Bratislava 1. marca (TASR) Hoci teoreticky sa môže o funkciu prezidenta uchádzať takmer každý slovenský občan, reálnu šancu má len úzka skupina dobre známych a nekontroverzných osobností. "Napríklad sa ukazuje, že nemajú šancu ľudia, ktorí nepôsobia v politike. Pokusy posunúť na prezidentskú funkciu človeka mimo politiky, napríklad celebritu, umelcov, športovcov či vedcov jednoducho nefungovali. Ľudia túto pozíciu vnímajú ako politickú," povedal pre TASR sociológ Pavel Haulík.
"Bez toho, že by si to voliči nejako uvedomovali, uprednostňujú politických kandidátov," dodáva. Prieskumy podľa Haulíka umožňujú pomerne presne predpovedať, kto má šancu byť zvolený za prezidenta. Kandidát, ktorý má reálne bojovať o zvolenie, musí byť verejnosti dobre známy a "mal by sa dlhodobo umiestňovať v rebríčkoch dôveryhodnosti".
Keďže na zvolenie prezidenta je potrebné enormné množstvo hlasov, úspešný kandidát by nemal byť kontroverzný alebo príliš úzko vyprofilovaný. "Takýto kandidát má prinajlepšom šancu postúpiť do druhého kola volieb, kde však neuspeje," upozorňuje Haulík.
Ani menované vlastnosti však kandidátovi nezaručujú šancu na zvolenie. František Mikloško kandidoval ako dobre známy a relatívne nekontroverzný politik, voliči ho však neprijali. "Vtedy bolo príliš veľa kandidátov tej istej krvnej skupiny, hlasy boli rozložené," povedal sociológ s dodatkom, že problémom bola aj osobnosť Františka Mikloška a jeho vystupovanie v kampani.
Kandidátovi KDH vtedy podľa Haulíka paradoxne uškodila jeho bezprostrednosť a sklon k humornému nadhľadu. "A najmä, počas celej kampane dával svoj záujem stať sa prezidentom najavo len minimálne," uzatvára Haulík, podľa ktorého kandidát musí voličov presvedčiť o serióznosti svojho odhodlania stať sa prezidentom. "Funguje tu také klišé, ktoré sa odvíja ešte od tatíčko-masarykovských vzorcov," upozorňuje Haulík.
Kandidatúra na prezidenta môže mať význam aj pre osobnosť, ktorá napokon vo voľbách neuspeje. Napríklad dnešný poslanec za Smer-SD Boris Zala, ktorého politická kariéra v roku 1999 stagnovala, využil prezidentskú kandidatúru na vlastnú medializáciu, ktorá mu neskôr pomohla na vybudovanie pozície v novovytvorenej strane Smer. Podobným smerom sa podľa Haulíka môžu uberať aj úvahy okolo prípadnej kandidatúry Ivana Šimka, ktorého politická kariéra je momentálne v slepej uličke.
Haulík však upozorňuje, že šanca využiť voľby na sebapropagáciu sa na straníckych kandidátov vzťahuje menej, pretože pre každú stranu znamená prehra ich straníckeho kandidáta vo voľbách stratu prestíže. "Je detinské postaviť straníckeho kandidáta, o ktorom je jasné, že absolútne prepadne," poznamenal Haulík. Dodal, že horúcou témou dneška v súvislosti s prezidentskými voľbami je, či opozícia dokáže postaviť spoločného kandidáta a reálne ho podporiť.
