často odmalička vyrastá s tým, že mačka je na dvore, pes na reťazi, husi v ohrade a podobne. Inými slovami - ide o nie celkom rovnocenný vzťah medzi ľuďmi a zvieratami, podľa mňa si každé zviera zaslúži trochu viac.

Smerujete k tomu, že mestskí ľudia sa zvieratám venujú viac a v bytoch sa teda majú lepšie?

Osobne si myslím, že áno. Ľudia síce môžu oponovať, že v bytoch má mačka menej priestoru ako na dvore, ale to predsa nie je len o priestore. Mačka je tvor veľmi prispôsobivý, dokáže si svoje teritórium urobiť také, aby jej vyhovovalo. Ak sa jej človek v meste primerane venuje, nie je o čom.

Nelikviduje sa ale ich umiestňovaním do bytov to, čo im je prirodzené? A myslím tým nielen lovenie myší či behanie, kam sa im zachce. Nepopierame tým prapodstatu takého zvieraťa?

12.jpgJe jasné, že lovecký inštinkt mačiek nikdy nezanikne, to vidíte už na tom, čo sa s nimi deje, keď vám do bytu vletí mucha alebo keď zbadajú za oknom preletieť vtáka. Lenže pod primeraným venovaním sa mačke nemám na mysli len plné misky. S mačkou sa dá hrať, vytvárať vzťah, kontakt, a pokiaľ to človek neignoruje, mačka môže v byte prežiť úplne plnohodnotný život.

Plnohodnotnejší ako tá, ktorá je na dedine, nik sa o ňu nezaujíma, spáva v pivnici, kotí trikrát do roka, čo ju vyčerpáva fyzicky i zdravotne... Veterinára pritom nevidí ako je rok dlhý. Ja ľuďom na dedinách nechcem krivdiť, nie všetci sú rovnakí, ale mnohí sa správajú v duchu „však nech sa mačka nažerie toho, čo si nachytá" a občas dostane nejaké zvyšky z kuchyne. O absencii odčervovania a pravidelného očkovania ani nehovorím.

Kedysi sa ani neočkovalo, ani neodčervovalo, ľudstvo s tým prišlo až po stáročiach. Nemajú mačky nejaký samoregulačný mechanizmus, ktorý ich chráni? Aj deti musia osobne spoznať niektoré nezdravé veci, aby si voči nim vybudovali odolnosť.

Asi nie, pretože keď sa k nám dostanú klasické dedinské mačky z ulice, je to s nimi po zdravotnej stránke dosť zlé.

Zaujíma ma to preto, či sme im ten obranný mechanizmus sami nezničili zmenou podmienok ich života, teda civilizáciou.

V minulosti sa síce mačky na dedinách ani neodčervovali, ani neočkovali, ale možno žili len tri či päť rokov. V byte vám mačka pri dobrej starostlivosti pokojne prežije dvadsať rokov, pätnásť je úplne normálnych. Keď sa kedysi stratila mačka na dedine, na ulici bolo desať alebo dvadsať ďalších, takže sa to nebralo až tak vážne.

Informáciou, koľko sa mačky dožijú, možno odplašíte potenciálnych záujemcov.

(smiech) Realitou je, že pätnásť rokov sa mačka dožije bežne, a treba počítať s tým, že kto si nejakú vezme, nemôže ju považovať za vec, ktorú niekam položí a čaká, že tam bude ležať. Mačka robí, čo chce, spí kedy chce, hrá sa kedy chce. To sa nedá regulovať.

Akí ľudia by si teda mačky nemali brať?

10.jpgTakí, ktorí sú veľmi úzkostliví, ktorí si potrpia na to, že keď niečo niekam položia, aj to tam ostane, trebárs nejaká dečka, kvetina, vianočný stromček. Mačky totiž takéto pravidlá hry ignorujú. Rovnako by si mačky nemali brať tí, ktorí sú až prehnane čistotní - mám tým na mysli tých, ktorým prekáža, ak nájdu na koberci čo len jediný chlp.

Kto sa nad tým nevie povzniesť, bude sa nad mačkou rozčuľovať. Ak to zovšeobecním, mačky by si nemali brať tí, ktorí si potrpia na pohodlnosť a nedotknuteľnosť svojho prostredia. Ak nie sú ochotní meniť svoj životný štýl a podmienky v byte, budú nepríjemne prekvapení.

