Bratislava 2. marca (TASR) - V zásade nie je dokázané, že zavedenie trestu smrti vedie k nižšej kriminalite. Existujú aj výskumy, ktoré hovoria o brutalizačnom účinku - teda, že stúpne počet závažných trestných činov. Pre TASR to uviedol Peter Kováč z Katedry trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.
Vierohodnosťou tvrdení o potenciálnych odstrašujúcich účinkoch trestu smrti pre vrahov sa zaoberá aj riaditeľ Amnesty International (AI) Slovensko Branislav Tichý na základe otvorenia diskusie exministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom. Podľa Tichého bol rok 2007 priaznivým pre odporcov trestu smrti. Európa je s výnimkou Bieloruska zónou bez popráv, pripomenul.
Zavedenie trestu smrti na Slovensku nie je ani možné. "Existujú na to viaceré dôvody ako Ústava SR a naše medzinárodné záväzky," vysvetlil Kováč. Slovensko totiž ratifikovalo dva dohovory, v ktorých sa trest smrti pripúšťa iba v čase vojny a aj dohovor o ochrane ľudských práv (nie je možné od neho odstúpiť), ktorý výnimku vojny neuznáva.
Americkí odporcovia trestu smrti argumentujú proti jeho používaniu najmä jeho nehumánnosťou. "Najhumánnejšie je obesenie anglickou metódou. V USA vymysleli viacero inovatívnych metód trestu smrti, ktoré možno považovať za menej humánne ako obesenie napríklad popravu elektrickým prúdom či jedovatým plynom," zhrnul Kováč.
Trest smrti bol v bývalom Československu zrušený v roku 1991 a možnosť jeho udelenia sa využívala do septembra 1989. Popravy sa v minulosti vykonávali aj verejne a posledná - obesením - sa konala vo väznici v Prahe v máji 1946. Ako dodal Kováč, v čase brannej povinnosti sa mohol hrdelný trest realizovať aj zastrelením.
Každý rozsudok smrti skúmal Najvyšší súd, ktorý ho v prípade zistenia porušenia zákona majúceho vplyv na pôvodné rozhodnutie súdu zrušil. "Pomerne často sa stávalo, že Najvyšší súd po preskúmaní zrušil uložený trest smrti. V tomto právnom režime boli riziká zneužitia minimalizované," povedal Kováč.
"Trest smrti do dnešného dňa zákonom alebo v praxi zrušilo 133 krajín. V roku 1977 ich bolo iba 16," povedala pre TASR Monika Navrátilová z AI. Pokračovala, že 18. decembra 2007 Valné zhromaždenie OSN prijalo prelomovú rezolúciu vyzývajúcu na celosvetové moratórium na vykonávanie popráv. Proti trestu smrti sa vyslovilo 104 členov OSN, vrátane Slovenska. Rezolúciu nepodporilo 54 krajín a 25 štátov sa hlasovania zdržalo.
