Bratislava 28. februára (TASR) - Proti výstavbe skládky v Pezinku hovoria najmä tri argumenty, a to slovenská technická norma o skládkach, nevhodnosť geologického podložia a mapa vhodnosti území pre skládky odpadov. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda organizácie Priatelia Zeme a poradca ministra životného prostredia ČR pre problematiku odpadov Ladislav Hegyi.
Vysvetlil, že technická norma, ktorá síce nie je právne záväzná, hovorí o minimálnom odstupe skládky od obydlí 500 metrov. Podotkol, že odborníci odporúčajú aj väčšiu vzdialenosť. Skládka v Pezinku by sa mala nachádzať 280 metrov od prvých ľudských obydlí.
Taktiež poukázal na skutočnosť, že lokalita je geologicky nevhodná. "Geologické faktory sú najdôležitejšie odborné kritériá," myslí si. Objasnil, že pokiaľ sa postaví ultramoderná skládka v oblasti, kde hrozia napríklad zosuvy pôdy, tak katastrofe nezabráni ani moderná technika.
Ako pokračoval, v 90. rokoch vypracovali poprední odborníci aj tzv. mapu vhodnosti území pre skládky odpadov. Tá by podľa neho mala byť v takýchto prípadoch odborným geologickým podkladom. Cieľom mapy bolo vyznačenie takých lokalit, na ktorých by prípadné umiestnenie skládky sprevádzali najmenšie riziká a medzi nimi sa navrhovaná lokalita v Pezinku nenachádza.
Krajiny západnej Európy volia namiesto budovania skládok alternatívne riešenia likvidácie odpadov. Ako objasnil Hegyi, v Rakúsku a v Nemecku sa na skládky smie ukladať odpad, ktorý obsahuje menej ako štyri percentná organického uhlíka. Dôraz sa tu kladie na predchádzanie vzniku odpadu, recykláciu, energetické zhodnocovanie odpadu, ako aj na geologicky vhodné umiestňovanie skládok. V Holandsku sa napríklad na skládky odkladá menej ako päť percent odpadov.
Ekologickejší prístup k problematike odpadov komplikuje v strednej Európe podľa Hegyiho fakt, že "hodiť odpad do jamy je stále najlacnejší spôsob skládkovania". Taktiež chýba zodpovednosť priemyslu za vzniknutý odpad a za nedostatočnú považuje aj legislatívu.
Poukázal, že rozdiel medzi Slovenskom a v tomto smere už vyspelejším Českom je badateľný napríklad aj na podpore triedenia zberu prostredníctvom Recyklačného fondu. Ten slovenským obciam prispeje za tonu vyseparovaného odpadu 1300 až 1800 korún. Jeho česká obdoba poskytuje obciam od 4700 do 6400 korún plus bonusy za kvalitu odpadu v rozmedzí 19 až 38 percent z vyplácanej sumy.