MačkySOS nefungujú ako klasický zvierací útulok, ale ako systém depozitov, teda domácností, v ktorých sú až do nájdenia nového majiteľa. Taká bola už pôvodná myšlienka?

Vznikli sme v novembri 2004 vďaka pani Jelínkovej a Koklesovej. Pôvodný zámer bol taký, že fungovať bude iba internetová stránka, na ktorej si budú môcť majitelia ponúkať mačky na adopciu a podobne. Malo ísť teda len o akúsi podporu hľadania domova pre „nepapierové" mačky.

Situácia sa však vyvinul tak, že sa na nás začali obracať aj ľudia, ktorí našli mačku na ulici a pýtali sa, čo s ňou, ako im môžeme pomôcť a tak ďalej. Postupne sa našlo niekoľko dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní nájdeným mačkám poskytnúť dočasný domov. Tak vznikli takzvaní depozitári.

Čo je ich povinnosťou?

Poskytnúť mačkám veterinárnu starostlivosť, kŕmiť ich, naučiť ich základným hygienickým návykov, pestovať v nich sociálne vzťahy.

Robia to na svoje náklady?

Okrem veterinárnej starostlivosti áno. Stravu, podstielku, prepravu k veterinárovi a naspäť si hradia sami.

Čo ak majú u seba mačky, ktoré sa nedarí umiestniť k žiadnemu záujemcovi?

V takom prípade ostávajú u nich. Každý depozitár si však vopred určí, koľko mačiek je ochotný a schopný prijať. Sú medzi nimi takí, ktorí majú k dispozícii rodinný dom a ochotne sa postarajú aj o dvadsať mačiek. Takou dobrovoľníčkou je napríklad šéfka nášho združenia. Má veľkú garáž a smiali sme sa, že v nej minulý rok parkovala možno štyrikrát, pretože zvyšok času v nej boli výhradne mačky. Tým tam nič nechýbalo, pretože jej garáž vyzerá ako obývačka. (smiech) Depozitári, ktorí žijú v bytoch, si však priemerne berú tri až štyri mačky. My sme vďační, ak si vezmú čo len jednu.

Koľkých depozitárov máte na Slovensku?

Asi dvadsaťpäť. Narástlo to v minulom roku, keď sme sa trochu viac začali dostávať do povedomia verejnosti. Okrem Bratislavy a okolia fungujeme aj v Novej Dubnici, v Topoľčanoch, v Žiline, viac i depozitov máme aj na východe - v Košiciach a v Prešove. Títo ľudia to všetko robia z čistej lásky k zvieratám.

Ak sa chce pridať niekto ďalší, čo musí urobiť?

Vyplniť prihlášku a zmluvu, ktorú nájde na našej stránke. Musí však vedieť mačkám poskytnúť zodpovedajúcu starostlivosť. To je podstatné.

Video: Oľga Beckerová o tom, kto by sa mal snažiť pretláčať legislatívu vo veci odobratia týraných zvierat majiteľom:

Video: Dana Salajová

Ako si však overujete ich dôveryhodnosť? Čo ak je medzi nimi nejaký tyran?

Veľmi jednoducho - tým, že tých depozitov nie je veľmi veľa, všetko je založené na osobných kontaktoch, pretože sa poznáme. Dosť často komunikujeme a najmä v rámci Bratislavy sa pomerne často aj stretávame. A taký prípad, aký spomínate, sme ešte nemali. Možno trikrát sme sa stretli s ľuďmi, ktorí nezodpovedali našim požiadavkám a museli sme sa s nimi rozlúčiť. Ale ani u nich nešlo o žiadne týranie ani nič podobné.

Koľkým mačkám ste už pomohli?

Na našej stránke sú aj inzeráty súkromných osôb, spolu s nimi sme ich umiestnili viac ako deväťsto. Jeden depozitár sa ročne postará a umiestni u nového majiteľa približne tridsať mačiek. Minulý rok sme zahájili jednu kampaň, najmä vďaka dvom percentám z daní, ktoré sú naším hlavným príjmom - týka sa kastrácie pouličných mačiek.

