Bratislava 4. marca (TASR) - Kresťanskí demokrati dlhodobo upozorňujú na riziká umelého oplodnenia, ak k nemu už však dôjde, embryá by mali požívať ochranu už pred ich uložením do maternice. V reakcii na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 26. februára 2008 to ako svoj osobný názor povedala pre TASR podpredsedníčka KDH Mária Sabolová.
S rozhodnutím súdu súhlasí v tej miere, že by žena, ktorá ešte nemá implantované embryá, nemala byť právne považovaná za tehotnú.
Súdny dvor v rozsudku v kauze rakúskej čašníčky Sabine Mayrovej, ktorú zamestnávateľ prepustil z práce v čase, keď už boli jej vajíčka umelo oplodnené, ale ešte neboli uložené do maternice, konštatoval, že sa na ňu nevzťahuje európska smernica o právnej ochrane tehotných žien. Konštatoval však tiež, že ak bolo jediným dôvodom prepustenia pripravované tehotenstvo, prišlo k porušeniu antidiskriminačných princípov.
"Ak je právo tejto krajiny striktne viazané na tehotenstvo matky, ktorá by mala byť chránená v pracovnoprávnych sporoch, tak tam si myslím, že tento skutkový stav nenastal. Jedna vec je odobrať bunky, druhá vec je byť v stave tehotenstva, keď sa plod vyvíja," reaguje Sabolová.
Zároveň však upozorňuje, že kresťanskí demokrati nepovažujú umelý spôsob oplodnenia za správny aj preto, že sa pri ňom zárodky ľudského života často strácajú a zabíjajú. "Mala by sa ne vzťahovať vždy ochrana, zásada ochrany života už od počatia," vysvetľuje Sabolová s dodatkom, že kresťanskí demokrati nemôžu občanom, "ktorí neuznávajú isté zásady", túto cestu k tehotenstvu zakázať, môžu však apelovať na ochranu života.
Súdny dvor žalobu Sabine Mayrovej ohľadom ochrany pri tehotenstve zamietol aj z dôvodu, že právne úpravy a prax v niektorých krajinách Európskej únie umožňujú uchovať oplodnené vajíčka zmrazené až desať rokov. Teoreticky by sa teda na takýto čas musela vzťahovať ochrana pre tehotnú ženu na každú, ktorá by nechala oplodnené vajíčka zmraziť. Podľa Sabolovej je práve cesta zmrazovania embryí veľmi riskantná, pretože hrozí usmrtenie alebo genetické poškodenie zárodku.
Za riskantné považuje aj to, že v Európskej únii, zvlášť v prípade prijatia Lisabonskej zmluvy, bude vo veľmi citlivých etických a ľudskoprávnych otázkach rozhodovať súd.
"V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci je pravdou, ako to rakúska vláda uviedla, že otázka umelých oplodnení a zaobchádzania s vývojaschopnými predimplantovanými embryami je vo viacerých členských štátoch mimoriadne citlivou spoločenskou otázkou, ktorá je ovplyvnená rozličnými tradíciami a hodnotovými systémami týchto štátov, Súdny dvor nebol v tomto prejudiciálnom konaní vyzvaný, aby skúmal otázky lekárskej alebo etickej povahy, ale je povinný svoje skúmanie obmedziť na právny výklad príslušných ustanovení smernice 92/85 s ohľadom na znenie, systematiku a ciele tejto smernice," uvádza sa v rozsudku.
