Ministerský návrh zákona podľa Fronca v skutočnosti problémy nerieši. "Tento zákon nedá školám slobodu. Oblieka do moderných slov starú štandardnú, jednotnú školu a z tohto pohľadu pokladám tento návrh zákona za taký, ktorý reformu nerobí, ale ju zastavuje," povedal Fronc. Jeho vlastný návrh vypracovaný ešte v čase, keď bol ministrom školstva, dáva väčší dôraz na autonómiu jednotlivých škôl pri profilácii výučby.
Podľa prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej bol však práve Froncov návrh ovplyvnený koexistenciou v jednej koalícii s SMK. Veľké možnosti na samostatné profilovanie obsahu učiva, ktoré dáva, podľa Belousovovej mali umožniť školám na južnom Slovensku vyučovať niečo iné než vo zvyšku republiky.
"Chceme občiansku spoločnosť alebo nie?," reagoval na túto výčitku Fronc. "Chceme presunúť kompetenciu nižšie na občanov alebo rozhodovať centrálne?," uviedol s dodatkom, že ak sa rozhodneme pre občiansky princíp, platí potom rovnako pre akéhokoľvek občana bez ohľadu na to, akej je národnosti.
Vláda chce podľa Fronca len "odfajknúť jeden nepríjemný bod" a problematike školského zákona sa príliš nerozumie. Samotný minister školstva Ján Mikolaj chce o 30 percent znížiť rozsah učiva, podľa Fronca však v skutočnosti nevie, aký rozsah sa reálne vyučuje dnes. "Pýtal som sa ho včera na výbore, nevedel, aký je status quo," upozornil Fronc.
Namiesto diskusie k školskému zákonu ako takému sa Mikolaj podľa neho venuje len otázkam vyučovania slovenského a menšinového jazyka, čo podľa Fronca v konečnom dôsledku povzbudí len nacionalistov tak na slovenskej ako maďarskej strane.
"Ide o nekonštruktívne, zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenia," stručne zareagovala na Froncovu kritiku hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková.