S akým výsledkom?

Týkal sa mačiek, ktoré žijú v kolóniách a buď máme kontakty na ich kŕmičov alebo ich kŕmia samotní depozitári. Mačky sa odchytili, sterilizovali, zaočkovali a do dvadsaťštyri hodín vrátili do pôvodného prostredia. V rámci Slovenska sa nám minulý rok takto podarilo sterilizovať šesťdesiatsedem mačiek, čo je slušné, ak to porovnám s inou organizáciou, ktorá je na to priamo zameraná, dokonca aj financovaná z mestského rozpočtu.

Sloboda zvierat?

Nechcem o tom príliš hovoriť, ale v rámci akcie, ktorú realizovali spolu s jednou rakúskou organizáciou, urobili v rámci celého Slovenska okolo dvadsaťštyri kastrácií. Svojím spôsobom ich teda suplujeme.

spol.jpg

Ľudia kritizujú útulky aj za neochotu - niekto nájde zranené zviera, zavolá im a oni ho odbijú s tým, že majú plný stav. O ľuďoch, ktorí nemajú možnosť zviera osobne priviezť, ani nehovorím, pretože útulky si často po zviera odmietnu prísť. Takto sa správajú aj tie, ktoré sú financované z rozpočtov miest, teda z daní. Ako ste na tom vy?

Nám mačku nikto osobne priviezť nemusí, i keď ľudia tak väčšinou robia, možno v 99 percentách prípadov, v tomto smere sa s neochotou naozaj nestretávame. Sme však vďační aj za to, ak nám ľudia nechcenú mačku aspoň ohlásia.

Máme dobrovoľníkov, ktorí nám nemôžu pomôcť depozitom, tak vypomáhajú aspoň prevozom. Samozrejme, reagovať vieme iba tam, kde máme depozitára. Ak fungujeme v Bratislave a zavolá niekto z Nitry, aby sme si prišli po mačku, ktorú našiel na diaľnici, samozrejme, že vyriešiť problém nevieme. Môžeme pracovať len tam, kde máme dosah.

Ak chce niekto pomôcť, ale pre zlé skúsenosti s charitou odmieta prispieť peniazmi, má nejakú možnosť?

Samozrejme, je to dokonca veľmi vítané. Stretávame sa aj s takými ľuďmi, stačí nás kontaktovať telefonicky alebo mailom a zistiť, čo konkrétne chýba. Dá sa prispieť napríklad krmivom, podstielkou alebo liečivami. Iná forma už vlastne nie je možná. Občas nám totiž volajú študenti, že by radi pomohli, pýtajú sa, či môžu prísť starať sa o mačky do útulku. Lenže my nie sme centralizovaní na jednom mieste a to by museli pomáhať priamo v domácnosti u depozitárov, čo nie je nutné. Bežne sa inak stáva, že niekto nakúpi krmivo v internetovom obchode, zaplatí a obchod to doručí priamo k nám.

Akú má darca garanciu, že keď vám pošle peniaze, naozaj pôjdu na mačky a nie na niečo iné?

Výsledky hospodárenia zverejňujeme na internete, dávame tam kompletné finančné správy, navyše, každý člen, ktorý o to požiada, má prístup do nášho účtovníctva. Kontroluje nás aj daňový úrad. Kto má záujem, tomu vieme zdokladovať, na čo presne bol použitý jeho dar.

S akým rozpočtom ste fungovali minulý rok?

S približne 500 tisíc korunami. Na prvý pohľad to pre neziskovú organizáciu možno vyzerá fajn, ale treba si uvedomiť, že len veterinárne náklady vychádzajú mesačne na štyridsať až štyridsaťpäťtisíc korún. Všetky prostriedky, ktoré vyzbierame, idú práve na ne.

Ak vychádzam z toho, že kastrácia mačky stojí okolo dvetisíc korún, zrejme teda musíte mať zľavy.

