Vládny kabinet dnes schválil návrh školského zákona, ktorý by mal podľa ministerstva školstva otvoriť cestu k modernizácii vzdelávania na základných a stredných školách.
Slovenskí žiaci sa v súčasnosti podľa odborníkov učia mnoho informácií, ktoré v živote nedokážu uplatniť. Časť učiteľov návrh už skôr privítala, niektoré mimovládne organizácie však naopak žiadali, aby minister školstva Ján Mikolaj (SNS) návrh dopracoval.
Všetky zmeny ešte nie sú známe
Nový zákon o výchove a vzdelávaní by mal nahradiť právnu normu z roku 1984, ktorá je podľa väčšiny odborníkov zastaraná. Doposiaľ zverejnená verzia navrhovala, aby sa v triedach znížil maximálny počet žiakov. Učiteľ by tak mal získať viac priestoru, aby sa mohol žiakom lepšie venovať. Školy sa naopak v súčasnosti snažia často učiť v triedach maximum žiakov, keďže dostávajú peniaze podľa ich počtu.
ZMOS chce na zniženie počtu žiakov prechodné obdobie
Výsledky žiakov by mali zlepšiť aj zmeny v učive. Z osnov by napríklad mali vypadnúť prebytočné informácie a školám návrh zákona ponúka viac voľnosti pri tvorbe obsahu hodín. V priemere približne 30 percent učiva by mohli tvoriť takzvaným školským vzdelávacím programom. Dopĺňal by povinné učivo určené štátnym vzdelávacím programom.
"Obsahovú štruktúru robíme úplne po novom," zhrnul Mikolaj. V krátkom čase by malo ministerstvo začať zverejňovať obsah povinného učiva, prisľúbil. Rozhodnuté je už podľa neho napríklad o tom, koľko hodín v týždni bude vyčlenených pre jednotlivé predmety. V súčasnosti sa navrhuje ich náplň, dodal.
Zmení sa asi aj financovanie škôl
Minister by mal zároveň do konca roka pripraviť analýzy, ako upraviť financovanie škôl a opätovne preskúmať možnosti povinnej školskej dochádzky v materských školách. Zmeny v systéme financovania školstva by podľa ministra mali zabrániť prípadnej snahe súkromných zriaďovateľov zneužiť získavané peniaze na iné účely, než je vzdelávanie.
Zároveň by mali súkromné spoločnosti získať viac možností investovať do spolupráce so strednými školami. Budúci absolventi by tak lepšie ovládali znalosti, ktoré od nich budú požadovať zamestnávatelia.
Povinnú návštevu posledného roka v škôlke presadzoval podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Zmena by podľa neho mohla zlepšiť študijné výsledky detí z rómskych osád. Škôlka by im mala pomôcť, aby v školách nezaostávali za žiakmi z väčšinovej populácie.
Zmeny predchádzajúcej vláde nevyšli
Modernejší školský zákon chceli presadiť ministri školstva aj počas predchádzajúcich dvoch volebných období, ale neuspeli. Mikolaj očakáva, že parlament jeho návrh schváli v najbližšom období, aby mohol platiť od nového školského roka.
Mikolajovi kritici naopak tvrdili, že minister by mal zákon stiahnuť. Reforma vzdelávania nie je podľa nich dobre pripravená a do škôl preto neprinesie skutočné pozitívne zmeny. Niektorí učitelia sa v minulosti zase sťažovali na to, že vláda nedokázala zatiaľ výraznejšie zvýšiť ich mzdy. Pre modernizáciu školstva budú pritom aj podľa Mikolaja kľúčoví pedagógovia. Bez razantnejšieho nárastu platov však podľa riaditeľov škôl možno k učeniu len ťažko pritiahnuť mladších či kvalitnejších ľudí.
