Bratislava 7. marca (TASR) - K vyššiemu počtu čitateľov by mohla napomôcť nižšia cena publikácií, myslí si jeden z autorov výskumu súčasného stavu a úrovne čítania Peter Valček.
"Pre bežného smrteľníka sú knihy drahé, cítim to sám ako vysokoškolský pedagóg hlavne pri odborných publikáciách. Pri tom množstve, ktoré v súčasnosti vychádza, si môžem kúpiť tretinu. Samozrejme, odborné knihy nie sú stokorunová záležitosť," podotkol Valček. Dôvodom je podľa neho cena polygrafického materiálu, ktorý sa aj na Slovensku kupuje za "svetové" ceny. "Ak ide o nižšiu sadzbu DPH, pár percent cenu knihy nezmení," reagoval Valček. "Súhlasím však s jej zavedením, pretože podľa mňa nie je správne, aby sadzba DPH bola pri všetkom rovnaká," myslí si.
Údaje, ktoré od roku 2003 každoročne získavajú autori výskumu medzi dospelou populáciou i desaťročnými žiakmi, však signalizujú, že klasické čítanie z kultúry nevymizlo. "Čítanie beletrie nepochybne vychováva náročnejšieho, kultivovaného televízneho diváka aj používateľa internetu, nie naopak," hovorí Valček o výsledkoch výskumu.
S tézou, že ľudia neprestávajú čítať, súhlasí aj zástupca generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice Milan Rakús. "Prognózy, ktoré hovorili o tom, že ľudia prestanú čítať a bude vychádzať menej kníh, sa nenaplnili. Práve naopak, podľa mňa je tu opačná tendencia, ľudia čítajú a knihy naďalej vychádzajú, dokonca si myslím, že vo väčšom množstve," dodal Rakús. To potvrdil aj Ľudovít Šrámek, riaditeľ Kultúrneho observatória Národného osvetového centra, ktorý sa podieľal na výskume. "Trendy vývoja v čítaní nie sú odstrašujúce, práve naopak. A netreba sa báť, že by knihy v dôsledku obrazových médií zanikli," myslí si Šrámek.
Podľa výskumu je každodenných stredoškolských čitateľov beletrie menej ako v dospelej populácii. Najviac čítajú gymnazisti (takmer 8 percent) a najmenej študenti učňoviek (približne 4 percentá). V dospelej populácii sa tento údaj v uplynulých rokoch pohyboval okolo 9 percent. Trochu neočakávaným zistením bolo podľa autorov výskumu zistenie, že slovenskú literatúru pravidelne čítajú takmer 2 percentá žiakov stredných odborných škôl, ale len 1,1 percenta gymnazistov. Medzi učňami sa pravidelní čitatelia slovenskej beletrie nezistili. "Vzťah gymnazistov k pôvodnej slovenskej literatúre je teda, dosť prekvapujúco, viac skeptický ako na iných typoch škôl," uvádza Valček.
Zaujímavým poznatkom bolo, že tretina tých, ktorí denne čítajú beletriu, denne využívajú aj internet. Z výskumu vyplynulo, že denní čitatelia beletrie sú v porovnaní s tými, ktorí nečítajú krásnu literatútu, kultivovanejší a výrazne pragmaticky orientovaní užívatelia internetu. Výsledky taktiež vyvracajú dávnejšiu domnienku, že čítanie krásnej literatúry sa postupne zásadným spôsobom presunie na elektronické plazmy počítačov. Štúdia ukázala, že 12,7 percenta extenzívnych čitateľov beletrie sleduje literárne dianie aj na internete.
V prípade odbornej literatúry výskum odhalil, že približne 18 percent stredoškolákov každodenne číta odborné knihy a z nich 37 percent denne využíva internet. V čítaní odborných kníh jednoznačne dominujú gymnazisti, uvádza sa vo výskume. Stredoškolákov z odborných publikácií najviac zaujíma šport, partnerské vzťahy, zdravoveda a starostlivosť o telo, história, sexuológia a erotika, príroda a automobilizmus.
Výskum uskutočnilo Literárne informačné centrum počas mája a júna 2007 na 18 stredných školách všetkých typov s primeraným regionálnym umiestnením tak, aby zvolená vzorka 1200 stredoškolákov mala reprezentatívnu demografickú štruktúru.