1.jpgPresne tak. Pomáha nám klinika v Rači, konkrétne doktorky Mašanová a Ondrašková, tie sú veľmi zlaté. Sú ochotné vyjsť nám kedykoľvek v ústrety, dokonca nám poskytujú aj dočasnú karanténu pre mačičky, teda akýsi hospic - ak má zvieratko vážnejšie zdravotné problémy, ktoré sa nedajú riešiť dochádzaním na kliniku alebo domácou liečbou, ostáva v karanténe na klinike. A za ňu nám neúčtujú žiadne peniaze. Je to veľká pomoc a každému záujemcovi o naše mačičky tú kliniku doporučujem. Kastráciu tam robia takým spôsobom, že mačka je schopná bez problémov fungovať do 24 hodín po operácii, pričom jej rez je maximálne trojcentimetrový.

To je snáď normálne, nie?

Ani nie, niektoré kliniky tie rezy robia osem až desaťcentimetrové, čo je podstatný rozdiel.

Hovorí sa, že mačky po sterilizácii menia svoju povahu. Je to pravda?

Tým, ktorí to hovoria, by som dopriala, aby sa prišli pozrieť k nám domov. Máme troch kastrovaných kocúrov a jednu sterilizovanú mačku, tým sa teda povaha naozaj nijako nezmenila, ostali divokí ako predtým. (smiech)

Moje skúsenosti teda nezodpovedajú tomu, čo sa hovorí. Možno kocúr prestane byť agresívny voči iným, zmažú sa jeho teritoriálne nároky, neznačkuje si byt, mačka príde o ruju, ktorej prejavy sú pre majiteľov dosť nepríjemné, ale inak sa nič nemení.

Kedy je ideálny čas na sterilizáciu?

Odporúča sa vo veku piatich až šiestich mesiacov. Existujú aj názory, že je to priskoro, časť veterinárov tvrdí, že lepšie je až po prvej ruji. Hovorila som však s ľuďmi z Nemecka, tam sa sterilizujú aj úplne malé mačiatka, nemajú určenú spodnú vekovú hranicu. Naše mačky však dávame do adoptívnych rodín už sterilizované.

Koľko musí záujemca zaplatiť?

Pomerne málo, 550 korún. To naozaj nie je veľa, ak si vezmete, že taká mačka je už kompletne zaočkovaná, odčervená, odblšená, má spravený test na prenosné choroby a je sterilizovaná.

Nestretávate sa s reakciami typu: „Tak ja vám chcem pomôcť, vziať si mačku a vy ešte pýtate peniaze?"

6.jpgReakcie sú zväčša pozitívne, za tri roky som sa stretla možno s dvomi prípadmi, keď sa niekto informoval po telefóne, a po uvedení sumy skonštatoval, že „nie, ďakujem". Človeka, ktorý by si všetky menované veci vybavoval na vlastné náklady, by to vyšlo na približne tritisíc korún.

Aj to by bola mačka neliečená, pretože 99 percent tých, ktoré sa dostanú do našej starostlivosti, má chytené minimálne dýchacie cesty. Nastupujú tam teda ďalšie náklady ako antibiotiká, špeciálna výživa, podporné vitamínové prípravky a podobne. Tých 550 korún je naozaj skôr symbolický poplatok, ktorú slúži ako pomoc pre ďalšie mačičky a na to, aby si človek uvedomil, že každé zvieratko niečo stojí. Ak niekto nie je ochotný investovať pár stoviek, o čom to je? Ako sa chce o mačku starať?

Rozhodol som sa vziať si mačku od vás. Čo už musím mať doma nakúpené, aby som tak mohol spraviť?

Minimálne mačací záchodík s podstielkou a dve misky. Kupovať pred príchodom mačky nejaký pelech, preliezku a podobne, sa mi zdá zbytočné, lebo ona si vo väčšine prípadov ako pelech vyberie niečo úplne iné. To, čo jej pripravíte a podstrčíte, môže pokojne ignorovať.

Je každá mačka „naučiteľná" na určený záchod?

Každá, ktorá ide k majiteľovi z nášho depozitu, je na to už naučená, zvláda teda základné hygienické návyky. Iné je, keď ich odmietne praktizovať v novom domove z trucu, stávajú sa totiž aj také prípady. Sú zriedkavé, ale niektoré mačky si na nový domov jednoducho odmietnu zvyknúť.

Mačka sa v byte dostane prakticky všade. Ako ju odučiť, aby nebehala po stole, kuchynskej linke, nepila mi kávu, nezožrala raňajky a podobne?

