Takisto sa podceňuje význam architektúry a kultúry prostredia. S odvolaním sa na SWOT analýzu (analýza vnútorných silných a slabých stránok podniku, produktu a pod.) to v návrhu Koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry tvrdí Ministerstvo kultúry (MK) SR.
Z materiálu, ktorého cieľom je zhrnúť hlavné problémy a potreby rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a naznačiť možné riešenia podpory, tiež vyplýva, že slabou stránkou je aj nedostatočné využívanie sociálneho kapitálu sídiel a regiónov pri zapájaní občanov do plánovania a riadenia kultúrnych procesov. Máme problémy aj so základnou údržbou lokalít kultúrneho dedičstva a s nedostatočnými doplnkovými službami pre návštevníkov.
Koncepcia, ktorou sa bude v stredu 12. marca zaoberať vládny kabinet, považuje za silné stránky už tradične pevný vzťah miest, obcí a regiónov ku kultúre a kultúrnej identite či pretrvávajúci intenzívny záujem občanov o napĺňanie svojich kultúrnych potrieb. Plusom je aj bohaté kultúrne hmotné a nehmotné dedičstvo Slovenska, ako aj kreatívni ľudia a skúsenosti s realizáciou rôznorodých kultúrnych projektov.
SWOT analýza poukazuje aj na dobrú finančnú perspektívu v oblasti štrukturálnych fondov. Rezort kultúry pripomína, že od roku 2004 začal fungovať nový jednotný grantový systém MK poskytujúci dotácie pre neštátne subjekty, ktorý výrazne zvýšil objem poskytovaných finančných prostriedkov. Systém poskytol v roku 2007 financie vo výške 491 miliónov Sk. "V roku 2008 je plánovaný nárast finančných prostriedkov v celkovej hodnote 688,5 milióna korún. Pre oblasť kultúry a kultúrneho dedičstva boli tiež sprístupnené štrukturálne fondy, v rámci ktorých Slovensko získalo celkovo viac ako 850 miliónov Sk," bilancuje ministerstvo.
Z verejných výdavkov sa na kultúru v roku 2006 vynaložilo 7,69 miliardy korún. Takmer polovica (48,5 percenta) z týchto prostriedkov putovala zo štátneho rozpočtu. Zvyšok (51,5 percenta) pochádzal od obcí a VÚC. "To, či miestna a regionálna kultúra na Slovensku bude reálne schopná využiť nové finančné rámce a inováciu nástrojov kultúrnej politiky na svoj ďalší rozvoj, závisí predovšetkým od vhodnej legislatívy, optimálne nastavených grantových systémov verejnej správy a čo najlepšieho a najefektívnejšieho využitia štrukturálnych fondov. Dobré nastavenie nástrojov kultúrnej politiky tak umožní úspešne realizovať a dosahovať ciele a zámery rozvoja kultúry na území, v sídlach, ale aj v celej spoločnosti," dodáva MK.
Aktérmi miestnej a regionálnej kultúry sú popri úradoch verejnej správy najmä knižnice, osvetové strediská a osvetové zariadenia vrátane hvezdární a planetárií, múzeá a galérie, divadlá. Inštitucionálnu bázu súkromného sektora tvoria rôzne ziskové a neziskové organizácie vrátane cirkví a náboženských spoločností. Dopĺňajú ich najmä aktívni jednotlivci zúčastňujúci sa na rozvoji kultúry. V širšom ponímaní sa na nej podieľa celá verejnosť.
