BRATISLAVA. V kauze zavlečenia exprezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska ostala stále nevysvetlená stopa vedúca k podnikateľovi Karolovi M. Pre TASR to uviedol bývalý minister vnútra a neskôr riaditeľ SIS Ladislav Pittner.
"Nemusela to byť len záležitosť, ktorá doteraz vo verejnosti kulminuje, teda záležitosť sporu medzi prezidentom a premiérom. Mohlo tu ísť aj o iné zložitejšie veci vzhľadom práve na neobjasnený fakt, prečo sa v tejto súvislosti začal spomínať aj kontakt o výsledku tohto únosu medzi Ivanom Lexom a Karolom M. tak, ako bol vyšetrovateľmi zistený," komentoval možné motívy zavlečenia Pittner.
Tvrdí, že vyšetrovanie v čase, keď bol ministrom, jasne preukázalo, že za zavlečením stála SIS. Vyšetrovatelia podľa neho dotiahli kauzu najďalej ako mohli, teda po vznesenie obžaloby. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu o platnosti Mečiarových amnestií, od udelenia ktorých uplynie v pondelok 3. marca desať rokov, však nakoniec k súdu neprišlo a nie je definitívne vysvetlená ani otázka motívu.
"Odpoveď na otázku, čo bolo motívom konania niektorých príslušníkov SIS, by dal len súd," povedal pre TASR Pittner.
"Ja hovorím, že k únosu nedošlo, celé to bolo nahraté Michalom Kováčom ml. za hrubej asistencie jeho otca. Malo to slúžiť na to, aby sa z darebáka, ktorý ukradol milióny, urobil martýr. Dôkazná podstata voči mne i mojim spolupracovníkom je nulitná. Jednoznačne v tejto súvislosti popieram autenticitu údajných telefonátov, ktoré odvysielalo Rádio Twist. Nahrávky sú skladané," reagoval v roku 1999 v rozhovore pre týždenník Slovo bývalý šéf SIS Ivan Lexa. "Je to absolútna volovina. Nereferoval som mu nikdy nič, však bol riaditeľ banky," reagoval na otázku Slova, či v telefonickom rozhovore referoval Karolovi M. o výsledku zavlečenia.
Podľa Pittnera kauza vzbudila medzinárodný záujem kvôli tomu, že sa týkala syna prezidenta. "Jednoducho také veci ako je únos prezidentovho syna nie sú bežná udalosť a dokonca sa to nestáva ani v darebáckych štátoch," uviedol s dodatkom, že kauza podvodu v Technopole a samotné zavlečenie podľa neho spolu priamo nesúvisia. "Išlo len o to, že pri zavlečení sa tento fakt chcel využiť na to, aby orgány činné v trestnom konaní cudzieho štátu mali dôvoď konať voči tomuto unesenému. Ale skutočným motívom únosu bolo zrejme niečo iné," povedal Pittner.
Aj po desiatich rokoch od Mečiarových amnestií podľa neho stále existujú dôvody doriešiť kauzu zavlečenia. "Vznik Slovenskej republiky stojí za to, aby sa jej začiatky a teda aj takýto trestný čin, ktorý je, žiaľbohu, tmavou škvrnou začiatku SR, aby bola táto škvrna vysvetlená, odstránená a objasnená," uzavrel Pittner.
Polka: Pittner vie o zavlečení Kováča ml. viac, ako hovorí
Bývalý minister vnútra a riaditeľ SIS počas vlád Mikuláša Dzurindu Ladislav Pittner vie o zavlečení exprezidentovho syna Michala Kováča viac, ako hovorí. Pri príležitosti desiateho výročia amnestií Vladimíra Mečiara, ktoré bude v pondelok 3. marca, to pre TASR povedal bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra Mečiarovej vlády Ladislav Polka.
"Možnože je tu viac ľudí, ktorí o tom viac vedia a mohli by viacej porozprávať. Ale to závisí od iniciátora, ktorý by sa dovolával svojho práva a pozval by ich ako svedkov. Pán Pittner bol niekoľkonásobný minister vnútra, bol šéfom spravodajskej služby, som presvedčený, že vie oveľa viac, ako povedal," dodal Polka. Podobne ako Pittner si myslí, že by táto kauza mala byť dovysvetlená už vzhľadom na to, že sa stala krátko po vzniku Slovenskej republiky. Podľa Polku by mohli byť prínosné dokonca aj pamäti Ladislava Pittnera, ak by sa podujal nejaké napísať.
Na margo amnestií Vladimíra Mečiara Polka poznamenal, že z právnického hľadiska je podľa neho situácia jednoduchá - Mečiar ako zastupujúci prezident mal na ne právo a neskôr sa už zrušiť nedali, čo potvrdil aj Ústavný súd SR.
To však podľa Polku neznamená, že sa v kauze nedá právne pokračovať. "Tí, ktorí v kauze zavlečenia alebo v kauze Technopol vystupujú v pozícii poškodených, by podľa mňa mali pre očistu svojho mena urobiť ďaleko viac," tvrdí Polka, podľa ktorého sa za amnestie do istej miery schováva aj strana, ktorá sa prezentuje ako poškodená. "Sme občania Európskej únie, sú tu európske inštitúcie, je tu európsky ombudsman, Európsky súd pre ľudské práva, naviac sú tu občiansko-právne inštitúcie na Slovensku," povedal Polka s dodatkom, že občianska žaloba na ochranu osobnosti sa dá viesť aj proti štátu.
V novembri 1994 vydal Interpol medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol, v ktorej išlo o podvod presahujúci dva milióny dolárov. Koncom augusta 1995 neznámi páchatelia na dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne a protiprávne zavliekli Kováča ml. do cudziny. Ôsmi muži zastavili jeho auto neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Syn slovenského prezidenta sa vo svojom aute, ktoré pôvodne ostalo vo Svätom Jure, prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Následne ho zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku. V októbri 1995 prepustili Kováča ml. na kauciu vo výške jedného milióna šilingov (vtedy takmer tri milióny korún) z vydávacej väzby.
Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil 3. marca 1998 v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča ml. do cudziny. Mečiar nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov.
Autor: šif