Z mojej praxe mám dve osvedčené metódy - buď ju plesknúť novinami po zadku alebo na ňu použiť rozprašovač s vodou. Ten mám vždy pripravený na okne a už keď po ňom siahnem, utekajú z kuchyne skryť sa.

No, keď ho máte stále pripravený, asi to nie je účinná metóda.

Mám ho tam, lebo neverím, že by som ho už nikdy nemusela použiť. Až taká optimistka nie som. (smiech) Veľa závisí od povahy mačky. My máme doma štyri, z toho dve sú súrodencami. Každá z nich je pritom úplne iná.

Kocúr Kubo o kuchynskú linku a dianie na nej nejaví žiadny záujem. Príde, ľahne si na radiátor a vegetí. Matej, jeho 7.jpgbrat, bude sedieť vedľa vás a pozerať, ako krájate mäso, ale netrúfne si ani len packou niečoho sa dotknúť. Tretia mačka - Lízinka, to je diablik, absolútne nenapraviteľný. Vezmem ju na ruky, položím na zem a kým vrátim ruku do pôvodnej polohy, už je naspäť. Je takým večným asistentom pri všetkom, čo sa deje, pomáha len vyhodenie z kuchyne a zatvorenie dverí.

Štvrtý je kocúrik, ktorý je prípadom neumiestniteľného zvieratka, teda ostane navždy u nás. Volá sa Gejza, má asi 14 rokov, prišiel k nám so všetkými možnými chorobami - alergia, svrab, blchy, bol začervený, mal vonkajšie zranenia... Našiel ho človek, ktorý bol svedkom, ako do neho iný chlap kope a hucká na neho svojho psa. Je u nás na dožitie, ale občas mám pocit, že prežije aj nás. Nemá zuby, neznáša chlapov, dokonca syčí aj na môjho syna. Ale ožije okamžite, akonáhle sa niečo deje v kuchyni. Toľko stojí na zadných a vytrvalo škriabe, až kým mu niečo nehodím.

V akom stave obvykle nachádzate pouličné mačky?

Vo veľmi zlom, a nachádzame ich úplne všade. Najčastejšie majú zranenia po úderoch a kopancoch, problémy mávajú aj so zapálenými očami, v mnohých prípadoch treba to oko vyoperovať. Zaujímavé je, že také mačičky sa veľmi dobre umiestňujú do nových rodín. V ľuďoch už asi nepretrváva to myslenie typu „chcem, aby mala prúžky, vzdialené od seba tri centimetre, zelené oči, strieborno-sivú farbu a podobne". Tým nechcem povedať, že sa nenájdu aj takí. Niektorí si pýtajú vyslovene len také, aké videli v reklame na mačacie žrádlo.

V trnavskom útulku pre psov mi povedali, že tých, ktorí žiadajú výhradne čistokrvných a drahých psov, posielajú rovno preč, nech si ich kúpia za plnú cenu.

Ani my takých nemáme radi, takým ľuďom ide skôr o prestíž a ušetrenie peňazí ako o pomoc zvieratku. Sú však prípady, kedy sa niekto potrebuje zbaviť aj drahej mačky, pretože v rodine prepukne alergia a podobne, v takom prípade ich, samozrejme, záujemcom ponúkneme. Za takú istú cenu ako tie ostatné.

Končia u vás aj mačky, ktoré sa rozhodne majiteľ utratiť?

Niekedy áno. Mali sme prípad, keď mačke odhryzol pes chvost, rovnako mala problémy s okom. Lekárka skonštatovala, že oko sa da už jedine vybrať, a majitelia povedali, že to nech ju rovno uspí. Veterinárka ich teda vyprevadila, mačke vyoperovala očko a v novom domove funguje úžasne dodnes.

Bol to taký zvláštny prípad - prišla k nám do depozitu, vykráčala z prepravky, sadla si na gauč, urobila si prehľad, vyštartovala, sfackala chalanov, vrátila sa na gauč a ďalej kontrolovala situáciu. Prvé tri dni som si myslela, že ju nezvládnem, samý vreskot, lietali chlpy, ale naši chlapci rýchlo pochopili, kto je v dome pánom a odvtedy je pokoj. (smiech)

Je veľa prípadov, kedy noví majitelia mačku vrátia, lebo „pochopia", že ju nechcú?

