Bratislava 6. marca (TASR) - Niektoré z médií by pravdepodobne uverejnili aj fiktívny prieskum neexistujúcej agentúry, ak by boli jeho výsledky čitateľsky atraktívne a nejaký recesista by ho rozoslal cez internet. Po skončení stredajšej diskusie v klube Bratislavského inštitútu humanizmu (BIH) na tému prieskumov verejnej mienky to pre TASR povedala sociologička Oľga Gyarfášová.
"Obávam sa, že áno," odpovedala na otázku TASR, či by sa našlo médium schopné prebrať z internetu povedzme aktuálny prieskum agentúry "Tarantus", ktorý by na prvý pohľad spĺňal formálne náležitosti a z ktorého by vyplývalo, že v súvislosti s budúcoročnými prezidentskými voľbami Ivetu Radičovú preferenčne dobieha Ivan Šimko.
"Už v deväťdesiatych rokoch sme sa snažili vniesť nejakú osvetu do toho, ako novinári pracujú s výsledkami výskumov. Stále však vidím množstvo nedostatkov a množstvo nekritického preberania výsledkov bez toho, že by sa niekto pozrel na to, kto je za danou agentúrou," povedala s dodatkom, že to nie je pravidlo, podľa ktorého by sa médiá správali sústavne, takéto prípady však nastávajú.
"Stále je čo naprávať, niekedy chýba elementárna znalosť o tom, čo tieto prieskumy hovoria, aké majú limity, čo nám môžu a nemôžu povedať, vládne aj určitá obsesia preferenciami. Čo nie sú preferencie, nie je zaujímavé. A objavujú sa aj manipulatívne prieskumy verejnej mienky, kde je na prvý pohľad jasné, kam to celé chce smerovať," uzatvára Gyarfášová.
Fiktívny prieskum neexistujúcej agentúry by mal šancu na uverejnenie aj podľa sociológa Pavla Haulíka. "Záleží aj od okolností. Ak by to bolo v období, keď, povedzme, už dlho nebol uverejnený žiadny prieskum, alebo by bol z iného dôvodu hlad po informáciách tohto typu, tak si myslím, že takéto médium by sa našlo," povedal. Médiá podľa neho majú tendenciu zľavovať z kritérií na záruky kvality prieskumu najmä vtedy, ak prináša prekvapujúce a zaujímavé závery. "Prípadne sa tieto záruky nemusia skúmať," dodal. Základné parametre, ktoré má obsahovať správa s výsledkami prieskumu, teda obdobie, v ktorom bol vykonávaný, spôsob, akým bol vykonávaný, veľkosť a reprezentatívnosť vzorky, či presné znenie otázky položenej respondentom podľa Haulíka médiá poznajú, ale nie vždy im prikladajú zodpovedajúcu dôležitosť. "Pokojne sa zverejňujú za sebou prieskumy, ktoré sú tri dni staré a tri mesiace staré a uverejnia sa vedľa seba ako rovnocenné," uvádza Haulík príklad.
"Najmä seriózne médiá by mali mať poradcov, ktorí im povedia, ktoré zdroje sú akceptovateľné a ktoré sú problematické. Na akadémii, na univerzitách je množstvo nezávislých odborníkov, ktorí dokážu posúdiť, či to, čo produkuje agentúra XY zodpovedá metodologickým štandardom," poznamenal Haulík s dodatkom, že každý novinár si môže jedným telefonátom overiť, či publikuje dôveryhodný prieskum. Médiá by si podľa neho samy mali vytvoriť jednotné pravidlá, podľa ktorých by potom pristupovali k prieskumom. "Podobne ako majú takéto pravidlá v iných oblastiach," uzavrel.
df pa
