Informovala o tom dnes na tlačovej konferencii odborná asistentka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave Irina Šebová.
Kašeľ môže byť ako obranný dýchací reflex príznakom napríklad akútnych respiračných infekcií (ARI), ktoré v prechodných obdobiach spôsobujú viac ako 50 percent prípadov práceneschopnosti. Najčastejšie postihujú horné dýchacie orgány. Vyvolávateľom choroby sú až v 80 percentách prípadov vírusy. Medzi ARI patrí napríklad chrípka, akútny zápal hltana, mandlí, ale aj stredného ucha. Nákazy dolných dýchacích orgánov sú častejšie bakteriálneho pôvodu.
"V počiatkoch ochorenia sa zväčša objavuje suchý, dráždivý kašeľ. Po krátkom období choroby sa začne v dýchacích cestách vytvárať viac hlienu a kašeľ začne byť vlhký. Dráždivý kašeľ je potrebné tlmiť, pričom by sa pri jeho vlhkej forme malo podporovať odkašliavanie nahromadených hlienov," upozornila odborníčka z otorinolaryngologickej kliniky LF UK Irina Šebová. Zdôraznila tiež, že suchý, neproduktívny typ tlmia antitusiká a na vlhký, produktívny typ pomáhajú mukolytiká alebo expektoranciá.
Kašeľ by mal podľa Šebovej spontánne ustúpiť do troch týždňov. V tomto prípade ide o jeho akútnu formu. Takzvaný subakútny typ kašľa, ktorý je zväčša vyvolaný vírusmi či chlamýdiami, trvá od troch do ôsmich týždňov. Neliečený kašeľ prechádza do chronického stavu a ten niekedy neustáva ani po troch mesiacoch.
Zvýšený počet prechladnutí a infekčných ochorení horných dýchacích ciest sa u populácie objavuje po zimnom období, kedy je u pacientov oslabená imunita. Kašeľ však môže spustiť aj neprimeraná teplota vzduchu, mechanické dráždenie cudzím telesom, či chemické dráždenie, napríklad cigaretovým dymom.
ra vs