Nie, takých je pomerne málo. Niektorí neodhadnú potreby zvieraťa alebo si ho berú s totálne mylnými predstavami, iným sa v rodine objaví alergia alebo sa stane to, že si mačka jednoducho nezvykne. Je to zriedkavé, ale kolegyňa má jeden špeciálny prípad - mačička bola už v dvoch domácnostiach a v oboch prestala žrať, používať záchod, bola zalezená a čakala, kedy si po ňu depozitárka príde a vezme ju späť. Akonáhle sa tak stalo, okamžite žrala, pila, používala záchod a zaujala svoje stabilné miesto v izbe.

Je pravdou, že po Vianociach býva najviac vyhodených zvierat?

Je. Po prázdninách a po Vianociach to býva najhoršie. Deti si v lete donesú mačky od babičky z dediny a potom zistia, že popri škole na ňu nemajú čas, to isté sa deje po Vianociach. Úprimne povedané, tesne pred Vianocami všeobecne dávame mačičky do rodín len veľmi neochotne. Mali sme prípad, kedy nám pred Vianocami o šiestej večer zavolal nejaký chalan, že „potreboval by som mačku, ktorá má menej ako pol roka, ale pripravte mi ju do zajtra rána do desiatej, lebo potom mi už ide autobus domov".

Foto: Aj takéto týrané mačky končia u depozitárov MačkySOS:

m6.JPG

Keď ľudia vidia, že niekto týra svoje zviera, aká je šanca vziať mu ho?

Na Slovensku prakticky žiadna. Nemôžete zasiahnuť ani vy, ani my, myslím v tom, že by sme im to zviera vzali. Môžete kontaktovať Slobodu zvierat, ale aj tá má len obmedzené právomoci.

Čo polícia?

Tam na vás budú pozerať ako na blázna. Jedna naša členka podávala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa po tom prvom prípade upálenej mačky. Prišla na políciu a pozerali na ňu ako na zjavenie, že čo chce riešiť. Nakoniec ju však museli vybaviť, lebo ona je typ „kvapkajúcej vody", ktorá sa nenechá len tak vyhodiť.

Čím je daný takýto prístup?

Zvieratá sa u nás všeobecne berú ako veci, nie ako živé tvory. Je to aj o nevyzretej spoločnosti.

Ale prečo je to tak? Každý normálny človek predsa chápe, že zviera vie trpieť, cíti bolesť...

Zvieratám ubližujú len tí, ktorí sú nevyrovnaní sami so sebou, liečia si komplexy, ktoré majú v kontakte s inými ľuďmi a podobne. Takí sa vybúria na zvierati, lebo vedia, že zviera na políciu alebo k susedom žalovať nepôjde.

Je rozoznateľná psychicky týraná mačka, teda bez vonkajších znakov násilia?

Je, také mačky sú nedôverčivé, utiahnuté, nenechajú sa pohladkať, utekajú. Ten náš Gejza má nepochybne zlé skúsenosti s chlapmi, keď na nich reaguje až tak zle, že ich neznáša.

Je psychickým týraním, ak mám doma mačku a trebárs sa jej celý deň nevenujem, nevšímam si ju?

2.jpgÁno. Ak teda nejde o typ mačky, ktorej to neprekáža. Existujú totiž aj mačky introvertky. Ale ak si mačka vyžaduje pozornosť a človek ju ignoruje niekoľko dní po sebe, tak je to svojím spôsobom týranie. Nevšímavosť jej môže ubližovať.

Týraním môže byť ale aj opačný extrém - ak si niekto myslí, že zachráni všetky mačky a celý svet. To sa nedá, napriek tomu poznám ľudí, ktorí nepoznajú zdravú mieru rozumu a v jednoizbovom byte držia aj dvadsať nesterilizovaných mačiek.

Existujú kritici, ktorí tvrdia, že naša legislatíva viac chráni zvieratá ako ľudí. Nariekajú, že na jednej strane niekto zachraňuje túlavých psov a mačky, ale netrápia ho hladné deti na Luníku.

