BRATISLAVA 4. februára (SITA) - Ministerstvo školstva má výrazné nedostatky v príprave reformy, vláda by preto nemala v stredu rokovať o novom školskom zákone, pretože ho treba prepracovať. Štyri inštitúcie vyzývajú šéfa rezortu Jána Mikolaja, aby nový školský zákon stiahol z rokovania vlády, pretože neobsahuje komplexnú reformu vzdelávania, ako ohlasoval. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Konzervatívny Inštitút M.R. Štefánika (KI), Asociácia školských psychológov SR a Občianske združenie Šťastné deti chcú, aby sa k ich iniciatíve pripojili aj ďalší. Konkrétne apelujú na všetky inštitúcie a subjekty pôsobiace v oblasti vzdelávania, rodičov, učiteľov a odborných pracovníkov. Mikolaj minulý týždeň povedal, že ministrom predloží svoj návrh, ak dnes prejde v Legislatívnej rade vlády SR.
Podľa aktivistov Mikolajov návrh "síce obsahuje nezmyselné detaily o školských jedálňach, avšak nebude riešiť zúfalý stav, v ktorom sa nachádza napríklad odborné vzdelávanie." Rezortné odborné komisie podľa autorov otvorenej výzvy pracujú iba na jednoduchej úprave učebných osnov vo všeobecnovzdelávacích predmetoch, zmeny v odborných predmetoch na stredných odborných školách sa nepripravujú. "V takomto prípade je nepoctivé a zavádzajúce nazývať jednoduché škrtanie prebytočného učiva v matematike, v slovenskom jazyku, dejepise a v ďalších všeobecnovzdelávacích predmetoch komplexnou obsahovou reformou," napísali v otvorenej výzve. Podobné úpravy osnov sa podľa nich robia permanentne od 90. rokov a nikdy sa reformou nenazývali.
Mikolaj koná na politickú objednávku, tvrdia ministrovi kritici. "Povrchné, nekoordinované a narýchlo pripravované zmeny v školách nie sú motivované odbornými, ale čisto politickými zámermi. Budúcnosť našich škôl je ohrozená nekompetentnými rozhodnutiami, ktoré budú neopraviteľné," upozorňujú aktivisti s tým, že nás môžu vyjsť príliš draho. O školskej reforme by sa mala najprv viesť široká verejná diskusia, ktorú by mal odštartovať minister. Ministerstvo by malo podľa aktivistov zverejniť všetky reformné materiály. Požadujú hlavne zverejnenie štátnych vzdelávacích programov, ktoré majú byť od septembra pre školy záväzné.
Pod výzvu sa podpísali analytik Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, analytička KI Zuzana Humajová, predsedníčka Asociácie školských psychológov SR Gabriela Herényiová a člen OZ Šťastné deti Juraj Droppa.
O stiahnutie nového školského zákona v pondelok požiadali aj maďarskí učitelia. Podľa Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku (ZMPS) návrh zasahuje do práv národnostných menšín. "Duch pripravovaného zákona neodzrkadľuje sľub predsedu vlády Roberta Fica o zachovaní status quo v oblasti práv národnostných menšín," napísali vo vyhlásení maďarskí pedagógovia. Žiadajú, aby návrh plne rešpektoval práva národnostných menšín na výchovu a vzdelávanie v materinskom jazyku. Maďarským pedagógom sa nepozdáva najmä opatrenie ministra školstva Jána Mikolaja, aby žiaci v školách pre národnostné menšiny mali rovnaký počet hodín maďarčiny a slovenčiny. Viac hodín maďarčiny môžu školy zaradiť do rozvrhu v rámci hodín, o ktorých budú rozhodovať samy. Žiaci základných škôl by sa mali učiť šesť hodín týždenne svoj materinský jazyk aj slovenčinu. Na stredných školách by mali mať povinné po tri hodiny jazykov.
Legislatívna rada vlády minulý utorok prerušila rokovanie o návrhu školského zákona, pretože k nemu mala množstvo pripomienok. Mikolaj minulú stredu povedal, že do návrhu už zapracovali pripomienky vládnych legislatívcov. "Zásadné výhrady neboli," dodal. Ak chce minister stihnúť odštartovať školskú reformu v septembri, vláda musí schváliť školský zákon túto stredu. Mikolaj chce, aby parlament prerokoval návrh v prvom čítaní na marcovej schôdzi, ktorá sa začína 26. marca. Návrh odobrený vládou preto musí posunúť do Národnej rady SR najneskôr do 10. marca. Šéf rezortu odhaduje, že zákon by mali poslanci definitívne schváliť v máji.
Mikolajova školská reforma by mala dať školám slobodu pri dotváraní učebných osnov. Štátny vzdelávací program určí tzv. štátne minimum, ktoré budú musieť odučiť všetky školy. Zvyšok učebných osnov si budú tvoriť školy vo vlastných vzdelávacích programoch.