Každý má právo na svoj názor, nech si to tvrdia. Ale je predsa logické, že záujmy ľudí sa štiepia - niekto sa venuje deťom, niekto bezdomovcom, niekto narkomanom a niekto zvieratám. Nie každý sa môže venovať všetkému. A nás kritizujú najmä tí, ktorí sami nepomôžu nikomu. V ničom sa neangažujú, ale napádať druhých ich baví. Keď sa ich spýtate, či aspoň pomáhajú deťom z detských domovov, povedia, že to nie je ich starosť.

Ako sa k vám správajú úradníci?

Pozitívne, máme s nimi dobré skúsenosti. Iná vec je, že nás len vypočujú, pochvália, potľapkajú po pleci, ale prakticky nepomôžu. Dlho sme zháňali priestory na karanténu, kde by mačky mohli prečkať nejakých desať až štrnásť dní, kým sa vyliečia, ale nikto nám nechcel pomôcť. Nikto vám nedá priestory za korunu, keď ich môže prenajať s vyšším výnosom.

Akú rolu zohráva mačka v spoločnosti osamelého človeka?

9.jpgLen pozitívnu. Osamelému človeku veľmi pomôže akékoľvek zviera, vôbec to nemusí byť len mačka. Prospieva to psychike aj pohybu. Okrem toho, zvieratko v takých prípadoch vyslovene nahrádza člena rodiny. Jedna pani na dôchodku si odo mňa adoptovala dve mačičky, prišla k nám s dcérou, a dodnes mi chodia úplne úžasné fotky a správy. Pani úplne ožila a keď bola po infarkte v nemocnici, jediný dôvod, pre ktorý „sa hrabala" domov, boli mačky. Terapiou môže byť už samotná prítomnosť zvieratka, človek má pocit užitočnosti, má kvôli komu vstať z postele, uvariť jedlo a tak ďalej.

Poznám mačku, ktorá so svojou paňou pozerá televízne noviny, varí obed, pozerá z okna, rozpráva sa s poštárkou... proste je právoplatným členom rodiny. (smiech)

Platí, že kto má rád zvieratá, je dobrým človekom?

Nie. Sú extrémy, ktoré urobia pre zvieratá prvé aj posledné, ale s ľuďmi vôbec nevychádzajú.

Kedy prechádza láska k zvieratám do fanatizmu?

Keď je to už na škodu samotných zvierat. Najviditeľnejšie je to práve pri tých „kočkobabách", ktoré doma držia desiatky mačiek na malom priestore a majú pocit, že idú spasiť svet.

Niektorí kritizujú ľudí, ktorí pravidelne kŕmia túlavé mačky, pretože majú strach, že tie len prenášajú choroby. Je to opodstatnené?

Ani nie, v zásade sa od mačky nemáte ako nakaziť nejakou chorobou. Jediným postrachom je možno toxoplazmóza, ale tú možno dostať len v prípade, že mačka je jej nositeľom a pri nedodržiavaní normálnej hygieny ako umývanie rúk. Okrem toho, toxoplazmózu môžete pokojne dostať aj zo surového mäsa, z neumytej zeleniny a podobne.

Ľudia sa boja skôr besnoty.

Besná mačka nie je prítulná a k človeku nepríde, takže takú ani nemôžete kŕmiť. Pravdou je, že naši kŕmiči majú pomerne často problémy so svojím okolím, ale opäť ide len o ľudí, ktorí neprídu a nespýtajú sa, ako by mohli pomôcť. Budú len kritizovať, napádať, obviňovať, udávať na úradoch, ale reálne nič užitočné neurobia. Kŕmiči majú pritom aspoň prehľad o kolóniách mačiek, všimnú si, ak sa nejakej z nich niečo stane a riešia to. Často sa stáva, že kŕmička nám zavolá a mačku sterilizujeme, operujeme, liečime.

Panuje predstava, že mačky by mali piť veľa mlieka, má však veľa odporcov. Ako to teda je?

Kto dáva mačkám mlieko, robí chybu, lebo podľa našich skúseností majú mačky vďaka nemu tráviace problémy. Ale je rozdiel, ak ide o mačku, ktorá odmalička žije na ulici a je zvyknutá konzumovať čokoľvek, a ak ide o mačku, rozmaznanú naším depozitom, domácnosťou a kvalitnými granulami či konzervami.

Smerujete k tomu, že mačke ako strava vystačia aj granule?

Ak sú kvalitné, tak áno. Nemyslím však tie, ktoré bežne nájdete v hypermarketoch. Odporúčame kupovať ich buď u veterinárov alebo v internetových špecializovaných obchodoch. Cenový rozdiel je minimálny, ale nutričná hodnota je úplne iná.

Nie je však kŕmenie granulami príliš monotónne? Ani ja by som nechcel každý deň to isté jedlo.

4.jpgNie je, lebo granule dnes obsahujú úplne všetko, čo tá mačka potrebuje. Nič vám však nebráni, aby ste jej na prilepšenie občas kúpili nejakú kvalitnú konzervu. Treba však dávať pozor na ich zloženie - mnohé z nich obsahujú len štyri percentá mäsa, čo je nič.

Mačkám pritom práve produkty z konzervy veľmi chutia, lebo obsahujú akési návykové látky, pritom ide často o naozaj nekvalitné žrádlo. Pozor aj na tie najznámejšie značky, ktoré bežne vidno v reklamách. Zloženie tých krmív je často absolútne nevyhovujúce. Veď ak sú niekde len štyri percentá mäsa, predstavte si, čo musí tvoriť ten zvyšok.

Nie je potom lepšie dávať mačkám klasické mäso?

Určite je. Ale nie salámy, šunky a podobne, pretože tie obsahujú soľ a všetky tie umelé ľudské dochucovadlá. Môžete im dávať pečienku, ryby, kuracie mäso, ale pozor - môže byť síce surové, ale minimálne 24 hodín premrazené. Mačky majú tiež radi olivy, hrášok, ak majú nejaké tráviace problémy, môžete im dať aj ryžu bez soli. Vyhýbať sa však treba zemiakom a čokoláde, tieto im vyslovene škodia. Inak, mačkám môžete dať občas aj smotanu alebo jogurt, neublíži im to.

Ak si niekto od vás prevezme mačku, máte nejaký mechanizmus kontroly nového majiteľa?

Nemáme na to prakticky žiadne možnosti. Väčšina ľudí s nami ostáva naďalej v kontakte aj celé roky, každého nového majiteľa prosíme, aby nám neskôr poslal nejaké fotky, aby sme videli, ako sa mačka udomácnila, niektorým depozitári občas zavolajú, ale kontrolovať systematicky všetkých? To sa nedá. Mnohí nás aj pozývajú, aby sme sa zastavili, prišli ich pozrieť, ale zákonný nárok na návštevy nemáme. Snažíme sa teda selektovať už pri prvom kontakte.

Na ľuďoch často vidíte, či mačka ide do dobrých rúk alebo nie. Stalo sa aj to, že depozitár mačku odmietol vydať, pretože ten človek pár slovami a správaním o sebe vypovedal viac ako sám chcel. Mali sme prípad, kedy prišiel chlapík so slovami „pre týždňom nám zrazilo auto mačku, tak nám dajte druhú". Takému ju určite nedáme. Máme tiež čiernu listinu ľudí, ktorí od nás mačku nikdy nedostanú. Niektorí totiž skúšajú šťastie vo viacerých depozitoch.

m1.JPG
m2.JPG
m3.JPG
m4.JPG
m5.JPG
m8.JPG

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Oľga Beckerová v prepise nič nezmenila.

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 805
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 076
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 934
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 637
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 057
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 128
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 058
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Tradičná živá krížová cesta v uliciach Prešova.

Na živú krížovú cestu v Prešove prišli tisíce ľudí.


TASR

Košičania sa takto stretávajú 30 rokov.


Desať stredných škôl v kraji zlepší vďaka grantu svoje prostredie.


SITA
Výstrahy na piatok.

Platia výstrahy.


TASR

Sportnet

Na snímke je slovenská tenistka Renáta Jamrichová.

Juniorská víťazka Australian Open vyradila už druhú slovenskú tenistku na turnaji v Egypte.


Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Connor McDavid

Nathan MacKinnon sa do štatistík nezapísal a jeho bodová šnúra skončila na čísle 19.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


SkryťZatvoriť reklamu